UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu) : R. B., C. XXX, Ž. J., Česká republika, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 Sa/l5/2017-84 zo dňa 22.septembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
Sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.októbra 2016 vo veci zvýšenia jeho invalidného dôchodku.
Žalobca sa žalobou v sociálnych veciach zo dňa 03.04.2017 podanou na poštovú prepravu dňa 03.04.2017 na Pošte Ž. J. v Českej republike (a doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 06.04.2017), domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia.
Krajský súd podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu žalobcu ako podanú oneskorene uznesením odmietol.
Žalobca (ďalej len „sťažovateľ") podal proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou namietal, že má zhoršený zdravotný stav, že je od narodenia postihnutý, podľa psychologického vyšetrenia trpí stredne ťažkou mentálnou retardáciou, postupnou progresiou zhoršovania motoriky, odnarodenia trpí detskou mozgovou obrnou a ťažkou poruchou hybnosti dolných a horných končatín a preto trvá na zvýšení dávky invalidity, v súčasnosti poberá len 96,30 € a to má len na lieky.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k sťažnosti označil jej dôvody za neopodstatnené, pretože krajský súd sa nezaoberal meritom vec z dôvodu oneskoreného podania správnej žaloby. Podľa jeho názoru správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci potrebný k posúdeniu veci, na základe ktorého vec náležité právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p..
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná sťažovateľom včas, preskúmal napadnuté uznesenie a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nieje dôvodná.
V predmetnej veci krajský súd skúmal splnenie podmienok konania o podanej správnej žalobe a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom z návratky doručenky, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi zistil, že, rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 23.01.2017 a žalobca napriek správnemu poučeniu nachádzajúcom sa na žalovanom rozhodnutí o možnosti preskúmať ho súdom? podal svoju žalobu na poštovú prepravu až dňa 03.04.2017, teda zjavne ažv 11.deň po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v ust. § 181 ods. 1 S.s.p..
Podľa ust. § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, z akých skutočností krajský súd pri svojom rozhodovaní o nesplnení podmienok konania vychádzal; tieto nespochybnil ani sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti a relevantným spôsobom nenamietal ani závery, ku ktorým tento súd dospel.
12. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom zdôvodnil prečo nemohol vec týkajúcu sa dôchodku žalobcu meritórne prejednať a ani kasačný súd nezistil také pochybenie napadnutého rozhodnutia súdu, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto kasačný súd jeho právny záver považoval za správny a kasačnú sťažnosť podľa § 461 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
13. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný, právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.