ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. E. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ján Vaško, advokát, so sídlom Podjavorinskej 3, 971 01 Prievidza, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/9/2016-50 zo dňa 12. januára 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej plnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Žalovaná rozhodnutím č. 43185-6/2016-BA zo dňa 08.09.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 10864-35/2016-PD zo dňa 02.05.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v sume 3175 € v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.10.2014 a súčasne prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
2. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnila tým, že rozhodujúcim podkladom pre posúdenie nároku na náhradu za bolesť bol nový lekársky posudok, vypracovaný MUDr. H. ako posudzujúcou lekárkou podľa § 2 ods. 3 písm. d) a § 7 zákona č. 437/2004 Z.z., kde v rámci kontroly bodového hodnotenia zo dňa 28.04.2016 v prospech žalobcu posudková lekárka pobočky pridala položku 12b. Skutočnosť, že žalobca predložil do konania znalecký posudok, ešte neznamená, že žalovaná je povinná podľa neho postupovať. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodeného bola táto vyhotovená posudkovým lekárom žalovanej dňa 18.08.2016, pričom tento potvrdil závery posudkovej lekárky pobočky, ako aj stanovený počet bodov z kontroly bodového hodnotenia zo dňa
28.04.2016. Z pohľadu žalobcu tak nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní.
3. Žalobca v podanej žalobe najmä uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko mu nebol priznaný nárok na vyplatenie náhrady za bolesť za 280 bodov, ktoré mali byť žalobcovi vyplatené podľa znaleckého posudku MUDr. C. H. č. 3/2016 zo dňa 13.12.2015. Žalobca utrpel dňa 12.10.2014 závažný pracovný úraz, za následky ktorého mu bol MUDr. C. H. vystavený posudok o bolestnom na 280 bodov. Prvostupňový správny orgán odmietol akceptovať 280 bodov a žalobcovi priznal na základe prvostupňového rozhodnutia iba 185 bodov z titulu náhrady za bolesť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovanej predložil doplnenie znaleckého posudku č. 3/2016 zo dňa 29.03.2016. Zdôraznil, že žalovaná sa opiera iba o tvrdenia svojich posudkových lekárov bez toho, aby dala vec posúdiť odbornému lekárovi - neurológovi a prípadné rozpory riešila aj v spolupráci so znalkyňou MUDr. H.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/146/2014 zo dňa 24.08.2016, v ktorom súd konštatoval porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca tiež vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keď jeho zdravotný stav nebol posudkovými lekármi posúdený objektívne. 4. Krajský súd v konaní podľa § 199 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby z týchto dôvodov:
5. Žalobca utrpel dňa 12.10.2014 pracovný úraz, pri ktorom došlo k poškodeniu jeho zdravia. Z uvedeného dôvodu požiadal o priznanie nároku na náhradu za bolesť, na preukázanie ktorého predložil (okrem pôvodného lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 13.01.2016) znalecký posudok č. 3/2016 vypracovaný dňa 13.12.2015 znalkyňou MUDr. Šnircovou, doplnený doplňujúcim posudkom č. 4/2016 zo dňa 29.03.2016 a lekársky posudok posudzujúceho lekárka - všeobecnej lekárky MUDr. H. zo dňa 12.11.2015.
6. Celkové bodové hodnotenie bolestného v znaleckom posudku č. 3/2016 MUDr. Šnircovej bolo určené na 280 bodov, a to za diagnózy: pol. 160e prílohy č. 1 - pomliaždenina predkolenia, pol. 81a prílohy č. 1
- zlomenina rebra, pol. 108b prílohy č. 1 - poranenie medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny tela stavca, pol. 106a prílohy č. 1 - zlomenina tŕňového výbežku, pol. 10b prílohy č. 1 - zlomenina čelovej, temennej kosti, záhlavnej, spánkovej s vtlačením úlomkov, pol. 5 prílohy č. 1 - odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením s následnými krvnými výronmi, pol. 2 prílohy č. 1 - rana (tržná, rezná, tržne zmliaždená) vrátane operačnej revízie a sutúry, pol. 12b prílohy č. 1 - zlomenina nosovej kosti s posunom a pol. 223 prílohy č. 1 - otras mozgu stredného stupňa. V znaleckom posudku je diagnóza otrasu mozgu stanovená ako pracovná diagnóza-,,medzi DAI sa počíta aj otras mozgu".
7. V lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015 MUDr. H. bolestné žalobcu ohodnotila celkovým počtom bodov 140, a to za diagnózy - pol. 10b prílohy č. 1 - zlomenina čelovej kosti s impreziou, pol. 2 prílohy č. 1 - tržné rany na čele a nose chirurgicky ošetrené, pol. 108b prílohy č. 1 - traumat. HEDI C 45 bez zlomeniny tela stavca, pol. 106a prílohy č. 1 - zlomenina tŕň. výbežku stavca C6, pol. 81a prílohy č. 1 - zlomenina IX rebra vľavo, pol. 160c prílohy č. 1 - pomliaždenie ľavého predkolenia. Posudzujúca lekárka v predmetnom posudku na rozdiel od znaleckého posudku MUDr. H. otras mozgu nevyhodnotila.
8. Lekársky posudok zo dňa 12.11.2015 bol predmetom kontroly bodového hodnotenia bolestného vykonanej posudkovou lekárkou pobočky dňa 28.04.2016, v zmysle ktorej bolo konštatované, že v prípade žalobcu sa nejednalo o otras mozgu overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom. Zároveň však posudková lekárka bodové hodnotenie bolestného zvýšila na 185 bodov, nakoľko MUDr. H. v ňom nezohľadnila zlomeninu nosovej kosti v rozsahu 40 bodov.
9. Z uvedeného nesporne vyplýva podstatný rozdiel medzi znaleckým posudkom MUDr. H. a závermi posudzujúcej lekárky a posudkovej lekárky pobočky ohľadom rozsahu poškodenia zdravia žalobcu a následným bodovým ohodnotením bolestného. Napriek tejto skutočnosti však prvostupňový správnyorgán rozhodol bez vykonania riadneho dokazovania, iba na základe kontroly bodového hodnotenia posudkovej lekárky pobočky zo dňa 28.04.2016, ktorá krátila bodové hodnotenie znalkyne z 280 bodov na 185. Správne orgány sa mali vysporiadať s rozpormi medzi závermi posudkovej lekárky pobočky a znalkyne.
10. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") je znalecký posudok dôkazným prostriedkom, ktorý ale posudkovej činnosti posudkových lekárov, na rozdiel od lekárskeho posudku, nepodlieha. V prípade, ak by posudkoví lekári vykonali opravu bodového hodnotenia bolestného u žalobcu, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, došlo by k absolútnemu popretiu hodnoty znaleckého posudku, a to bez ohľadu na jeho odbornú úroveň (obdobne tak rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7 Sžso 13/2010 zo dňa 12. mája 2011, R 75/2012).
11. Nakoľko pri kontrole bodového hodnotenia posudkoví lekári dospeli k inému názoru ako MUDr. H. v jej znaleckom posudku, úlohou žalovanej bolo postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.
12. Proti rozsudku krajského súdu žalovaná (ďalej len „sťažovateľka") v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla, že
- s poukazom na § 3 ods. 2 prvej vety zákona č. 437/2004 Z. z. (náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8)) je pre rozhodnutie o dávke úrazového poistenia - náhrade za bolesť, rozhodujúci lekársky posudok, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj súd v rozsudku zo dňa 12. januára 2017 v bode 31;
- posudkoví lekári sťažovateľky sa v rámci posudkovej činnosti zameranej na kontrolu bodového hodnotenia bolesti v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 12.11.2015 vo výške 145 bodov zaoberali tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní aj znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. H. vo výške 280 bodov so záverom, že tento znalecký posudok nie je možné akceptovať, pretože bolo jednoznačne preukázané, že u žalobcu sa nejednalo o otras mozgu overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom;
- posudkovou činnosťou v prvostupňovom konaní bolo hodnotenie bolesti uvedené v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015 doplnené po konzultácii s odborným lekárom MUDr. N. o položku č. 12b - Zlomenina nosovej kosti s posunom v počte 40 bodov, čim sa v konečnom dôsledku postupovalo v prospech žalobcu, pretože mu bol priznaný nárok na náhradu za bolesť za celkových 185 bodov;
- posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza neakceptovanie znaleckého posudku odôvodnila v Kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 08.06.2016 tým, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcu sa nejednalo o otras mozgu overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom, pričom ani posudzujúca lekárka MUDr. H. takéto poškodenie zdravia bodovo neohodnotila;
- žalobca bol po predmetnom pracovnom úraze zo dňa 12.10.2014 hospitalizovaný na traumatologickom oddelení, pričom však v prepúšťacej správe v priebehu ochorenia nie sú uvedené známky otrasu mozgu, táto diagnóza nie je uvedená ani v závere. Následne bol žalobca opakovane ošetrený v chirurgickej ambulancii pre ostatné poškodenie zdravia, ale o príznakoch otrasu mozgu nie je zmienka;
- dňa 31.10.2014 bol žalobca vyšetrený neurológom, kde udáva, že bol v bezvedomí (v prepúšťacej správe je údaj, že v bezvedomí nebol, nezvracal, na pracovný úraz si pamätá), v diagnostickom závere sa opäť nenachádza diagnóza stavu po otrase mozgu;
- neurologickým vyšetrením z 11.09.2015 nie je v diagnostickom závere uvedený stav po otrase mozgu;
- psychologickým vyšetrením zo 17.09.2015 nebolo zistené organické poškodenie mozgu;
- posudková lekárka pobočky konštatovala, že ďalším poškodením zdravia, ktoré sa uvádza v znaleckom posudku a nie je samostatne bodovo ohodnotené v novom lekárskom posudku sú „početné hematómy aodierky" v čelovej oblasti. V zhode s prepúšťacou správou, aj znaleckým posudkom sa jednalo o tržnozmliaždenú ranu s početnými hematómami a odierkami, ktorá bola ohodnotená položkou č. 2 - tržnozmliaždená rana vrátane operačnej revízie a sutúry hornou hranicou bodového rozpätia. Preto s poukazom na § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z. (ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť sa nehodnotí osobitne) nemohla byť použitá ďalšia položka.
- sťažovateľka sa znaleckým posudkom zaoberala v dostatočnom rozsahu v rámci svojej posudkovej činnosti bez potreby nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, nevylúčila ho ako hodnoverný dôkaz keďže sa ním riadne zaoberala, pričom dospela k záveru, že ho nie je možné akceptovať;
- s tvrdením krajského súdu v bode 32 napadnutého rozsudku (posudkoví lekári v danej veci krátili bodové hodnotenie bolestného určeného v znaleckom posudku MUDr. H. z 280 bodov na 185 bodov) sťažovateľka nesúhlasí, pretože posudkoví lekári znalecký posudok nehodnotili „v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona, nakoľko im to zákon nedovoľuje a teda logicky ani nemohli krátiť bodové hodnotenie obsiahnuté v znaleckom posudku", ale tento vyhodnotili v zmysle § 196 ods. 6 prvá a druhá veta zákona;
- v ostatnom zotrváva n a svojom právnom názore prezentovanom vo vyjadrení k žalobe č. 43185- 8/2016-BA z 02.12.2016.
14. Záverom navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.03.2017 najmä uviedol, že
- skutočnosť že pri úraze utrpel aj otras mozgu bola jednoznačne a nesporne potvrdená znaleckým posudkom MUDr. H. a sťažovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by objektívne preukázal opak, nakoľko len konštatovanie, že otras mozgu neutrpel preto, že to nie je konštatované v lekárskych správach, podľa názoru žalobcu nie je dôkazom tohto druhu;
- listinné dôkazy, ktoré sťažovateľka pripojila ku kasačnej sťažnosti nevylučujú tvrdenie znalkyne, že pri úraze utrpel aj úraz mozgu;
- sťažovateľka postupovala nesprávne, keď opakovane nechala vo veci posudzovať žalobcov zdravotný stav len svojimi posudkovými lekármi, ktorí si neprizvali odborníka z odvetvia neurológie, pričom posudkoví lekári nemajú príslušnú kvalifikáciu a zároveň MUDr. H. je znalkyňa nielen v oblasti neurológie ale aj v oblasti posudkového lekárstva;
- krajský súd objektívne zistil skutkový stav a zaujal k nemu absolútne kvalifikované právne posúdenie a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, pričom toto rozhodnutie bolo uverejnené ako zásadné pod č. R 75/2012;
- žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2016 sp. zn. 1 So/146/2014, ktoré obdobným spôsobom konštatuje, že žalovaná nemôže poukazovať len na závery svojich posudkových lekárov, ktoré druhá strana spochybňuje, ale je tu povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie a ustáliť objektívne skutkový stav, pričom najvyšší súd dospel k názoru, že pokiaľ takéto dokazovanie nie je vykonané, je porušené ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu.
16. Žalobca považoval kasačnú sťažnosť za bezdôvodnú a navrhol, aby ju kasačný súd zamietol podľa § 461 S.s.p. a priznal žalobcovi voči sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho (zrejme kasačného- pozn. súdu) konania v rozsahu 100%.
17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).
18. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bolzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. decembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
19. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že dňa 12.10.2014 poškodený žalobca utrpel u zodpovedného zamestnávateľa úraz, ktorý bol zodpovedným zamestnávateľom uznaný za pracovný. Dňa 27.01.2016 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, doručená žiadosť žalobcu o priznanie náhrady za bolesť podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. spolu s vyplneným tlačivom „Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia" zo dňa 13.01.2016. Na základe kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že Lekársky posudok o bolesti, vystavený dňa 13.01.2016 ošetrujúcim lekárom poškodeného MUDr. C. H., (ktorá je súčasne znalkyňou z odboru neurológia) v počte 280 bodov, nie je správny, nakoľko nebol vystavený lekárom v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Lekársky posudok o bolestnom má vystaviť traumatológ, event. chirurg, ktorý liečil poškodeného v súvislosti s traumou, prípadne všeobecný lekár.
20. Dňa 21.03.2016 predložil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza znalecký posudok č. 3/2016 vypracovaný dňa 13.12.2015 MUDr. H., v ktorom bolestné žalobcu ohodnotila podľa zákona č. 437/2004 Z.z. počtom bodov 280.
21. Dňa 21.04.2016 predložil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracovala dňa 12.11.2015 MUDr. K. H., všeobecná lekárka žalobcu. V predmetnom lekárskom posudku bolestné ohodnotila celkovým počtom bodov 145.
22. Následne posudková lekárka pobočky vykonala dňa 28.04.2016 opätovnú kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za bolesť stanoveného v lekárskom posudku o bolesti zo dňa 12.11.2015. V zápisnici konštatovala, že lekársky posudok o bolestnom zo dňa 12.11.2015 nie je správny a k hodnoteniu bolestného pridala položku 12b hodnotenú 40-timi bodmi. Celkový počet bodov tak posudková lekárka pobočky určila na 185 bodov. 23. Na základe takto vykonanej kontroly bodového hodnotenia vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal obsahovo zhodné námietky ako v podanej správnej žalobe.
24. Dňa 08.06.2016 vykonala posudková lekárka pobočky na základe podaného odvolania žalobcu kontrolu bodového hodnotenia, v zápisnici z ktorej zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku vyjadrenom v zápisnici z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 28.04.2016. Preto odstúpila posudkovú spisovú dokumentáciu žalobcu na ďalšie konanie posudkovému lekárovi žalovanej (MUDr. Q.), ktorý vykonal dňa 18.08.2016 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za bolesť, v zápisnici z ktorej vyjadril nesúhlas s posudkom zo dňa 12.11.2015, nakoľko v ňom nebola zohľadnená položka 12b v počte bodov. Vzhľadom k tomu celkový počet bodov pre odškodnenie žalobcu určil na 185.
25. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu sťažovateľka preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto potvrdila.
26. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami účastníka konania a dať odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musíbyť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
27. Z odvolania ako aj správnej žaloby žalobcu bolo možné vyvodiť, že podľa jeho názoru, predmetom rozhodovania žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu malo byť vyššie bodové ohodnotenie vykonané MUDr. Šnircovou (t.j. 280 bodov), ktoré predložil počas administratívneho konania. Prvostupňový správny orgán oproti vyššie uvedenému bodovému ohodnoteniu žalobcovi neuznal diagnózy pod položkami č. 5 - Odierky väčšieho rozsahu (15b) a 223 - Otras mozgu stredného stupňa (80b), celkovo tak pracovný úraz žalobcu ohodnotil počtom bodov 185. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že posudkoví lekári sa uvedenými rozdielmi v hodnotení zaoberali, pričom najmä pokiaľ ide o žalobcom namietaný otras mozgu, tento neohodnotili, s poukázaním na absenciu takejto diagnózy v lekárskych správach. Prvostupňový správny orgán následne iba stroho konštatoval závery posudkového lekára, že sa o otras mozgu overený neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom, kde bol žalobca ošetrený, nejednalo.
28. V znaleckom posudku č. 3/2016 vypracovanom dňa 13.12.2015 MUDr. H. konštatovala, že u žalobcu došlo ku kontaktnému aj rotačnému úrazu, následne k difúznemu axonálnemu poškodeniu (DAI; medzi DAI sa počíta aj otras mozgu) a Whiplash Injury Poškodeniu s CT a MR nálezom C chrbtice. Zároveň uviedla, že pri difúznom axonálnom poškodení sa na CT vyšetrení zmeny nemusia objaviť ihneď, väčšinou až o niekoľko týždňov, pričom podrobnejšie popísala spôsob akým mohlo, resp. malo k uvedenému poraneniu dôjsť a poukázala na MR vyšetrenie mozgu.
29. Sťažovateľka sa s namietanými skutočnosťami vysporiadala tak, že zopakovala konštatovania posudkových lekárov, ktorí odkazovali na správy z lekárskych vyšetrení žalobcu, v ktorých sa nenachádzali závery o otrase mozgu. Avšak za situácie, kedy MUDr. H. v znaleckom posudku podrobne opísala dôvody, pre ktoré sa namietaný úraz nemusel prejaviť vo výsledkoch vyšetrení žalobcu, pričom následne poukázala (bližšie nešpecifikované) MR vyšetrenie mozgu, sú dôvody pre ktoré sťažovateľka nesúhlasila so závermi znaleckého posudku nepresvedčivé.
30. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom, že sťažovateľka nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie, keď v zásade argumentáciu prvostupňového správneho orgánu rozvinula len o ďalšie, obdobné dôvody odkazujúce na absenciu záverov o otrase mozgu v správach o vyšetreniach žalobcu, ktoré popri znalkyňou nastolenej argumentácii nemohli obstáť.
31. S poukazom na uvedené je podľa názoru kasačného súdu potrebné, aby sťažovateľka jasne a zrozumiteľne zdôvodnila svoj záver o rozsahu bodového ohodnotenia bolesti (185 resp. 280 bodov), v tej súvislosti dôsledne vyhodnotila v konaní predložené dôkazy - znalecký posudok a jeho doplnenie (prípadne v súčinnosti s MUDr. H.), resp. v prípade pretrvávania rozporov zvážila nariadenie znaleckého dokazovania.
32. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.