Najvyšší súd

1Sdo/73/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. P., Ž., právne zastúpeného Mgr. Ferdinandom Pethὄm, advokátom v Bratislave, Ružomberská č. 6,   proti

žalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00432 zo dňa 21.

novembra 2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 1Sžr/18/2010 zo dňa 12. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 16. septembra 2011 dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžr/18/2010 zo dňa 12. júla 2011,

ktorým najvyšší súd odvolanie žalobcu odmietol. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu

nadobudlo právoplatnosť dňom 9. augusta 2011 a týmto dňom bolo právoplatne ukončené

súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

druhej hlavy Piatej časti OSP – Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupov

správnych orgánov.

Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešene otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti OSP

sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je v konaní podľa piatej časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti

ustanovené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).

V danej veci považuje najvyšší súd za potrebné zdôrazniť, že síce dovolanie je

opravným prostriedkom (a to mimoriadnym) avšak, zo žiadneho ustanovenia piatej časti OSP

nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve, čo znamená,

že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je ani dovolacím súdom. Z uvedeného je preto

zrejmé, že samotná neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pred

najvyšším súdom.

Uvedený právny záver rešpektuje aj doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je

v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež

vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania

mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom

konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu

a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor

o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne

súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej

ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca

nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná

prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované

prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu

v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne

a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“

(IV. ÚS 208/08).

Preto najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 OSP v spojení

s ustanovením § 246c ods. 1 OSP a v intenciách citovanej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky konanie vo veci zastavil, lebo právomoc konať vo veci samej nemal.

O trovách konania rozhodol v poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP

v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko bolo konanie zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012   JUDr. Jozef Hargaš, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová