1Sdo/4/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W., bytom V., zastúpeného JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom so sídlom Gaštanová 7, Žilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017 podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/164/2015-45 z 28.01.2016, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.06.2015, ktorým podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku.

2. Navrhovateľ podal proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušil.

3. Krajský súd uznesením sp. zn. 24Sd/164/2015 z 26.03.2018 s poukazom na § 250s tretia veta OSP dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017 zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 24Sd/164/2015 z 26.03.2018 podal žalobca odvolanie a navrhol, aby bolo uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušené.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sdo/4/2018 z 27.11.2019 uznesenie krajskéhosúdu sp. zn. 24Sd/164/2015 z 26.03.2018 podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil s tým, že po vrátení veci krajskému súdu, krajský súd predloží dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017 a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

7. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1 prvá a druhá veta OSP).

8. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).

9. Podľa § 250s tretia veta OSP obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

10. Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

12. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c OSP konanie o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/78/2016 z 13.12.2017 zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

13. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.

14. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

15. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

16. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň(prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach.

17. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).

19. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).

20. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy.

21. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

22. O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

23. V tejto veci postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovení OSP s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keďže v tomto prípade

- veci, ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP, ktoré bolo začaté pred 1. júlom 2016.

24. Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že ani pri aplikácii SSP, by rozhodnutie nebolo pre dovolateľa priaznivejšie s poukazom na ustanovenie § 25 SSP v spojení s § 99 písm. b/ SSP, keďže dovolanie je v Civilnom sporovom poriadku upravené až v štvrtej časti, ktorá sa na konanie pred správnym súdom nepoužije. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravnýprostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.