UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Krajskému súdu v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6170/12 z 26. júna 2012, o podaní žalobkyne, označenom ako dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.októbra 2013, sp. zn. 5Sži/17/2013, vydanému v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 2. augusta 2013, č. k. 4S/136/2012 - 35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Odôvodnenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 31.októbra 2013, sp. zn. 5Sži/17/2013 podľa § 250ja ods. 3 (veta druhá) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a § 219 ods. 1 ods. 1 a 2 OSP potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z 2. augusta 2013, č. k. 4S/136/2012 - 35, o zastavení konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia ním napadnutého rozhodnutia žalovaného Dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku.
Podaním došlým krajskému súdu 23. decembra 2013, sa žalobkyňa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konal ako súd dovolací a aby uznesenie odvolacieho súdu ako aj krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie; zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní podania dospel k záveru, že konanie o ňom je potrebné zastaviť.
Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP). Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu, konajúceho podľa piatej časti OSP, však nie je prípustný žiadny opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).
Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím a nemá právomoc konať ako súd dovolací.
Najvyšší súd preto podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konanie o podaní žalobcu musel zastaviť pre nedostatok právomoci konať vo veci.
Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania.“ O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, lebo konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.