UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: U. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, C., X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. Augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX E. zo dňa 21.01.2015 o starobný dôchodok, konajúc o žalobe navrhovateľa na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 10So/59/2015 zo dňa 27. júla 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu navrhovateľa na obnovu konania o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka 10So/59/2015 zo dňa 27. júla 2016, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/35/2015-28 zo dňa 14. apríla 2015, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2015, ktorým podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 17.02.2011 starobný dôchodok v sume 57,50 € mesačne, zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2012 na sumu 59,40 € mesačne, zvýšený podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení od 01.01.2013 na sumu 70,60 € mesačne, zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2014 na sumu 79,40 € mesačne a zvýšený podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2015 na sumu 84,60 € mesačne. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dňa 23.9.2016 na Krajský súd v Žiline návrh na obnovu konania. Žiadal, aby súd na základe dôkazov, skutočností a nového dôkazu povolil obnovu konania. V dôvodoch návrhu na obnovu konania uviedol, že NS SR ako súd odvolací bez nariadenia verejného konania svojím rozsudkom zo dňa 27.7. 2016, č.k. 10So/59/2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. apríla 2015, č.k. 24Sd/35/2015-28,ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 21.1.2015, ktorým Sociálna poisťovňa nezákonne krátila výšku starobného dôchodku, na ktorý vznikol zákonný nárok s odvolaním sa na článok 33 ods.2 Dohovoru č. 128. Namietal, že tým, že NS SR svojím rozsudkom zo dňa 27. júla 2016 potvrdil rozsudok krajského zo dňa 14. apríla 2015 bez verejného konania, tak konal: v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (zákon č. 416/1991), v rozpore s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, v rozpore s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, v rozpore s článkom 144 ods. 1 Ústavy SR. Ako dôkaz, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní (hoci pre odvolací senát pri vyhlásení rozsudku dňa 27. júla 2016 bol známy považoval: Uznesenie NS SR zo dňa 28. júna 2016, č.k. 9So/10S/2014, z ktorého názor najvyššieho súdu uvedeného v uvedenom rozhodnutí citoval.
3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/59/2015 zo dňa 27. júla 2016 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.
4. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
5. Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.
6. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku ako nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa na obnovu konania podaný proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné považovať v zmysle novej právnej úpravy za žalobu na obnovu konania.
7. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde (Najvyšší súd Slovenskej republiky) sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
9. Podľa § 473 SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti a) rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2, b) rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
10. Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
11. Podľa § 483 ods. 1, 2 SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
12. Žalobu na obnovu konania zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovil systematicky v piatej časti druhej hlave ako mimoriadny opravný prostriedok a súčasne v právnej úprave §§ 472 a nasl. uvedeného zákonného predpisu ustanovuje zákonné podmienky prípustnosti povolenia obnovy konania skončeného právoplatným rozhodnutím správneho súdu. V citovanej právnej úprave právnej normy § 472 SSP zákonodarca stanovil zákonné podmienky za splnenia, ktorých je možné, aby súd povolil obnovu konania skončeného právoplatným rozhodnutím správneho súdu a to: - ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, - ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, - ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
13. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Prípustnosť žaloby na obnovu konania je v Správnom súdnom poriadku koncipovaná tak, že ju je možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa.
14. Vychádzajúc z uvedeného dôvody uvádzané navrhovateľom v jeho návrhu na obnovu konania skončeného napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 10So/59/2015 z 27.7.2016 zákonodarca v citovanej právnej úprave v § 472 SSP neustanovuje, ako základný predpoklad splnenia podmienky prípustnosti obnovy konania, čo je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.
15. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 483 ods.1, písm. e/, ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1,2 SSP žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
16. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade navrhovateľ podal návrh na obnovu konania podľa § 228 O.s.p. proti rozhodnutiu správneho súdu síce za účinnosti (1.7.2016) Správneho súdneho poriadku, avšak v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd skúmal v zmysle § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - SSP (Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba), či postup podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku by bolo v neprospech navrhovateľa.
17. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O.s.p.).
18. Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. ( § 228 ods. 1, písm. a/ až f/ O.s.p.).
19. Návrh na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa druhej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť obnovy konania (dovolania) proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nemá právomoc konať vo veci návrhu na obnovu konania, z ktorých dôvodov neprípustnosť konania o návrhu na obnovu konania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom aj podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. by musel konanie vo veci návrhu na obnovu konania zastaviť aj podľa právnej úpravy ustanovenej v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.
20. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08), ktorý právny názor je možné aplikovať aj v danom prípade na konanie o návrhu na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba na obnovu konania bola odmietnutá, majúce tie isté dôsledky ako zastavenie konania a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.