Najvyšší súd
1Sdo/100/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. M. C., notára, so sídlom v B., proti Notárskej komore Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, zastúpenej JUDr. P.Š., advokátom v B., o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 12. mája
2006, č.k. DK8/05, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 12. novembra 2008, č.k. 1So/9/2008-184, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 12. novembra 2008, č.k. 1So/9/2008-184, v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Brezne ako súd prvého stupňa rozsudkom zo 7. mája 2008, č.k.
3S/4/2006-148, potvrdil rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej
republiky, č.k. KD8/05 z 12. mája 2006, ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného, že
nesplnil uznesenie z mimoriadnej konferencie notárov konanej dňa 12. novembra 2004,
ktorým boli zaviazaní všetci notári s účinnosťou od 1. januára 2005, ktorým zo zákona
nevyplýva povinnosť registrovať sa ako platcovia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),
aby sa bez ohľadu na dosiahnutý obrat, v najbližšom prihlasovacom termíne registrovali ako
dobrovoľní platcovia DPH, pričom mu bola zároveň uložená peňažná pokuta vo výške
100 000 Sk (3 319,39 €), ako aj povinnosť registrovať sa ako dobrovoľný platca DPH na
príslušnom daňovom úrade a povinnosť uhradiť trovy konania, všetko v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Prvostupňový súd konajúc vo veci podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho 2 1Sdo/100/2009
poriadku (ďalej len „OSP“) a § 93 ods. 3 veta druhá zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky
poriadok“) dospel k záveru, že navrhovateľ neakceptoval právoplatné, účinné a zaväzujúce
rozhodnutie najvyššieho orgánu Notárskej komory Slovenskej republiky, čím závažným
spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Etického kódexu notára, ale predovšetkým
z uznesenia komory – uznesenia mimoriadnej Konferencie notárov konanej dňa 12. novembra
2004 a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Konanie proti pôvodne označeným odporcom – prezidentovi Notárskej komory
Slovenskej republiky a Disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky
zastavil, nakoľko sú len orgánmi Notárskej komory Slovenskej republiky a rozhodol
o zaplatení súdneho poplatku za opravný prostriedok 1 000 Sk a o náhrade trov konania
v sume 24 800 Sk titulom právneho zastúpenia odporcov.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
rozsudkom z 12. novembra 2008, č. k. 1 So/9/2008-184, rozsudok Okresného súdu v Brezne
v napadnutej časti vo veci samej aj v časti týkajúcej sa okruhu účastníkov konania potvrdil,
nepovažujúc námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní ohľadom okruhu účastníkov
preskúmavacieho konania, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti uznesenia Konferencie
notárov z 12. novembra 2004, premlčania ako aj nevysporiadania sa prvostupňového súdu s
argumentom navrhovateľa, ktorým bol tvrdený zásadný rozpor predmetného uznesenia
Konferencie notárov zo dňa 12. novembra 2004 s čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, t. j. že Notárska
komora Slovenskej republiky si extenzívnym spôsobom dovoľuje ukladať jej jednotlivým
členom daňové povinnosti, hoci tieto je možné ukladať len zákonom alebo na základe
zákona/za dôvodné. Postup prvostupňového súdu, keď v rámci preskúmavania rozhodnutia v
disciplinárnom konaní nezisťoval skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia
mimoriadnej Konferencie notárov, odvolací súd považoval za správny, vzhľadom na to, že
navrhovateľ a ani nikto iný (žiadny notár Slovenskej republiky) nenapadol predmetné
uznesenie, nebola podaná žaloba o neplatnosť tohto uznesenia, resp. nebola využitá možnosť
domáhať sa zrušenia tohto uznesenia iným zákonným spôsobom, čím vzhľadom na znenie §
245 ods. 1 OSP nebolo možné zaoberať sa zákonnosťou uznesenia Notárskej komory s
prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky a Zákon o DPH.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ závažným 3 1Sdo/100/2009
spôsobom porušil ustanovenie § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku nedodržaním povinností
vyplývajúcich zo záväzného uznesenia prijatého Notárskou konferenciou, ako aj povinnosti
Stanovené Etickým kódexom notára. V konaní mal za preukázané, že navrhovateľ
nerešpektoval právoplatné uznesenie Notárskej konferencie ako najvyššieho orgánu
samosprávy notárov zo dňa 12. novembra 2004, nereagoval ani na výzvu na odstránenie
porušovania povinností z jeho strany a neodstránil porušenie svojich povinností ani v
priebehu disciplinárneho konania, či konania pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu
tvrdenie navrhovateľa, že uznesenie schválené Notárskou konferenciou zo dňa 12. novembra
2004 ide nad rámec jej zákonom stanovenej pôsobnosti, je pre posúdenie daného prípadu
irelevantné. Za relevantnú skutočnosť pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu súd považuje to, že notár porušil povinnosti vyplývajúce z uznesenia
komory, čo v konaní bolo nesporne preukázané.
Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách odvolací súd zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, keďže prvostupňový súd, pokiaľ priznal
náhradu trov konania odporcom, postupoval v rozpore s ustanovením § 250k ods. 1 OSP.
Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže nebol v odvolacom konaní
úspešný.
Odvolací súd pripustil dovolanie proti jeho rozsudku podľa § 238 ods. 3 OSP majúc za
to, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu spočívajúceho v tom, či súd v konaní
podľa piatej časti OSP (konajúci v danom prípade o opravnom prostriedku podľa § 250 1/
a nasl. OSP) je oprávnený preskúmavať podľa § 245 ods. 1 OSP zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu - uznesenia Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie
opiera:
1/ ak sa jedná o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohol súd
preskúmavať len v senáte, pričom konanie o opravnom prostriedku podľa § 250 1/ a nasl.
OSP je vedené samosudcom;
2/ ak sa jedná o rozhodnutie - uznesenie orgánu - Konferencie notárov ako najvyššieho
orgánu komory prijatého postupom podľa § 30 ods. 3 Notárskeho poriadku;
3/ ak Notárska komora je právnickou osobou, samosprávnou stavovskou organizáciou
(§ 29 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku), pričom sa nejedná o rozhodnutie o právach a
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale ide
o rozhodnutie vo vnútri komory, dotýkajúce sa len členov komory;
4 1Sdo/100/2009
4/ ak Notárskym poriadkom nie je určený osobitný postup preskúmania uznesenia
Konferencie notárov, pričom by eventuálne bolo možné uvažovať o preskúmaní všeobecným
postupom podľa piatej časti OSP (za predpokladu, že nie je vylúčený takýto prieskum
vzhľadom na vyššie uvedené (§ 244 ods. 1,2 a contrario OSP). Od posúdenia tejto otázky
(pripustenia možnosti preskúmania zákonnosti uznesenia Konferencie notárov) závisí
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pretože pokiaľ by táto
možnosť bola pripustená, nie je vylúčené, že súd by konštatoval nezákonnosť tohto
rozhodnutia (uznesenia KN) a následne by nebolo dôvodné ani sankcionovanie pre nesplnenie
povinností vyplývajúcich z takéhoto rozhodnutia.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ včas podaným dovolaním. Namietal,
že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. V predmetnej právnej veci sa totiž jedná o posúdenie otázky zásadného právneho
významu spočívajúcej v tom, či súd v konaní podľa piatej časti OSP je oprávnený v rámci
tohto súdneho konania posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa
preskúmavané rozhodnutie opiera - uznesenia Konferencie notárov zo dňa 12. novembra
2004, ktoré znelo nasledovne: „Konferencia notárov zaväzuje s účinnosťou od 1. januára
2005 notárov, ktorým zo zákona nevyplýva povinnosť registrovať sa ako platcovia DPH, aby
sa ako dobrovoľní platcovia DPH v najbližšom zákonnom prihlasovacom termíne registrovali
ako platcovia DPH bez ohľadu na obrat. Odmena notára a náhrada hotových výdavkov podľa
vyhl. MS SR č. 31/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov nezahŕňa DPH“.
Namietal právny záver súdov oboch stupňov, že ak žiaden subjekt (žiaden notár)
predmetné uznesenie Konferencie notárov nenapadol, nebola podaná žaloba o neplatnosť
tohto uznesenia, resp. nebola využitá možnosť domáhať sa zrušenia tohto uznesenia iným
zákonným spôsobom, treba považovať uznesenie Konferencie notárov za záväzné,
právoplatné a na základe toho potom posúdiť konanie navrhovateľa nerešpektujúce predmetné
uznesenie Konferencie notárov ako konanie nezákonné.
Poukázal na nemožnosť prijatia právneho názoru ohľadom posúdenia otázky možnosti
preskúmania uznesenia Konferencie notárov zo strany Okresného súdu v Brezne, resp.
Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého v prípade prijatia akéhokoľvek
potenciálne nezákonného rozhodnutia orgánu stavovskej samosprávy budú musieť všetci jej
dotknutí členovia brániť svoje práva osobitným postupom (ktorý v prípade notárov ani nie je 5 1Sdo/100/2009
stanovený), teda inak ako svojou obranou v disciplinárnom konaní najmä z dôvodu, že im súd
posudzujúci oprávnenosť disciplinárneho konania voči ich osobám odmietne poskytnúť právo
na súdnu ochranu pred nezákonnými, resp. nad rámec zákona vykonanými krokmi inštitúcie,
ktorej sú povinnými členmi z titulu zákona. Okresný súd v Brezne ani Krajský súd v Banskej
Bystrici sa totiž v rámci tohto súdneho konania otázkou preskúmania podkladu (prv
urobeného správneho rozhodnutia) pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu nezaoberali
práve s odôvodnením, že tento podklad doteraz nikto nenapadol, hoci sa podľa jeho názoru
oba súdy touto otázkou mali zaoberať, keďže iný postup preskúmania v tomto konkrétnom
prípade prijatého uznesenia Konferencie notárov zo dňa 12. novembra 2004 nie je osobitne
určený.
Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhovateľ domnieval, že dovolací súd by
v záujme ochrany jeho práv a oprávnených záujmov v tomto súdnom konaní mal posúdiť ako
plne dôvodnú požiadavku na pripustenie možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu - uznesenia Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie
správneho orgánu opiera i v konaní podľa tretej hlavy piatej časti OSP, keďže od posúdenia
tejto otázky závisí posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom
pokiaľ by súd v rámci súdneho konania konštatoval nezákonnosť tohto rozhodnutia
(uznesenia Konferencie notárov) následne by nebolo taktiež dôvodné ani sankcionovanie
navrhovateľa pre nesplnenie povinností vyplývajúcich z takéhoto rozhodnutia.
Navrhol dovolaciemu súdu, aby po náležitom právnom posúdení otázky pripustenia
možnosti preskúmania zákonnosti uznesenia Konferencie notárov v tomto súdnom konaní
dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z. 12. novembra 2008
zmenil tak, že disciplinárny návrh v celom rozsahu zamieta (v prípade konštatovania
nesprávneho právneho posúdenia správne zisteného skutkového stavu), prípadne navrhol
dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
12.novembra 2008 ako aj rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 7. mája 2008 v celom
rozsahu zrušil a vrátil Okresnému súdu v Brezne na ďalšie konanie (v prípade konštatovania
dovolacieho súdu, že aj rozhodnutie súdu prvého stupňa ma vady, pre ktoré sa zrušilo
rozhodnutie odvolacieho sudu).
Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie sa nestotožnila s právnymi názormi
navrhovateľa uvedenými v dovolaní, najmä v tom že
6 1Sdo/100/2009
- dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov sú vo výrokovej časti vecne správne a súd
na prvom stupni, ako aj odvolací súd posúdili právnu vec v súlade so zákonom;
- dotknuté uznesenie Konferencie notárov je právoplatné a teda pre všetkých notárov -
Členov NKSR musí byť aj záväzné (inak by nemalo toto uznesenie zmysel ani
význam),
- súdy v tomto konaní nie sú oprávnené skúmať zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu - v tomto prípade uznesenia Konferencie notárov o povinnosti registrácie DPH
pretože žiadnym výkladom procesného predpisu (OSP) nie je možné ani analogicky
vyvodiť, že v konaní podľa tretej hlavy OSP (§ 2501 a nasl. t.j. rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov by bolo možné
postupovať podľa § 245 ods. 1 OSP. Procesný predpis priamo v ustanovení § 2501
ods. 2 uvádza, že ustanovenia tretej hlavy sú špeciálne, ale k hlave druhej), ktorej
ustanovenia sa použijú primerane, v hlave tretej ak nie je ustanovené inak,
- naopak už v konaní na prvom stupni bolo poukázané odporkyňou na skutočnosť, že
samotná žaloba trpela od začiatku vadami konania podľa príslušných všeobecných
ustanovení OSP, najmä chýbali náležitosti žaloby s poukázaním na ustanovenie
§ 250m, v spojení s § 2501, ods. 2, § 249 ods. 2 a § 79 OSP. Mala za to, že v tomto
konkrétnom konaní zákon nedáva súdom takúto možnosť „pripustenia" preskúmania
zákonnosti uznesenia Konferencie notárov a teda nie je možné ani akýmkoľvek
extenzívnym výkladom uvedených ustanovení pripustiť uvedenú možnosť
preskúmania zákonnosti.
Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
dovolací súd dovolanie zamietol, alebo odmietol. Poznamenala, že návrhu navrhovateľa, aby
dovolací súd zmenil rozsudok Krajského údu v Banskej Bystrici nie je procesné možné
vyhovieť; zároveň si uplatnila trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") sa v prvom rade zaoberal
prípustnosťou dovolania v danej veci.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy
podľa ods. 2 preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, 7 1Sdo/100/2009
pokiaľ mu zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
ktorými môžu byť ich práva a právne chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.
Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie
podľa ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok
môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého
obvode má notár sídlo.
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje, podľa ustanovení
tretej hlavy piatej časti OSP (§ 2501 ods. 1 OSP).
Pokiaľ v tretej hlave piatej časti OSP nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 2501 od. 2 OSP).
Podľa 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky vychádza z názoru, že v správnom súdnictve právomoc Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní nie je daná [napr. uznesenia NS SR vo veci sp.
zn. lSdo 102/2008 z 9. decembra 2008 či sp. zn. lSdo 31/2009 z 28. apríla 2009 a iné - pozri
bližšie www.nsud.sk), ako aj uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 87/2009-11 z
24.februára 2009 a ďalšie k tomu pozri www.concourt.sk )]. Vo veciach správneho súdnictva
je najvyšší súd najmä odvolacím súdom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
To neplatí aj vo veciach správneho súdnictva, v ktorých proti rozhodnutiu najvyššieho
súdu ako súdu odvolacieho nie je dovolanie prípustné.
8 1Sdo/100/2009
V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu
dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých
podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde,
oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už samotné správne súdnictvo je kontrolou inej
sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy
bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusí byť zjednocovane prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť
mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom
procesnom kódexe.
Výnimku z vyššie uvedeného tvoria iba veci správneho súdnictva s tzv. plnou
jurisdikciou v zmysle § 250i ods. 2 OSP, avšak len v prípadoch, kde súdom prvého stupňa
v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods., 3 Notárskeho poriadku, prípadne § 15
ods. 1 zákona č. 83/1990 zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov).
Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore
alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Citované zákonné ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej
jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie
byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do
rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,
zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a
úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové či
(procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich
odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
9 1Sdo/100/2009
Proti rozsudku súdu vydaného v tzv. plnej jurisdikcii, v ktorom môže súd rozhodnúť
rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán je v zmysle § 250ja ods. 5 OSP
prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne
prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania a dovolanie podľa štvrtej časti OSP, ak
nie sú uvedené opravné prostriedky vylúčené ustanovením § 246c ods. l veta tretia OSP
a § 250ja ods. 4 OSP.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc v danej veci
ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania
(§ 240 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP) proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, keďže to nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP) a dospel k záveru, že dovolanie možno považovať za
dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 OSP môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a
c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§
242 ods. 1 OSP) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 OSP a tzv. inými vadami
konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom prípade
založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).
Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odporkyne (jej disciplinárnej 1 0
komisie), ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným, že nesplnil uznesenie z mimoriadnej
konferencie notárov konanej dňa 12. novembra 2004, ktorým boli všetci notári zaradení
s účinnosťou od 1. januára 2005, aj keď im zo zákona nevyplýva povinnosť registrovať sa ako
platcovia DPH, aby sa registrovali ako dobrovoľní platcovia DPH v najbližšom zákonnom
prihlasovacom termíne bez ohľadu na obrat, pričom mu bola uložená peňažná pokuta vo
výške 100 000 Sk a zároveň aj povinnosť registrovať sa ako dobrovoľný platca DPH na
príslušnom daňovom úrade a povinnosť uhradiť trovy konania, všetko v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že navrhovateľ závažným
spôsobom porušil ustanovenie § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku a to nedodržaním povinností
vyplývajúcich zo záväzného uznesenia prijatého Notárskou konferenciou, ako aj povinnosti
stanovené Etickým kódexom notára, keď nerešpektoval právoplatné uznesenie Notárskej
konferencie ako najvyššieho orgánu samosprávy notárov, pričom spochybnil, či je oprávnený
preskúmavať podľa § 245 ods. 1 OSP zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu - uznesenia
Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera.
Tak ako pri správnom delikte tak aj pri disciplinárnom previnení (za ktoré možno
uložiť disciplinárne opatrenie) možno za všeobecné pojmové znaky považovať najmä:
konanie, protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a to, že znaky deliktu sú stanovené
zákonom.
Pod pojmom protiprávnosť možno zahrnúť všeobecne také konanie, ktoré je v rozpore
s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť
vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na
jeho základe.
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 59 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona.
Nemôže byť sporné, že upravovať jednotlivé daňové povinnosti je vo výlučnej 11 1Sdo/100/2009
kompetencii štátu. Vznik a zánik daňovej povinnosti upravujú príslušné daňové zákony -
zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
orgánov v znení neskorších predpisov. Zákon tiež upravuje podmienky registrácie na daň
z pridanej hodnoty.
Žiadna samosprávna stavovská organizácia teda ani Notárska komora Slovenskej
republiky nemôže uložiť daňovú povinnosť nad rámec zákona - nad rámec zákonnej
povinnosti - a na jej základe vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť za nesplnenie takej
povinnosti, ktorá nevyplýva zo zákona.
Bez ohľadu na ustanovenie § 245 ods. 1 OSP, podľa ktorého pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho
rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené
rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup, keďže
uznesenie mimoriadnej konferencie notárov nemožno považovať za správne rozhodnutie
(individuálny správny akt prijatý pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje
do práv, slobôd alebo záujmov osôb resp. ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa
zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov), bolo potrebné posúdiť disciplinárnu
zodpovednosť navrhovateľa z hľadiska zásahu do jeho práv.
Zásah do práv sa vždy hodnotí účelom povinností - adekvátnosti cieľu. V danej veci
podľa obsahu spisového materiálu týmto cieľom malo byť opatrenie na vytvorenie rovnakých
podmienok účastníkov hospodárskej súťaže, ktoré však vzhľadom na príslušné daňové
predpisy sa javí byť neprimeraným účelu, ktorý chráni. V tomto smere dovolací súd
poukazuje i na ustanovenia § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
V danej veci bola takto potom uložená sankcia, hoci správny orgán nemal jednoznačne
preukázané, či sa sankcionovaná osoba skutočne dopustila protiprávneho konania.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že do obsahu základného práva na súdnu 1 2
ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej
normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa bez toho,
aby sa adekvátne vysporiadal nielen s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom
prostriedku i v odvolaní ale aj s ústavnými aspektmi preskúmavanej veci, pričom aplikáciu
ustanovenia § 245 ods. 1 OSP riešil nadbytočne. Takéto posúdenie veci treba považovať
nielen za nesprávne ale aj za nedostatočné pre vydanie vecne správneho a zákonného
rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu
zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa o potvrdení rozhodnutia odporkyne, je nesprávny a je dôvodom pre zrušenie
dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP).
V časti potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania voči pôvodne
označeným odporcom v 2/ rade JUDr. M.D. - prezidentovi Notárskej komory Slovenskej
republiky a v 3/ rade Disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky ako aj v
časti o uložení poplatkovej povinnosti a zmene prvostupňového rozsudku v časti náhrady trov
prvostupňového konania rozsudok odvolacieho súdu odvolaním napadnutý nebol, a preto v
týchto častiach zostáva dovolaním nedotknutý.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
13 1Sdo/100/2009
Mária Králová