Najvyšší súd

1Sdo/100/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. M. C., notára, so sídlom v B., proti Notárskej komore   Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, zastúpenej JUDr. P.Š., advokátom v B., o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 12. mája

2006,   č.k. DK8/05, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. novembra 2008, č.k. 1So/9/2008-184, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 12. novembra 2008, č.k. 1So/9/2008-184, v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

  O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Brezne ako súd prvého stupňa   rozsudkom zo 7. mája 2008, č.k.

3S/4/2006-148, potvrdil rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej

republiky, č.k. KD8/05 z 12. mája 2006, ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného, že

nesplnil uznesenie z mimoriadnej konferencie notárov konanej dňa 12. novembra 2004,

ktorým boli zaviazaní všetci notári s účinnosťou od 1. januára 2005, ktorým zo zákona

nevyplýva povinnosť registrovať sa ako platcovia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

aby sa bez ohľadu na dosiahnutý obrat, v najbližšom prihlasovacom termíne registrovali ako

dobrovoľní platcovia DPH, pričom mu bola zároveň uložená peňažná pokuta vo výške

100 000 Sk (3 319,39 €), ako aj povinnosť registrovať sa ako dobrovoľný platca DPH na

príslušnom daňovom úrade a povinnosť uhradiť trovy konania, všetko v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

Prvostupňový súd konajúc vo veci podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho 2   1Sdo/100/2009

poriadku (ďalej len „OSP“) a § 93 ods. 3 veta druhá zákona č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky

poriadok“) dospel k záveru, že navrhovateľ neakceptoval právoplatné, účinné a zaväzujúce

rozhodnutie najvyššieho orgánu Notárskej komory Slovenskej republiky, čím závažným

spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Etického kódexu notára, ale predovšetkým

z uznesenia komory – uznesenia mimoriadnej Konferencie notárov konanej dňa 12. novembra

2004 a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Konanie proti pôvodne označeným odporcom – prezidentovi Notárskej komory

Slovenskej republiky a Disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky

zastavil, nakoľko sú len orgánmi Notárskej komory Slovenskej republiky a rozhodol

o zaplatení súdneho poplatku za opravný prostriedok 1 000 Sk a o náhrade trov konania

v sume 24 800 Sk titulom právneho zastúpenia odporcov.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací

rozsudkom z 12. novembra 2008, č. k. 1 So/9/2008-184, rozsudok Okresného súdu v Brezne

v napadnutej časti vo veci samej aj v časti týkajúcej sa okruhu účastníkov konania potvrdil,

nepovažujúc námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní ohľadom okruhu účastníkov

preskúmavacieho konania, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti uznesenia Konferencie

notárov z 12. novembra 2004, premlčania ako aj nevysporiadania sa prvostupňového súdu s

argumentom navrhovateľa, ktorým bol tvrdený zásadný rozpor predmetného uznesenia

Konferencie notárov zo dňa 12. novembra 2004 s čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, t. j. že Notárska

komora Slovenskej republiky si extenzívnym spôsobom dovoľuje ukladať jej jednotlivým

členom daňové povinnosti, hoci tieto je možné ukladať len zákonom alebo na základe

zákona/za dôvodné. Postup prvostupňového súdu, keď v rámci preskúmavania rozhodnutia v

disciplinárnom konaní nezisťoval skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia

mimoriadnej Konferencie notárov, odvolací súd považoval za správny, vzhľadom na to, že

navrhovateľ a ani nikto iný (žiadny notár Slovenskej republiky) nenapadol predmetné

uznesenie, nebola podaná žaloba o neplatnosť tohto uznesenia, resp. nebola využitá možnosť

domáhať sa zrušenia tohto uznesenia iným zákonným spôsobom, čím vzhľadom na znenie §

245 ods. 1 OSP nebolo možné zaoberať sa zákonnosťou uznesenia Notárskej komory s

prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky a Zákon o DPH.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ závažným 3   1Sdo/100/2009

spôsobom porušil ustanovenie § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku nedodržaním povinností

vyplývajúcich zo záväzného uznesenia prijatého Notárskou konferenciou, ako aj povinnosti

Stanovené Etickým kódexom notára. V konaní mal za preukázané, že navrhovateľ

nerešpektoval právoplatné uznesenie Notárskej konferencie ako najvyššieho orgánu

samosprávy notárov zo dňa 12. novembra 2004, nereagoval ani na výzvu na odstránenie

porušovania povinností z jeho strany a neodstránil porušenie svojich povinností ani v

priebehu disciplinárneho konania, či konania pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu

tvrdenie navrhovateľa, že uznesenie schválené Notárskou konferenciou zo dňa 12. novembra

2004 ide nad rámec jej zákonom stanovenej pôsobnosti, je pre posúdenie daného prípadu

irelevantné. Za relevantnú skutočnosť pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu súd považuje to, že notár porušil povinnosti vyplývajúce z uznesenia

komory, čo v konaní bolo nesporne preukázané.

Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách odvolací súd zmenil, nakoľko

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, keďže prvostupňový súd, pokiaľ priznal

náhradu trov konania odporcom, postupoval v rozpore s ustanovením § 250k ods. 1 OSP.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže nebol v odvolacom konaní

úspešný.

Odvolací súd pripustil dovolanie proti jeho rozsudku podľa § 238 ods. 3 OSP majúc za

to, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu spočívajúceho v tom, či súd v konaní

podľa piatej časti OSP (konajúci v danom prípade o opravnom prostriedku podľa § 250 1/  

a nasl. OSP) je oprávnený preskúmavať podľa § 245 ods. 1 OSP zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu - uznesenia Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie

opiera:

1/ ak sa jedná o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohol súd

preskúmavať len v senáte, pričom konanie o opravnom prostriedku podľa § 250 1/ a nasl.

OSP je vedené samosudcom;

2/ ak sa jedná o rozhodnutie - uznesenie orgánu - Konferencie notárov ako najvyššieho

orgánu komory prijatého postupom podľa § 30 ods. 3 Notárskeho poriadku;

  3/ ak Notárska komora je právnickou osobou, samosprávnou stavovskou organizáciou  

(§ 29 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku), pričom sa nejedná o rozhodnutie o právach a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale ide  

o rozhodnutie vo vnútri komory, dotýkajúce sa len členov komory;

4   1Sdo/100/2009

4/ ak Notárskym poriadkom nie je určený osobitný postup preskúmania uznesenia

Konferencie notárov, pričom by eventuálne bolo možné uvažovať o preskúmaní všeobecným

postupom podľa piatej časti OSP (za predpokladu, že nie je vylúčený takýto prieskum

vzhľadom na vyššie uvedené (§   244 ods. 1,2 a contrario OSP). Od posúdenia tejto otázky

(pripustenia možnosti preskúmania zákonnosti uznesenia Konferencie notárov) závisí

posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pretože pokiaľ by táto

možnosť bola pripustená, nie je vylúčené, že súd by konštatoval nezákonnosť tohto

rozhodnutia (uznesenia KN) a následne by nebolo dôvodné ani sankcionovanie pre nesplnenie

povinností vyplývajúcich z takéhoto rozhodnutia.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ včas podaným dovolaním. Namietal,

že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. V predmetnej právnej veci sa totiž jedná o posúdenie otázky zásadného právneho

významu spočívajúcej v tom, či súd v konaní podľa piatej časti OSP je oprávnený v rámci

tohto súdneho konania posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa

preskúmavané rozhodnutie opiera - uznesenia Konferencie notárov zo dňa 12. novembra

2004, ktoré znelo nasledovne: „Konferencia notárov zaväzuje s účinnosťou od 1. januára

2005 notárov, ktorým zo zákona nevyplýva povinnosť registrovať sa ako platcovia DPH, aby

sa ako dobrovoľní platcovia DPH v najbližšom zákonnom prihlasovacom termíne registrovali

ako platcovia DPH bez ohľadu na obrat. Odmena notára a náhrada hotových výdavkov podľa

vyhl. MS SR č. 31/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov nezahŕňa DPH“.

Namietal právny záver súdov oboch stupňov, že ak žiaden subjekt (žiaden notár)

predmetné uznesenie Konferencie notárov nenapadol, nebola podaná žaloba o neplatnosť

tohto uznesenia, resp. nebola využitá možnosť domáhať sa zrušenia tohto uznesenia iným

zákonným spôsobom, treba považovať uznesenie Konferencie notárov za záväzné,

právoplatné a na základe toho potom posúdiť konanie navrhovateľa nerešpektujúce predmetné

uznesenie Konferencie notárov ako konanie nezákonné.

Poukázal na nemožnosť prijatia právneho názoru ohľadom posúdenia otázky možnosti

preskúmania uznesenia Konferencie notárov zo strany Okresného súdu v Brezne, resp.

Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého v prípade prijatia akéhokoľvek

potenciálne nezákonného rozhodnutia orgánu stavovskej samosprávy budú musieť všetci jej

dotknutí členovia brániť svoje práva osobitným postupom (ktorý v prípade notárov ani nie je 5   1Sdo/100/2009

stanovený), teda inak ako svojou obranou v disciplinárnom konaní najmä z dôvodu, že im súd

posudzujúci oprávnenosť disciplinárneho konania voči ich osobám odmietne poskytnúť právo

na súdnu ochranu pred nezákonnými, resp. nad rámec zákona vykonanými krokmi inštitúcie,

ktorej sú povinnými členmi z titulu zákona. Okresný súd v Brezne ani Krajský súd v Banskej

Bystrici sa totiž v rámci tohto súdneho konania otázkou preskúmania podkladu (prv

urobeného správneho rozhodnutia) pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu nezaoberali

práve s odôvodnením, že tento podklad doteraz nikto nenapadol, hoci sa podľa jeho názoru

oba súdy touto otázkou mali zaoberať, keďže iný postup preskúmania v tomto konkrétnom

prípade prijatého uznesenia Konferencie notárov zo dňa 12. novembra 2004 nie je osobitne

určený.  

Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhovateľ domnieval, že dovolací súd by  

v záujme ochrany jeho práv a oprávnených záujmov v tomto súdnom konaní mal posúdiť ako

plne dôvodnú požiadavku na pripustenie možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu - uznesenia Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie

správneho orgánu opiera i v konaní podľa tretej hlavy piatej časti OSP, keďže od posúdenia

tejto otázky závisí posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom

pokiaľ by súd v rámci súdneho konania konštatoval nezákonnosť tohto rozhodnutia

(uznesenia Konferencie notárov) následne by nebolo taktiež dôvodné ani sankcionovanie

navrhovateľa pre nesplnenie povinností vyplývajúcich z takéhoto rozhodnutia.

Navrhol dovolaciemu súdu, aby po náležitom právnom posúdení otázky pripustenia

možnosti preskúmania zákonnosti uznesenia Konferencie notárov v tomto súdnom konaní

dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z. 12. novembra 2008

zmenil tak, že disciplinárny návrh v celom rozsahu zamieta (v prípade konštatovania

nesprávneho právneho posúdenia správne zisteného skutkového stavu), prípadne navrhol

dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

12.novembra 2008 ako aj rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 7. mája 2008 v celom

rozsahu zrušil a vrátil Okresnému súdu v Brezne na ďalšie konanie (v prípade konštatovania

dovolacieho súdu, že aj rozhodnutie súdu prvého stupňa ma vady, pre ktoré sa zrušilo

rozhodnutie odvolacieho sudu).

Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie sa nestotožnila s právnymi názormi

navrhovateľa uvedenými v dovolaní, najmä v tom že

6   1Sdo/100/2009

- dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov sú vo výrokovej časti vecne správne a súd

na prvom stupni, ako aj odvolací súd posúdili právnu vec v súlade so zákonom;

- dotknuté uznesenie Konferencie notárov je právoplatné a teda pre všetkých notárov -

Členov NKSR musí byť aj záväzné (inak by nemalo toto uznesenie zmysel ani

význam),

- súdy v tomto konaní nie sú oprávnené skúmať zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu - v tomto prípade uznesenia Konferencie notárov o povinnosti registrácie DPH

pretože žiadnym výkladom procesného predpisu (OSP) nie je možné ani analogicky

vyvodiť, že v konaní podľa tretej hlavy OSP (§ 2501 a nasl. t.j. rozhodovanie  

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov by bolo možné

postupovať podľa § 245 ods. 1 OSP. Procesný predpis priamo v ustanovení § 2501  

ods. 2 uvádza, že ustanovenia tretej hlavy sú špeciálne, ale k hlave druhej), ktorej

ustanovenia sa použijú primerane, v hlave tretej ak nie je ustanovené inak,

- naopak už v konaní na prvom stupni bolo poukázané odporkyňou na skutočnosť, že

samotná žaloba trpela od začiatku vadami konania podľa príslušných všeobecných

ustanovení OSP, najmä chýbali náležitosti žaloby s poukázaním na ustanovenie  

§ 250m, v spojení s § 2501, ods. 2, § 249 ods. 2 a § 79 OSP. Mala za to, že v tomto

konkrétnom konaní zákon nedáva súdom takúto možnosť „pripustenia" preskúmania

zákonnosti uznesenia Konferencie notárov a teda nie je možné ani akýmkoľvek

extenzívnym výkladom uvedených ustanovení pripustiť uvedenú možnosť

preskúmania zákonnosti.

Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

dovolací súd dovolanie zamietol, alebo odmietol. Poznamenala, že návrhu navrhovateľa, aby

dovolací súd zmenil rozsudok Krajského údu v Banskej Bystrici nie je procesné možné

vyhovieť; zároveň si uplatnila trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") sa v prvom rade zaoberal

prípustnosťou dovolania v danej veci.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy

podľa ods. 2 preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, 7   1Sdo/100/2009

pokiaľ mu zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

ktorými môžu byť ich práva a právne chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie

podľa ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok

môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého

obvode má notár sídlo.

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje, podľa ustanovení

tretej hlavy piatej časti OSP (§ 2501 ods. 1 OSP).

Pokiaľ v tretej hlave piatej časti OSP nie je ustanovené inak, použije sa primerane

ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 2501 od. 2 OSP).

Podľa 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené  

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu

Slovenskej republiky vychádza z názoru, že v správnom súdnictve právomoc Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní nie je daná [napr. uznesenia NS SR vo veci sp.

zn. lSdo 102/2008 z 9. decembra 2008 či sp. zn. lSdo 31/2009 z 28. apríla 2009 a iné - pozri

bližšie www.nsud.sk), ako aj uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 87/2009-11 z

24.februára 2009 a ďalšie k tomu pozri www.concourt.sk )]. Vo veciach správneho súdnictva

je najvyšší súd najmä odvolacím súdom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).

To neplatí aj vo veciach správneho súdnictva, v ktorých proti rozhodnutiu najvyššieho

súdu ako súdu odvolacieho nie je dovolanie prípustné.

8   1Sdo/100/2009

V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu

dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých

podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde,

oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už samotné správne súdnictvo je kontrolou inej

sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy

bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo

nemusí byť zjednocovane prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie

najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť

mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom

procesnom kódexe.

Výnimku z vyššie uvedeného tvoria iba veci správneho súdnictva s tzv. plnou

jurisdikciou v zmysle § 250i ods. 2 OSP, avšak len v prípadoch, kde súdom prvého stupňa  

v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods., 3 Notárskeho poriadku, prípadne § 15  

ods. 1 zákona č. 83/1990 zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore

alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných  

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované zákonné ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej

jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie

byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do

rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,

zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a

úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové či

(procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich

odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

9   1Sdo/100/2009

Proti rozsudku súdu vydaného v tzv. plnej jurisdikcii, v ktorom môže súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení

sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán je v zmysle § 250ja ods. 5 OSP

prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne

prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania a dovolanie podľa štvrtej časti OSP, ak

nie sú uvedené opravné prostriedky vylúčené ustanovením § 246c ods. l veta tretia OSP  

a § 250ja ods. 4 OSP.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc v danej veci

ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania  

(§ 240 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 OSP v

spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, keďže to nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP) a dospel k záveru, že dovolanie možno považovať za

dôvodné.

V zmysle § 241 ods. 2 OSP môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie  

vo veci a

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§

242 ods. 1 OSP) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 OSP a tzv. inými vadami

konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom prípade

založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odporkyne (jej disciplinárnej 1 0  

komisie), ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným, že nesplnil uznesenie z mimoriadnej

konferencie notárov konanej dňa 12. novembra 2004, ktorým boli všetci notári zaradení  

s účinnosťou od 1. januára 2005, aj keď im zo zákona nevyplýva povinnosť registrovať sa ako

platcovia DPH, aby sa registrovali ako dobrovoľní platcovia DPH v najbližšom zákonnom

prihlasovacom termíne bez ohľadu na obrat, pričom mu bola uložená peňažná pokuta vo

výške 100 000 Sk a zároveň aj povinnosť registrovať sa ako dobrovoľný platca DPH na

príslušnom daňovom úrade a povinnosť uhradiť trovy konania, všetko v lehote 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že navrhovateľ závažným

spôsobom porušil ustanovenie § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku a to nedodržaním povinností

vyplývajúcich zo záväzného uznesenia prijatého Notárskou konferenciou, ako aj povinnosti

stanovené Etickým kódexom notára, keď nerešpektoval právoplatné uznesenie Notárskej

konferencie ako najvyššieho orgánu samosprávy notárov, pričom spochybnil, či je oprávnený

preskúmavať podľa § 245 ods. 1 OSP zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu - uznesenia

Konferencie notárov, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera.

Tak ako pri správnom delikte tak aj pri disciplinárnom previnení (za ktoré možno

uložiť disciplinárne opatrenie) možno za všeobecné pojmové znaky považovať najmä:

konanie, protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a to, že znaky deliktu sú stanovené

zákonom.

Pod pojmom protiprávnosť možno zahrnúť všeobecne také konanie, ktoré je v rozpore  

s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť

vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na

jeho základe.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom

zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 59 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať

zákonom alebo na základe zákona.

Nemôže byť sporné, že upravovať jednotlivé daňové povinnosti je vo výlučnej 11   1Sdo/100/2009

kompetencii štátu. Vznik a zánik daňovej povinnosti upravujú príslušné daňové zákony -

zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani   z pridanej hodnoty

orgánov v znení neskorších predpisov. Zákon tiež upravuje podmienky registrácie na daň

z pridanej hodnoty.

Žiadna samosprávna stavovská organizácia teda ani Notárska komora Slovenskej

republiky nemôže uložiť daňovú povinnosť nad rámec zákona - nad rámec zákonnej

povinnosti - a na jej základe vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť za nesplnenie takej

povinnosti, ktorá nevyplýva zo zákona.

Bez ohľadu na ustanovenie § 245 ods. 1 OSP, podľa ktorého pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho

rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené

rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup, keďže

uznesenie mimoriadnej konferencie notárov nemožno považovať za správne rozhodnutie

(individuálny správny akt prijatý pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje

do práv, slobôd alebo záujmov osôb resp. ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa

zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov), bolo potrebné posúdiť disciplinárnu

zodpovednosť navrhovateľa z hľadiska zásahu do jeho práv.

Zásah do práv sa vždy hodnotí účelom povinností - adekvátnosti cieľu. V danej veci

podľa obsahu spisového materiálu týmto cieľom malo byť opatrenie na vytvorenie rovnakých

podmienok účastníkov hospodárskej súťaže, ktoré však vzhľadom na príslušné daňové

predpisy sa javí byť neprimeraným účelu, ktorý chráni. V tomto smere dovolací súd

poukazuje i na ustanovenia § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev   a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov.

V danej veci bola takto potom uložená sankcia, hoci správny orgán nemal jednoznačne

preukázané, či sa sankcionovaná osoba skutočne dopustila protiprávneho konania.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že do obsahu základného práva na súdnu 1 2  

ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej

normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa bez toho,

aby sa adekvátne vysporiadal nielen s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom

prostriedku i v odvolaní ale aj s ústavnými aspektmi preskúmavanej veci, pričom aplikáciu

ustanovenia   § 245 ods. 1 OSP riešil nadbytočne. Takéto posúdenie veci treba považovať

nielen za nesprávne ale aj za nedostatočné pre vydanie vecne správneho a zákonného

rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu

zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa o potvrdení rozhodnutia odporkyne, je nesprávny a je dôvodom pre zrušenie

dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 243b  

ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250ja ods. 5 OSP).

V časti potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania voči pôvodne

označeným odporcom v 2/ rade JUDr. M.D. - prezidentovi Notárskej komory Slovenskej

republiky a v 3/ rade Disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky ako aj v

časti o uložení poplatkovej povinnosti a zmene prvostupňového rozsudku v časti náhrady trov

prvostupňového konania rozsudok odvolacieho súdu odvolaním napadnutý nebol, a preto v

týchto častiach zostáva dovolaním nedotknutý.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2010   JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

13   1Sdo/100/2009

Mária Králová