1Sdo/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. A., trvalé bytom T., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, 080 01 Prešov, 2/ B. T., trvalé bytom F., proti odporcovi: Okresný úrad Bardejov, odbor katastrálny, so sídlom v Bardejove, ul. Dlhý rad 16, 085 77 Bardejov, za účasti C. K., trvalé bytom T., K. K., trvalé bytom T., W. R., trvalé bytom T. a K. R., trvalé bytom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu pri vydaní rozhodnutia zo dňa 22. januára 2001 č. H 7/99, konajúc o dovolaní navrhovateľa 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove spisová značka 2Sp/9/2015-46 zo dňa 31. marca 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom spisová značka 2Sp/9/2015-46 zo dňa 31. marca 2015, podľa § 250j ods.2, písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. H 7/99 zo dňa 22. januára 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný správny orgán podľa § 50 zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodol o návrhu navrhovateľa 2/ - B. T. o určenie priebehu hranice. Krajský súd súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 1/ trovy konania, ktoré jej vznikli právnym zastúpením.

2. Navrhovateľ 2/ proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal na pošte dňa 15.6.2015 dovolanie, doručené krajskému súdu dňa 16.6.2015. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, rozsudok Krajského súdu v Prešove spisová značka 2Sp/9/2015-46 zo dňa 31. marca 2015, zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil a odvolanie žalobkyne 1/ zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. H 7/1999 z 22.1.2001 ako zákonné.

3. Predmetným rozsudkom Krajský súd v Prešove spisová značka 2Sp/9/2015-46 zo dňa 31. marca 2015, zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. H 7/99 zo dňa 22. januára 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p., z ktorých dôvodov proti tomuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s O.s.p. odvolanie nie je prípustné. Vychádzajúc z uvedeného v danej vecibolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.

4. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

5. Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

6. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku ako nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

7. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde (Najvyššom súde Slovenskej republiky) sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

9. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

10. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

11. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP. Súčasne zo žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

13. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle SSP sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačnásťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok SSP neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

14. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

15. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že v danom prípade navrhovateľ 2/ podal dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku, skúmal, či postup podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku by bolo v neprospech navrhovateľa, keďže v preskúmavanej veci navrhovateľ podal mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku krajského súdu, ktorý vykonal súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia odporcu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 250s O.s.p. proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2, písm. a/ a b/ O.s.p. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie je prípustné.

18. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p.).

19. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

20. Podľa § 237 ods.1 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

21. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu vydaného podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku opravný prostriedok je prípustný, len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, druhá veta O.s.p.). Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu vydaného v preskúmavacom konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že proti rozhodnutiu súdu je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, druhá veta O.s.p.). Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 250ja ods. 5 O.s.p. pripúšťa opravný prostriedok podľa štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku len proti rozsudku súdu vydaného podľa § 250j ods. 5 O.s.p., a to však len v prípade, ak v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak. Podľa § 250s O.s.p. obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie jeprípustné.

22. Zo skutkových zistení preskúmavanej veci vyplýva, že krajský súd dovolaním napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v konaní súdneho prieskumu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej právnej úprave v § 250s O.s.p. zákonodarca výslovne ustanovuje, že obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie je prípustné.

23. Najvyšší súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a z vyššie citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že ani postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku v preskúmavanej veci nie je súdom dovolacím a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

24. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. by konanie vo veci dovolania musel zastaviť, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

25. Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo, prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (k tomu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08 - www.concourt.sk).

26. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

27. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.