UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. Y., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Moldavskej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom U., XX G., J. N., podľa podaného návrhu zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 34, Dunajská Streda, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA8-34- 012/2015-AV zo dňa 25.11.2015, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/145/2015-26 zo dňa 05.01.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/145/2015-26 zo dňa 05.01.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
Krajský súd napadnutým uznesením odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA8-34-012/2015-AV zo dňa 25.11.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporca dňom 25.11.2015 zaistil navrhovateľa do 25.02.2016 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že predložený návrh bol podpísaný v návrhu označeným zástupcom navrhovateľa (Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o.) a nebola k nemu pripojená žiadna príloha. K návrhu nebolo pripojené žiadne procesné plnomocenstvo udelené navrhovateľom akémukoľvek zástupcovi na podanie návrhu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, resp. na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred súdom, teda ani v návrhu označenému zástupcovi - Advokátskej kancelárii Škamla, s.r.o..
Súd ďalej uviedol, že na deň 5.1.2016 bol vo veci určený termín jej prejednania. Ako zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie dostavila advokátska koncipientka Mgr. Monika Senková, ktorá súdu predložila substitučné plnomocenstvo z 5.1.2016, udelené jej na účasť na pojednávaní advokátomMartinom Škamlom,. Na výzvu súdu, aby predložila plnomocenstvo, udelené navrhovateľom advokátovi Martinovi Škamlovi, (Advokátskej kancelárii Škamla, s.r.o) na jeho zastupovanie v konaní pred súdom uviedla, že toto plnomocenstvo by sa malo nachádzať v administratívnom spise odporcu. Tiež uviedla, že žiadne iné, ako súdu predložené substitučné plnomocenstvo nemá.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA8-34/2015-AV krajský súd zistil, že sa v ňom nenachádza žiadne splnomocnenie (plnomocenstvo), udelené navrhovateľom na podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporcu a ani na jeho zastupovanie v konaní pred súdom (procesné plnomocenstvo). Jediná zmienka o plnomocenstve (okrem poučenia navrhovateľa v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. a zák. 404/2011 Z. z.) sa nachádza v zápisnici o vyjadrení navrhovateľa z 25.11.2015 (č. p.: PPZ-HCP-BA8-34-004/2015-AV), v ktorej navrhovateľ uviedol, že v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení nemá splnomocneného zástupcu, ale chce splnomocniť Martina Škamlu.
Súd konštatoval, že uvedené vyjadrenie navrhovateľa, ktoré by v krajnom prípade bolo možné považovať (za aplikácie ust. § 17 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb.) za splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa v administratívnom konaní pred odporcom však nemohlo byť plnomocenstvom na jeho zastupovanie pred súdom v konaní o podanom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporcu. Je tomu tak preto, lebo konanie pred súdom postupom podľa ust. § 250l a nasl., § 250sa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) nie je pokračovaním administratívneho konania, ale je samostatným súdnym konaním.
Pokiaľ sa teda jeden z jeho účastníkov (navrhovateľ) rozhodne nechať sa v tomto konaní pred súdom zastupovať ním zvoleným zástupcom, musí túto svoju vôľu prejaviť navonok udelením náležitého procesného plnomocenstva. Takáto skutočnosť však v prejednávanej veci nenastala - tak v súdnom spise, ani v administratívnom spise sa žiadne procesné plnomocenstvo na podanie návrhu a ani na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred súdom nenachádza. Takéto plnomocenstvo ani nebolo pripojené k podanému návrhu.
Takto vzniknutú situáciu nemohol krajský súd vyhodnotiť inak ako tak, že navrhovateľ v podanom návrhu označenému zástupcovi (a ani inej osobe) neudelil splnomocnenie na podanie návrhu doručeného súdu a ani na jeho zastupovanie v konaní pred súdom vo veci podaného opravného prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporcu.
Ak i napriek tejto skutočnosti v návrhu označený zástupca navrhovateľa podal v mene navrhovateľa návrh, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, je potrebné konštatovať, že návrh bol podaný osobou, ktorá na jeho podanie nebola oprávnená.
II. Stručné zhrnutie odvolacích námietok navrhovateľa
Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu podala substitučne splnomocnená advokátka JUDr. Sabína Hodoňová odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f) O. s. p., t. j. z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Substitučne splnomocnená advokátka s postupom krajského súdu, uvedeným v bode I. tohto uznesenia, nesúhlasila a poukázala na to, že na deň 5. januára 2016 bolo vo veci návrhu navrhovateľa nariadené pojednávanie, na ktoré bol právny zástupca navrhovateľa Martin Škamla, advokát predvolaný. Krajský súd právneho zástupcu navrhovateľa, Martina Škamlu nevyzval na doloženie plnej moci po tom, ako obdržal navrhovateľov opravný prostriedok a neurobil tak ani pri predvolaní na pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa tak nemohol vedieť, že súd prvého stupňa má pochybnosť o jeho oprávnenosti podať návrh na začatie súdneho konania a v tomto konaní navrhovateľa zastupovať.
Súdu vytýkala, že nepredvídateľnosť jeho postupu umocňuje skutočnosť, že nariadil pojednávanie vo veci samej, t. j. o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu. Nie je zrejmé, prečo by mal krajský súd za účelom vydania uznesenia o odmietnutí návrhu nariaďovať pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov. Vzhľadom na uvedené je potrebné postup krajského súdu hodnotiť ako nepredvídateľný. V súvislosti s uvedením ďalej poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7 Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.
Navyše, krajský súd mal z administratívneho spisu navrhovateľa vedomosť o tom, že tento bol v čase rozhodovania súdu vyhostený z územia Slovenskej republiky. Na nariadenom pojednávaní krajský súd neurčil právnemu zástupcovi navrhovateľa žiadnu lehotu na doloženie procesného plnomocenstva a nepoučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.
Podľa jej názoru uvedený postup krajského súdu predstavuje odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, keďže tento nemohol uplatniť svoje práva, ktoré mu poskytuje O. s. p., na ochranu jeho práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Krajský súd sa taktiež nezaoberal objektívnou stránkou predloženia plnej moci na zastupovanie - súd mal vedomosť o tom, že navrhovateľ sa nenachádza na území Slovenskej republiky a právnemu zástupcovi navrhovateľa nestanovil ani lehotu, v ktorej mal požadovanú plnú moc predložiť.
Právna zástupkyňa nesúhlasila s konštatovaním súdu, že ak i napriek tejto skutočností v návrhu označený zástupca navrhovateľa podal v mene navrhovateľa návrh, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, je potrebné konštatovať, že návrh bol podaný osobou, ktorá na jeho podanie nebola oprávnená, pričom poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2011, sp. zn. 1Cdo/152/2010), na základe čoho konštatovala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.
K veci ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že navrhovateľ už nie je v zaistení, trvá na prejednaní a rozhodnutí veci z dôvodu, že zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu je predpokladom pre úspešné uplatňovanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.
Vzhľadom na uvedené námietky, substitučne splnomocnená advokátka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Stanovisko odporcu k odvolacím námietkam
K odvolacím námietkam uvedeným v bode II. tohto uznesenia sa odporca vyjadril listom č. PPZ-HCP- BA8-1-032/2016-AV zo dňa 03.02.2016, v ktorom odkazuje na svoje stanovisko k námietkam uvedeným v odmietnutom opravnom prostriedku navrhovateľa.
Ďalej uviedol, že v konaní o zaistení navrhovateľ v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zaev. pod č. p.: PPZ-HCP-BA8-34-004/2015-AV zo dňa 25.11.2015 za prítomnosti tlmočníka uviedol, že v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení nemá splnomocneného zástupcu, ale v zápisnici chce splnomocniť p. Martina Škamlu na základe čoho boli rozhodnutia zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa. Iná plná moc do konania nebola doložená ani zaslaná.
Ďalej uviedol, že zaistenie navrhovateľa bolo účelné, administratívne vyhostenie bolo vykonané a navrhovateľ bol dňa 21.12.2015 cez medzinárodné letisko Schwechat vo Viedni vyhostený do domovskej krajiny, ktorého je štátnym príslušníkom. Právny zástupca navrhovateľa sa jednoznačne domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia iba z dôvodu úspešného uplatňovania náhrady škody.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu substitučne splnomocnenej advokátky treba vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. „v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.“
Podľa § 250m ods. 1 O. s. p. „konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.“
Podľa § 250p „ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.“
Podľa § 43 O. s. p. „Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.“
Z obsahu opravného prostriedku zo dňa 10.12.2015 vyplýva, že tento bol podaný advokátskou kanceláriou Škamla s.r.o., ako právnym zástupcom navrhovateľa. K uvedenému podaniu nebola pripojená plná moc.
Krajský súd na pojednávaní dňa 05.01.2016, za účelom odstránenia uvedeného nedostatku podmienok konania, požiadal substitučne splnomocnenú advokátsku koncipientku o predloženie plnomocenstva. Táto predložila súdu plnomocenstvo na zastupovanie advokáta Martina Škamlu. Nakoľko plnomocenstvom na zastupovanie navrhovateľa nedisponovala, krajský súd po spomínanom opatrení na odstránenie nedostatkov konania opravný prostriedok odmietol s poukazom na ust. § 250p O. s. p.
Napriek tomu, že z konania súdu je zrejmá legitímna snaha o urýchlené rozhodovanie v urgentnej veci, keď predpokladajúc odstránenie formálneho nedostatku plnej moci pred samotným pojednávaním vo veci samej jej jednoduchým predložením konajúcemu súdu, vytýčil pojednávanie, je potrebné námietku právneho zástupcu vytýkajúcej takýto postup odkazom na striktný výklad príslušných procesných ustanovení považovať (najmä s prihliadnutím na jeho následok) za dôvodnú.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak návrh na začatie konania podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O. s. p., nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je v prípade konania podľa tretej hlavy piatej častiodmietnutie opravného prostriedku (podľa ust. § 250p O. s. p.).
Na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla postačujúcim opatrením súdu výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. V prípade ak by súd prvého stupňa nevyzval účastníka na odstránenie nedostatku plnomocenstva - nepostačuje, ak neúspešná výzva na odstránenie tohto nedostatku smerovala len voči advokátovi, ktorý sa označil za zástupcu účastníka a súd bez nápravy tohto pochybenia by odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, išlo by o nesprávny postup, ktorým by sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom. Uvedený názor zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 1Cdo 152/2010.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd mal, aj napriek skutočnosti, že opravný prostriedok bol podaný advokátom, od ktorého sa očakáva vyššia miera obozretnosti a odbornosti (plná moc je základným atribútom, ktorým by mal právny zástupca pri podávaní návrhu na začatie konania nielen disponovať, ale aj sa ním preukázať), postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvať navrhovateľa ako aj jeho advokáta na doplnenie podania v stanovenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Inak takýto postup krajského súdu, aj napriek povahe veci, možno vyhodnotiť ako nesúladný s príslušnými procesnými ustanoveniami, v dôsledku čoho bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ust. § 221 ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.