Najvyšší súd
1SZa/1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., nar. X., bytom K., Afganistan štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, t. č. ÚPZ Medveďov, zastúpený
JUDr. Zuzanou Števulovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám 5, Bratislava, proti
odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície, Športová 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-AV-51-13/2011 zo dňa 10. novembra 2011, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sp 20/2011-35 zo
dňa 20. decembra 2011 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. k. 38Sp 20/2011-35 zo dňa 20. decembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 250p Občianskeho
súdneho poriadku odmietol odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu
č. p.: PPZ-HCP-BA9-AV-51-13/2011 zo dňa 10. novembra 2011, došlé krajskému súdu
dňa 29.11.2011 ako oneskorene podané.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie o zaistení
bolo navrhovateľovi doručené dňa 10.11.2011. Dňom nasledujúcim začala plynúť 15 dňová
lehota na podanie odvolania v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z., ktorá uplynula
dňa 25.11.2011.
Podané odvolanie bolo súdu doručené dňa 29.11.2011 s tým, že na prepravu
prostredníctvom prepravnej služby TNT bolo dané dňa 25.11.2011, t. j. posledný deň lehoty
na podanie odvolania. Krajský súd uviedol, že z predloženej kópie objednávky prepravnej
služby nie je zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť správnosť údaju
uvedeného na podacej pečiatke podateľne Krajského súdu v Trnave, že zásielka bola
krajskému súdu doručená až 29.11.2011.
Krajský súd poukázal na ustanovenie § 250m ods. 2 OSP, ktoré viaže včasnosť
podania návrhu buď na preukázanie, že odvolanie bolo podané na príslušnom súde v lehote
30 dní (15 dní v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z.) alebo v tej istej lehote podané
na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Aj vzhľadom na judikatúru, ktorá podanie návrhu,
čo aj v lehote, ale na nepríslušnom súde alebo správnom orgáne nepovažuje za včasné, mal
krajský súd za to, že na účely preukázania včasnosti podania odvolania v zmysle § 250m OSP
nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 3, nakoľko osobitná právna úprava viaže
účinky včasného podania návrhu na jeho doručenie najneskôr v posledný deň lehoty
buď na príslušný súd alebo na správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené považoval krajský súd odvolanie proti rozhodnutiu prevzatému
navrhovateľom dňa 10.11.2011 podané na prepravu dňa 25.11.2011, avšak doručené
krajskému súdu dňa 29.11.2011 za podané oneskorene a preto ho podľa § 250p OSP odmietol.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
S názorom krajského súdu, že na konanie o opravných prostriedkoch podľa piatej časti
tretej hlavy OSP nie je možné použiť obdobné východiská ako je tomu pri konaniach
o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle § 250b ods. 1 OSP, kde zákon
upravuje, že žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni (bez požiadavky príslušného súdu) navrhovateľ vyjadril nesúhlas.
Poukázal na doterajšiu dlhoročnú prax súdov v konaniach týkajúcich sa opravných
prostriedkov podaných v rámci správneho súdnictva podľa § 250l a nasl. OSP v konaniach o zaistení ako aj v konaniach o azyle, ktorá je jednoznačná v tom, že lehota uvedená v § 250m
ods. 2 OSP je procesnoprávna a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok
podaný na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP.
Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa
30.11.2011 sp. zn. 10Sža 56/2011 a zo dňa 26.2.2009 sp. zn. 7So 200/2007, ktoré potvrdzujú,
že lehotu na podanie opravného prostriedku je potrebné považovať za lehotu procesnoprávnu
a včasnosť doručenia opravného prostriedku je potrebné posudzovať podľa § 57 ods. 3 OSP.
Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 62/03 zo dňa 3.7.2003, v ktorom
ústavný súd dôvodí, prečo je lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve
procesnoprávnou lehotou. Podľa navrhovateľa rovnaké odôvodnenie je možné uplatniť
aj na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu o zaistení.
Navrhovateľ tiež vyčítal odporcovi nesprávne poučenie o opravnom prostriedku,
najmä z dôvodu, že je neúplné. Podľa navrhovateľa mal odporca navrhovateľa poučiť úplne, t.j. že v súlade s § 250m ods. 2 druhá veta OSP je návrh podaný včas aj vtedy, ak bol podaný
v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie.
Krajský súd mal preto skúmať, či bolo účastníkovi konania dané správne a úplné
poučenie a či nie je dôvod na aplikovanie postupu podľa § 250m ods. 2 tretia veta OSP (a považovať opravný prostriedok za podaný včas), keďže bol v dôsledku nesprávneho
poučenia podaný v lehote 6 mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia.
Zároveň poukázal na čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd ako aj na judikatúru ESĽP (Z.N.S. proti Turecku č. 21896/08 zo dňa 19.1.2010
a Abdolkhani a Karimnia proti Turecku č. 30471/08 zo dňa 22.9.2009), z ktorej vyplýva,
že musí ísť o účinný prostriedok nápravy pre zaistenú osobu.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že cudzinec zaistený v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov nemá slobodu pohybu a má teda obmedzené možnosti ohľadne podania
opravného prostriedku, rozhodnutie je mu doručené v slovenskom jazyku, ktorému
nerozumie.
Navrhovateľ uviedol, že interpretácia ustanovenia § 250m ods. 2 OSP zo strany
krajského súdu je v rozpore s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, pretože predstavuje zásadnú prekážku pre praktický výkon práva zaisteného cudzinca
na podanie návrhu na súdne preskúmanie rozhodnutia o jeho zaistení.
Podľa navrhovateľa krajský súd postupoval v konaní nesprávne, pretože nesprávne
posúdil včasnosť podania opravného prostriedku a svojim postupom odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom, preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie krajského
súdu navrhol potvrdiť ako vecne správne.
Uviedol, že dňa 3.2.2012 zaslal doručovateľskej službe TNT Expres Worldwise
žiadosť o podanie informácie, či a v ktorých dňoch v období od 25.11.2011 do 29.11.2011
odovzdala zástupkyňa navrhovateľa zásielku pre adresáta Krajský súd v Trnave.
Z odpovede TNT Expres Worldwise vyplynulo, že zástupkyňa navrhovateľa podala
zásielku pre adresáta dňa 28.11.2011. Na základe uvedeného odporca považoval tvrdenie
zástupkyne navrhovateľa, že opravný prostriedok podala na prepravu dňa 25.11.2011
prostredníctvom doručovateľskej služby TNT Expres Worldwise za nepravdivé.
Odporca súhlasil s námietkami navrhovateľa, že lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP
je procesnoprávna, a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný
na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP, avšak v prípade navrhovateľa bol podaný na prepravu
po zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 57 ods. 3 OSP.
Podľa odporcu lehota na podanie opravného prostriedku začala účastníkovi konania
plynúť dňa 11.11.2011, podať opravný prostriedok mohol najneskôr v posledný deň lehoty
a to dňa 25.11.2011, čo však neučinil.
Odporca nesúhlasil ani s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa neúplného poučenia
o opravnom prostriedku. Podľa odporcu poučenie bolo riadne a úplné, bolo mu pretlmočené
do jazyka ktorý ovláda a pred rozhodnutím mu bola vysvetlená podrobne jeho situácia, nelegálnosť pobytu a taktiež mu bolo umožnené sa vyjadriť k požiadaniu o niektorý druh
ochrany ako aj možnosť kontaktovania mimovládnej organizácie pôsobiacej na území SR,
čo však nevyužil.
Odporca vyjadril nesúhlas s názorom navrhovateľa, že zaistený cudzinec má
obmedzené možnosti ohľadne podania opravného prostriedku. Naopak podľa odporcu má
zaistený cudzinec lepšie možnosti ohľadne podania opravného prostriedku, lebo počas
zaistenia je každý cudzinec kontaktovaný buď pracovníkmi Ligy za ľudské práva alebo
pracovníkmi medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM, ktorí môžu vstupovať do Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov pomáhať zaisteným cudzincom buď bezplatnou právnou
pomocou alebo sprostredkovaním návratu do domovskej krajiny.
Odporca vyjadril presvedčenie, že zástupkyňa navrhovateľa tým, že podala dňa
28.11.2011 opravný prostriedok prostredníctvom doručovateľskej služby TNT Expres
Worldwise, lehotu na podanie opravného prostriedku zmeškala z hmotnoprávneho ako aj
z procesnoprávneho hľadiska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského
súdu o odmietnutí opravného prostriedku je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu
na ďalšie konanie.
Podľa § 250m ods. 2 návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní
od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný
včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno
ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zaistený cudzinec môže
podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný
prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne. Podanie
opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Vyššie citované zákonné ustanovenia jednoznačne upravujú, kto je adresátom
opravného prostriedku a kedy je lehota na podanie opravného prostriedku zachovaná.
Orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa rozumie držiteľ poštovej licencie.
Deň, kedy bolo podanie odovzdané tomuto orgánu, je potrebné v prípade pochybností zistiť.
Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že krajský súd dňa 30.11.2011 vyzval
zástupkyňu navrhovateľa, aby súdu v lehote 15 dní predložila podací lístok, ktorým bol
opravný prostriedok navrhovateľa podaný na pošte, nakoľko nebolo možné určiť včasnosť
podaného opravného prostriedku.
Zástupkyňa navrhovateľa krajskému súdu doručila faxom zo dňa 2.12.2011 kópiu
doručenky, z ktorej je zrejmé, že opravný prostriedok odovzdala prepravnej službe dňa
25.11.2011, ktorá prevzatie zásielky v ten istý deň potvrdila. Originál podacieho listu (ktorý
sa nachádza v spise krajského súdu na č. l. 30) zástupkyňa navrhovateľa doručila krajskému
súdu dňa 16.12.2011.
O pravosti údajov na podacom liste odvolací súd nemal pochybnosti, rovnako
ako ani krajský súd, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Samozrejmým predpokladom pre záver, že podanie je včasné (teda, že lehota k jeho
podaniu bola zachovaná), je skutočnosť, že orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť, bolo
podanie odovzdané v lehote ustanovenej zákonom a tento orgán aj podanie súdu doručil
(hoc aj po lehote ustanovenej zákonom).
Je potrebné zdôrazniť, že lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP je procesnoprávna,
a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný na prepravu podľa § 57
ods. 3 OSP.
Tomuto právnemu názoru nasvedčuje aj záver najvyššieho súdu vyjadrený
v rozhodnutí sp. zn. 7So 200/2007 zo dňa 26.2.2009.
Rovnako aj právny názor ústavného súdu vyjadrený v rozhodnutí IV. ÚS 62/03,
v ktorom ústavný súd uviedol, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je
procesnoprávnou lehotou, pričom tento záver vychádza nielen z toho, že žaloba je upravená
v procesnom predpise (OSP), ale takýto záver má oporu aj v tom, že táto lehota je určená
na urobenie procesného úkonu - podanie žaloby v správnom súdnictve. Podľa ústavného súdu
podanie žaloby nemôže byť v žiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi lehotami,
ktorých účel je úplne iný, než aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom
procesnom postupe sa uplatňujú.
Právne východiská vyššie uvedeného rozhodnutia ústavného súdu sú podľa názoru
odvolacieho súdu aplikovateľné aj na konanie o opravných prostriedkoch podľa tretej hlavy
piatej časti OSP.
V danom prípade mal odvolací súd za preukázané, že zástupkyňa navrhovateľa
odovzdala opravný prostriedok prepravnej službe dňa 25.11.2011, t. j. v posledný deň
15 dňovej lehoty na podanie odvolania. Keďže lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP je
procesnoprávna, a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný
na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP, odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nebol podaný oneskorene.
Preto uznesenie krajského súdu, ktorým bol podaný opravný prostriedok navrhovateľa
ako oneskorene podaný odmietnutý, bolo potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f OSP (z dôvodu
postupu súdu, ktorým bola odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom) zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ktorý
opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočniť
v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec
predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46
a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Podľa ústavného súdu (III. ÚS SR 305/2011-34) všeobecný súd by mal v argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre právnickú ako aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že práve on má poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, napr. IV. ÚS 1/02,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).
Odvolací súd dodáva, že krajský súd musí mať okrem vyššie uvedeného na zreteli
skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o právo, ktoré je chránené čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, preto pri posudzovaní včasnosti podania
opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení cudzinca musí zobrať do úvahy
aj požiadavky účinnosti prostriedku nápravy pre zaistenú osobu v zmysle judikatúry ESĽP.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa.
O náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 OSP odvolací súd
nerozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. februára 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová