Najvyšší súd  

1SZa/1/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., nar. X., bytom K., Afganistan štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, t. č. ÚPZ Medveďov, zastúpený

JUDr. Zuzanou Števulovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám 5, Bratislava, proti

odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície, Športová 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-AV-51-13/2011 zo dňa 10. novembra 2011, na

odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sp 20/2011-35 zo

dňa 20. decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave  

č. k. 38Sp 20/2011-35 zo dňa 20. decembra 2011   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a  

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 250p Občianskeho

súdneho poriadku odmietol odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu  

č. p.: PPZ-HCP-BA9-AV-51-13/2011 zo dňa 10. novembra 2011, došlé krajskému súdu  

dňa 29.11.2011 ako oneskorene podané.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie o zaistení

bolo navrhovateľovi doručené dňa 10.11.2011. Dňom nasledujúcim začala plynúť 15 dňová

lehota na podanie odvolania v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z., ktorá uplynula  

dňa 25.11.2011.

Podané odvolanie bolo súdu doručené dňa 29.11.2011 s tým, že na prepravu

prostredníctvom prepravnej služby TNT bolo dané dňa 25.11.2011, t. j. posledný deň lehoty

na podanie odvolania. Krajský súd uviedol, že z predloženej kópie objednávky prepravnej

služby nie je zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť správnosť údaju

uvedeného na podacej pečiatke podateľne Krajského súdu v Trnave, že zásielka bola

krajskému súdu doručená až 29.11.2011.

Krajský súd poukázal na ustanovenie § 250m ods. 2 OSP, ktoré viaže včasnosť

podania návrhu buď na preukázanie, že odvolanie bolo podané na príslušnom súde v lehote  

30 dní (15 dní v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z.) alebo v tej istej lehote podané  

na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Aj vzhľadom na judikatúru, ktorá podanie návrhu,  

čo aj v lehote, ale na nepríslušnom súde alebo správnom orgáne nepovažuje za včasné, mal

krajský súd za to, že na účely preukázania včasnosti podania odvolania v zmysle § 250m OSP

nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 3, nakoľko osobitná právna úprava viaže

účinky včasného podania návrhu na jeho doručenie najneskôr v posledný deň lehoty  

buď na príslušný súd alebo na správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené považoval krajský súd odvolanie proti rozhodnutiu prevzatému

navrhovateľom dňa 10.11.2011 podané na prepravu dňa 25.11.2011, avšak doručené

krajskému súdu dňa 29.11.2011 za podané oneskorene a preto ho podľa § 250p OSP odmietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

S názorom krajského súdu, že na konanie o opravných prostriedkoch podľa piatej časti

tretej hlavy OSP nie je možné použiť obdobné východiská ako je tomu pri konaniach

o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle § 250b ods. 1 OSP, kde zákon

upravuje, že žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho

orgánu v poslednom stupni (bez požiadavky príslušného súdu) navrhovateľ vyjadril nesúhlas.

Poukázal na doterajšiu dlhoročnú prax súdov v konaniach týkajúcich sa opravných

prostriedkov podaných v rámci správneho súdnictva podľa § 250l a nasl. OSP v konaniach o zaistení ako aj v konaniach o azyle, ktorá je jednoznačná v tom, že lehota uvedená v § 250m

ods. 2 OSP je procesnoprávna a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok

podaný na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa

30.11.2011 sp. zn. 10Sža 56/2011 a zo dňa 26.2.2009 sp. zn. 7So 200/2007, ktoré potvrdzujú,

že lehotu na podanie opravného prostriedku je potrebné považovať za lehotu procesnoprávnu

a včasnosť doručenia opravného prostriedku je potrebné posudzovať podľa § 57 ods. 3 OSP.

Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 62/03 zo dňa 3.7.2003, v ktorom

ústavný súd dôvodí, prečo je lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve

procesnoprávnou lehotou. Podľa navrhovateľa rovnaké odôvodnenie je možné uplatniť  

aj na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu o zaistení.

Navrhovateľ tiež vyčítal odporcovi nesprávne poučenie o opravnom prostriedku,

najmä z dôvodu, že je neúplné. Podľa navrhovateľa mal odporca navrhovateľa poučiť úplne, t.j. že v súlade s § 250m ods. 2 druhá veta OSP je návrh podaný včas aj vtedy, ak bol podaný

v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie.

Krajský súd mal preto skúmať, či bolo účastníkovi konania dané správne a úplné

poučenie a či nie je dôvod na aplikovanie postupu podľa § 250m ods. 2 tretia veta OSP (a považovať opravný prostriedok za podaný včas), keďže bol v dôsledku nesprávneho

poučenia podaný v lehote 6 mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia.

Zároveň poukázal na čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv  

a slobôd ako aj na judikatúru ESĽP (Z.N.S. proti Turecku č. 21896/08 zo dňa 19.1.2010  

a Abdolkhani a Karimnia proti Turecku č. 30471/08 zo dňa 22.9.2009), z ktorej vyplýva,  

že musí ísť o účinný prostriedok nápravy pre zaistenú osobu.

Navrhovateľ tiež poukázal na to, že cudzinec zaistený v Útvare policajného zaistenia

pre cudzincov nemá slobodu pohybu a má teda obmedzené možnosti ohľadne podania

opravného prostriedku, rozhodnutie je mu doručené v slovenskom jazyku, ktorému

nerozumie.

Navrhovateľ uviedol, že interpretácia ustanovenia § 250m ods. 2 OSP zo strany

krajského súdu je v rozpore s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, pretože predstavuje zásadnú prekážku pre praktický výkon práva zaisteného cudzinca

na podanie návrhu na súdne preskúmanie rozhodnutia o jeho zaistení.

Podľa navrhovateľa krajský súd postupoval v konaní nesprávne, pretože nesprávne

posúdil včasnosť podania opravného prostriedku a svojim postupom odňal navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom, preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému

súdu na ďalšie konanie

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie krajského

súdu navrhol potvrdiť ako vecne správne.

Uviedol, že dňa 3.2.2012 zaslal doručovateľskej službe TNT Expres Worldwise

žiadosť o podanie informácie, či a v ktorých dňoch v období od 25.11.2011 do 29.11.2011

odovzdala zástupkyňa navrhovateľa zásielku pre adresáta Krajský súd v Trnave.

Z odpovede TNT Expres Worldwise vyplynulo, že zástupkyňa navrhovateľa podala

zásielku pre adresáta dňa 28.11.2011. Na základe uvedeného odporca považoval tvrdenie

zástupkyne navrhovateľa, že opravný prostriedok podala na prepravu dňa 25.11.2011

prostredníctvom doručovateľskej služby TNT Expres Worldwise za nepravdivé.

Odporca súhlasil s námietkami navrhovateľa, že lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP

je procesnoprávna, a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný  

na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP, avšak v prípade navrhovateľa bol podaný na prepravu  

po zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 57 ods. 3 OSP.

Podľa odporcu lehota na podanie opravného prostriedku začala účastníkovi konania

plynúť dňa 11.11.2011, podať opravný prostriedok mohol najneskôr v posledný deň lehoty

a to dňa 25.11.2011, čo však neučinil.

Odporca nesúhlasil ani s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa neúplného poučenia

o opravnom prostriedku. Podľa odporcu poučenie bolo riadne a úplné, bolo mu pretlmočené

do jazyka ktorý ovláda a pred rozhodnutím mu bola vysvetlená podrobne jeho situácia, nelegálnosť pobytu a taktiež mu bolo umožnené sa vyjadriť k požiadaniu o niektorý druh

ochrany ako aj možnosť kontaktovania mimovládnej organizácie pôsobiacej na území SR,  

čo však nevyužil.

Odporca vyjadril nesúhlas s názorom navrhovateľa, že zaistený cudzinec má

obmedzené možnosti ohľadne podania opravného prostriedku. Naopak podľa odporcu má

zaistený cudzinec lepšie možnosti ohľadne podania opravného prostriedku, lebo počas

zaistenia je každý cudzinec kontaktovaný buď pracovníkmi Ligy za ľudské práva alebo

pracovníkmi medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM, ktorí môžu vstupovať do Útvaru

policajného zaistenia pre cudzincov pomáhať zaisteným cudzincom buď bezplatnou právnou

pomocou alebo sprostredkovaním návratu do domovskej krajiny.  

Odporca vyjadril presvedčenie, že zástupkyňa navrhovateľa tým, že podala dňa

28.11.2011 opravný prostriedok prostredníctvom doručovateľskej služby TNT Expres

Worldwise, lehotu na podanie opravného prostriedku zmeškala z hmotnoprávneho ako aj

z procesnoprávneho hľadiska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu   a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského

súdu o odmietnutí opravného prostriedku je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu  

na ďalšie konanie.  

Podľa § 250m ods. 2   návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní  

od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný

včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa 62 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zaistený cudzinec môže

podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný

prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení alebo rozhodnutia   o predĺžení lehoty zaistenia; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne. Podanie

opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon  

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Vyššie citované zákonné ustanovenia jednoznačne upravujú, kto je adresátom

opravného prostriedku a kedy je lehota na podanie opravného prostriedku zachovaná.

Orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa rozumie držiteľ poštovej licencie.

Deň, kedy bolo podanie odovzdané tomuto orgánu, je potrebné v prípade pochybností zistiť.

Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že krajský súd dňa 30.11.2011 vyzval

zástupkyňu navrhovateľa, aby súdu v lehote 15 dní predložila podací lístok, ktorým bol

opravný prostriedok navrhovateľa podaný na pošte, nakoľko nebolo možné určiť včasnosť

podaného opravného prostriedku.

Zástupkyňa navrhovateľa krajskému súdu doručila faxom zo dňa 2.12.2011 kópiu

doručenky, z ktorej je zrejmé, že opravný prostriedok odovzdala prepravnej službe dňa

25.11.2011, ktorá prevzatie zásielky v ten istý deň potvrdila. Originál podacieho listu (ktorý

sa nachádza v spise krajského súdu na č. l. 30) zástupkyňa navrhovateľa doručila krajskému

súdu dňa 16.12.2011.

O pravosti údajov na podacom liste odvolací súd nemal pochybnosti, rovnako  

ako ani krajský súd, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Samozrejmým predpokladom pre záver, že podanie je včasné (teda, že lehota k jeho

podaniu bola zachovaná), je skutočnosť, že orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť, bolo

podanie odovzdané v lehote ustanovenej zákonom a tento orgán aj podanie súdu doručil  

(hoc aj po lehote ustanovenej zákonom).

Je potrebné zdôrazniť, že lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP je procesnoprávna,

a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný na prepravu podľa § 57

ods. 3 OSP.

Tomuto právnemu názoru nasvedčuje aj záver najvyššieho súdu vyjadrený

v rozhodnutí sp. zn. 7So 200/2007 zo dňa 26.2.2009.

Rovnako aj právny názor ústavného súdu vyjadrený v rozhodnutí IV. ÚS 62/03,

v ktorom ústavný súd uviedol, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je

procesnoprávnou lehotou, pričom tento záver vychádza nielen z toho, že žaloba je upravená

v procesnom predpise (OSP), ale takýto záver   má oporu aj v tom, že táto lehota je určená  

na urobenie procesného úkonu - podanie žaloby v správnom súdnictve. Podľa ústavného súdu

podanie žaloby nemôže byť v žiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi lehotami,

ktorých účel je úplne iný, než aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom

procesnom postupe sa uplatňujú.

Právne východiská vyššie uvedeného rozhodnutia ústavného súdu sú podľa názoru

odvolacieho súdu aplikovateľné aj na konanie o opravných prostriedkoch podľa tretej hlavy

piatej časti OSP.

V danom prípade mal odvolací súd za preukázané, že zástupkyňa navrhovateľa

odovzdala opravný prostriedok prepravnej službe dňa 25.11.2011, t. j. v posledný deň  

15 dňovej lehoty na podanie odvolania. Keďže lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP je

procesnoprávna, a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný  

na prepravu podľa § 57 ods. 3 OSP, odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľa nebol podaný oneskorene.  

Preto uznesenie krajského súdu, ktorým bol podaný opravný prostriedok navrhovateľa

ako oneskorene podaný odmietnutý, bolo potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f OSP (z dôvodu

postupu súdu, ktorým bola odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom) zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ktorý

opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočniť

v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec

predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46

a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Podľa ústavného súdu (III. ÚS SR 305/2011-34) všeobecný súd by mal v argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,

aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís

dospel, boli pre právnickú ako aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že práve on má poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, napr. IV. ÚS 1/02,  

II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).

Odvolací súd dodáva, že krajský súd   musí mať okrem vyššie uvedeného na zreteli

skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o právo, ktoré je chránené čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, preto pri posudzovaní včasnosti podania

opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení cudzinca musí zobrať do úvahy  

aj požiadavky účinnosti prostriedku nápravy pre zaistenú osobu v zmysle judikatúry ESĽP.

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie

odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa.

O náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 OSP odvolací súd

nerozhodol.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. februára 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová