1 Rks/1/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J., bytom H., zastúpený JUDr. D., advokátom so sídlom S., Ž., proti odporcovi: M., spol. s r. o., so sídlom M., zastúpený JUDr. M., advokátkou so sídlom S., za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o návrhu Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave v spore o právomoc, takto
r o z h o d o l :
Prejednanie a rozhodnutie veci p a t r í do právomoci Okresného súdu Banská Bystrica.
O d ô v o d n e n i e
Sociálna poisťovňa doručila dňa 5. januára 2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože nesúhlasila s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. júna 2005 č. k. 7C 127/99-89, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni Bratislava z dôvodu, že rozhodovanie patrí do právomoci Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa v návrhu poukázala na spoločné stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o kompetenčných sporoch podľa § 8a OSP po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že zastavenie súdneho konania v časti nárokov vzniknutých do 31. decembra 2003 a postúpenie veci na konanie Sociálnej poisťovni, nemá oporu v zákone.
Návrhom na začatie konania zo dňa 12. júla 1999 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody na zdraví v dôsledku pracovného úrazu, a to bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 200 000,--Sk spolu s úrokom z omeškania a nevyčíslenej náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 10. marca 2004 v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 1 Rks/1/2009
OSP vyzval navrhovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil vady návrhu spočívajúce v nejasnosti a neurčitosti jeho petitu tak, aby bolo zrejmé v akej výške si uplatňuje nárok z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu straty na zárobku, prípadne iných právnych dôvodov. Podaním zo dňa 29. marca 2004 zmenil navrhovateľ žalobný petit tak, že sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia bolestného v sume 194 000,--Sk a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 480 000,--Sk.
Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo 14. januára 2005 č. k. 7C 127/99-74 v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP odmietol podanie navrhovateľa v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti.
Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo 14. júna 2005 č. k. 7C 127/99- 89 v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 veta druhá OSP zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave s odôvodnením, že podľa ustanovenia § 259 ods. 1 a § 272 ods. 1, 2, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vec nespadá do právomoci súdov.
Sociálna poisťovňa po postúpení veci namietala správnosť záverov okresného súdu pokiaľ jej boli postúpené na konanie nároky vzniknuté do 31. decembra 2003 ako orgánu príslušnému o nich rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky uplatnené Sociálnou poisťovňou považoval za opodstatnené.
Podľa stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 27 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2006, rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zo stanoviska vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na úpravu vykonanú zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorého ustanovením § 294 bod 27 boli zrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ - c/, §§ 199 až 213 zák. č. 311/2001 Z. z., pričom z nich vyplývajúcim nárokom od 1. januára 2004 zodpovedajú nároky podľa § 85 a nasl., § 88 a nasl., § 92 a nasl. zák. č. 461/2003 Z. z. a že na konanie v týchto veciach ako veciach dávkových podľa § 172 ods. 3 písm. a/ od účinnosti zákona sú v zmysle § 177 tohto zákona príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
Ustanovením § 272 ods. 5 a 6 zákon č. 461/2003 Z. z. však z právomoci Sociálnej poisťovne vyňal rozhodovanie o nárokoch za obdobie do 31. decembra 2003 (a to nielen právoplatne neskončených, ale aj uplatnených po 31. decembri 2003), tým, že určil, že sa o nich rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, pričom žiaden zákon neustanovil, že o týchto nárokoch má konať 1 Rks/1/2009
Sociálna poisťovňa. V takýchto prípadoch preto konanie začaté na súde musí dokončiť súd.
V predmetnom stanovisku je ďalej uvedené, že právomoc Sociálnej poisťovne však nie je daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., lebo z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že o týchto nárokoch rozhoduje súd (§ 5 ods. 5 citovaného zákona).
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu v Banskej Bystrici.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 30. januára 2009
JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth