Najvyšší súd   1 Rkc 2/2009 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. P., bývajúceho v K., o určenie hranice pozemkov, ktorá vec sa vedie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15 C 155/2009, v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy, takto  

r o z h o d o l :

Na prejednanie a rozhodovanie veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15 C 155/2009 je daná právomoc súdu.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ 28. marca 2003 na Správe katastra Snina podal návrh na konanie o určenie priebehu hranice pozemkov, ktorým žiadal určiť priebeh spoločnej hranice medzi pozemkami parc. č. CKN X, CKN X, CKN X zapísanými na liste vlastníctva č. X v katastrálnom území K. na jednej strane a parc. č. CKN X, CKN X zapísanými na liste vlastníctva č. X v katastrálnom území K. na druhej strane.

Správa katastra Snina rozhodnutím pod č. H 2/2003-1 zo 4. decembra 2003 rozhodla o priebehu hranice medzi predmetnými pozemkami. Navrhovateľ voči tomuto rozhodnutiu správy katastra podal opravný prostriedok na Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil rozsudkom z 11. februára 2005 sp. zn. 5Sp 28/2004 napadnuté rozhodnutie č. H 2/2003 zo 4. decembra 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie.  

Správa katastra Snina rozhodnutím pod č. H 2/2003-2 zo 6. marca 2006 v danej veci opätovne rozhodla o priebehu hranice medzi predmetnými pozemkami. Rozhodnutie napadol

1 Rkc 2/2009

2 navrhovateľ včas podaným návrhom na jeho preskúmanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. novembra 2006 sp. zn. 3Sp 27/2006 zrušil uvedené rozhodnutie správy katastra a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku okrem iného poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júla 2000 sp. zn. Rks 15/00 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 1997 sp. zn. 1 Cdo 11/97. Správa katastra Snina následne po opätovnom preskúmaní podkladov na určenie hranice medzi predmetnými pozemkami dospela k záveru, že hranicu medzi predmetnými pozemkami nemôže určiť v administratívnom - katastrálnom konaní, nakoľko ide o sporové konanie, v ktorom je príslušným orgánom na rozhodnutie súd; preto vec postúpila Okresnému súdu Humenné.

Okresný súd Humenné po postúpení veci Správou katastra Snina predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom na rozhodnutie v spore o právomoc podľa   § 8a O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy (§ 8a O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že táto vec patrí do právomoci súdu.

Pre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu v zmysle § 7 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Za tým účelom ukladá zákon navrhovateľovi povinnosť uviesť vždy už v návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania). Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak návrh obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto nie je viazaný; je vždy vecou súdu, aby vykonal vlastnú právnu kvalifikáciu.  

1 Rkc 2/2009 3

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd (§ 4 Občianskeho zákonníka).

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka).

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.).

Otázku, do právomoci ktorého orgánu patrí prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorej sa účastník konania domáha ochrany svojich práv tvrdením, že hranica nehnuteľností nie je správna, bola posunutá, nerešpektovaná alebo nezodpovedá právnemu stavu, už Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulosti riešil. V uznesení zo 16. júla 2000 sp. zn. Rks 15/2000 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že ak z obsahu spisu nemožno bez akýchkoľvek pochybností zistiť, že určenie hranice pozemkov je možné v administratívnom konaní, ide o spor o ochranu vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patrí do právomoci súdu (porovnaj R 15/20001). V rozsudku z 26.augusta 1997 sp. zn. 1 Cdo 11/97 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, lebo v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha (porovnaj R 6/1999).

1 Rkc 2/2009 4

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.

V predmetnej právnej veci z obsahu spisu dostatočne vyplýva záver, že tu ide o spor o ochranu vlastníckeho práva. Navrhovateľ už v návrhu uviedol, že jeho sused ako vlastník pozemkov č. KN 173 a 174 nechce akceptovať skutočný stav priebehu hranice. Podľa ďalšieho obsahu spisu - zápisnice Správy katastra Snina zo 4. novembra 2003 - boli aj v minulosti ohľadne hranice spory. Tento údaj dokladajú aj viaceré listiny, ktoré sú v spise. V spise je podanie z 1. januára 2001 adresované Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, kde navrhovateľ výslovne uviedol, že má spor so susedom o hranicu pozemkov, a opisoval, že sused nerešpektuje hranicu a robil plot na jeho pozemku. Z tohto podania tiež vyplýva, že sám navrhovateľ súhlasí s tým, že má ísť o zásah do vlastníckeho práva; súdne jednanie však označil za zdĺhavé a nákladné. V zápisnici Okresného úradu, katastrálneho odboru, Snina z 15. februára 2001 z prejednania sťažnosti č. 9/2001 sa k sťažnosti navrhovateľa konštatuje, že sťažovateľ sám uznáva, že boli dotknuté vlastnícke práva k jeho pozemku. V spise je tiež podanie navrhovateľa z 1. marca 2001 adresované Okresnému úradu Snina, v ktorom navrhovateľ taktiež uvádza zasahovanie suseda do jeho pozemku.

Nie je pochybnosť, že v administratívnom konaní nemožno bez akýchkoľvek pochybností zistiť - určiť hranice pozemkov tak, ako to požaduje navrhovateľ; predmetný spor má totiž základ v spornosti plochy patriacej vlastníkom uvedených susediacich pozemkov. 1 Rkc 2/2009 5 Navrhovateľ - so zreteľom na skutkové vymedzenie predmetu konania - si uplatňuje nárok, ktorý vyplýva z právneho vzťahu vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý v občianskom súdnom konaní prejednáva súd, lebo ho neprejednáva a nerozhoduje iný orgán (§ 7 ods. 1 O.s.p.).  

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že v predmetnej právnej veci je daná právomoc súdu, nie orgánu štátnej správy (§ 8a O.s.p.).   P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

  JUDr. Jana Bajánková, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta