UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: BL Management, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 44 905 122, zastúpenej spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti povinnému W. L., narodenému X. B. XXXX, trvale bytom v I., XXX XX I., o vymoženie 2.123,31 € s príslušenstvom, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE/18/2019-137 z 29. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Oprávnená má proti povinnému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 79Er/770/2012-65 zo 7. marca 2019 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej proti povinnému na podklade rozsudku Okresného súdu Prešov z 25. marca 2011 č. k. 19Cb/121/2008-119, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 27. marca 2012 č. k. 7Cob/64/2011-138, ktorými bol povinný zaviazaný povinnosťou zaplatiť oprávnenej sumu 2.123,31 € s príslušenstvom a trovy konania v sume 207,79 € a odvolacieho konania v sume 11,92 €. Povinný v konaní vystupoval v pozícii spotrebiteľa, ním uplatnený nárok bol teda posudzovaný v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Exekučné konanie bolo vedené na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol exekučný súd viazaný, preto nebolo v jeho kompetencii dotknuté rozhodnutie vecne preskúmať. Exekučný titul nebol ani zrušený, ani napadnutý návrhom na obnovu konania zo strany povinného. Keďže povinný predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nenapadol mimoriadnym opravným prostriedkom, zatiaľ čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, exekučný súd bol ním ako exekučným titulom viazaný. Skutočnosti uvádzané povinným nepovažoval exekučný súd za dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2 Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 6CoE/18/2019-137 z 29. októbra 2019 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov zo 7. marca 2019 č. k. 79Er/770/2012-65, ktoré povinný napadol odvolaním. Odvolací súd na zdôvodnenie v rozhodnutí uviedol, že exekučný súd správne posúdil spor týkajúci sa exekučného titulu ako spotrebiteľský. Podstata odvolacích námietok povinného smeruje k tvrdeniu, že oba konajúce všeobecné súdy vo veci samej rozhodli v rozpore so zákonom, keďže neprípustnosť exekúcie, a teda aj dôvod jej zastavenia vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky a vymáhanie judikovanej pohľadávky nie je prípustné. V danej súvislosti odvolací súd zdôraznil, že exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Keďže je nepochybné, že povinný sa v exekučnom konaní domáhal preskúmania vecnej správnosti exekučného titulu, pričom týmto nie je rozhodcovský rozsudok, ale rozsudok všeobecného súdu, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v exekučnom konaní nie je možné skúmať skutkové a právne závery, ku ktorým dospel všeobecný súd pri vydaní exekučného titulu. Ani podľa odvolacieho súdu povinný nepreukázal existenciu žiadnej z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Povinný nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť, rozsudok teda nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že exekučný súd v exekučnom konaní nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
3 Uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolaním, ktoré bolo dané na poštovú prepravu 31. decembra 2019 a následne bolo niekoľkokrát dovolateľom dopĺňané. Podanie dovolania povinný odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie exekučného súdu zrušil, ďalej sa domáhal zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavenia exekúcie, ako aj uloženia povinnosti oprávnenej, aby do troch dní od vydania uznesenia vrátila povinnému z exekúcie sumu 970,20 € s príslušenstvom, sumu 219,71 € s príslušenstvom. Tiež sa domáhal v lehote troch dní od vydania uznesenia voči oprávnenej zaplatenia sumy 15.000 € ako primeraného finančného zadosťučinenia pre nezákonné obohatenie sa a úžeru, sumy 697,44 € ako náhrady škody za stratu času a peňazí pri spracovaní podnetu na zastavenie exekúcie, jeho doplnkov a predmetného dovolania. Rovnako žiadal zaviazať súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása povinnosťou zaplatiť mu v stanovenej lehote sumu 20.000 € ako primerané finančné zadosťučinenie pre neplnenie si zákonných povinností súdneho exekútora. Súdnym exekútorom JUDr. Pavlovi Halásovi a JUDr. Dagmar Kováčovej navrhol nepriznať žiadne trovy exekúcie.
4 Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov nevykonal preventívnu kontrolu zákonnosti predpokladanú ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorú má súd vykonávať v rámci exekučného konania. Podstatou kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh a exekučný titul sú v súlade so zákonom. V nadväznosti na uvedené dodal, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle exekučného poriadku. Danú skutočnosť je súd povinný skúmať ex offo, a to v priebehu celého exekučného konania, pričom v prípade zistenia nedostatku formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Domnieva sa, že ak neboli naplnené aspekty materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia (obsahové náležitosti rozhodnutia ako určitosť, zrozumiteľnosť, presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktoré sa má nútené vykonať), rozhodnutie označené oprávnenou v exekučnom konaní ako exekučný titul nemôže byť spôsobilým podkladom na prevedenie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom nezaväzuje, preto je exekučný súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku povinný exekúciu vedenú na jeho podklade vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. 5 Oprávnená vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že povinný síce podal dovolanie včas, avšak dovolanie spísal sám a v dovolacom konaní nie je zastúpený advokátom, pričom sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a preto nie je na jeho strane naplnený zákonný predpoklad dovolacieho konania v zmysle ust. § 429 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Podanie bolo uskutočnené v elektronickej podobe a exekučnému súdu bolodoručené dňa 25. novembra 2020. Podanie nebolo autorizované v súlade s ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 25 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej a „zákon o e-governmente“) tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti riadneho podania. Neúplné podanie nebolo doplnené postupom v súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP, dovolací súd naň preto neprihliadol.
6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.
7 Podľa ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
8 Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
9 Podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.
10 Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk <..
11 V posudzovanej veci dovolanie nebolo spísané advokátom, ale povinným, čím nebola splnená jedna zo zákonných podmienok dovolacieho konania, vymedzená v ustanovení § 429 ods. 1 CSP.
12 Právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený (alebo bol poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.
13 V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní. V danej veci poučenie uznesenia odvolacieho súdu č. k. 6CoE/18/2019-137 z 29. októbra 2019 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie povinný vyzývať dovolateľa na odstránenie vád dovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.
14 Dovolanie povinného bolo dané na poštovú prepravu dňa 31. decembra 2019. Z obsahu podanéhodovolania jednoznačne vyplýva, že ho spísal povinný, ktorý nie je advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a tiež sa na neho nevzťahuje zákonná výnimka z povinného zastúpenia podľa ust. § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, a to, že dovolateľ ako fyzická osoba by sám mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
15 Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania dovolania. Dovolateľ nebol pri podaní dovolania zastúpený advokátom a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ako fyzická osoba mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Z dikcie ustanovenia § 429 CSP vyplýva, že ak dovolanie nemá vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, dovolateľ je povinný v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré dovolaním napáda (§ 427 ods. 1 CSP), podať dovolanie právne perfektné, teda spĺňajúce všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 428 a § 429 CSP, prípadne vady už podaného dovolania v tejto lehote odstrániť. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018 vyslovil právny názor, že ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1 CSP jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní. Dovolací súd v danej súvislosti poznamenáva, že lehota na podanie dovolania povinnému uplynula dňa 18. februára 2020. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nie je v dovolacom konaní právne zastúpený advokátom s dôrazom na to, že ním nebol zastúpený ani vo fáze podania dovolania a podal dovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom, pričom sa na neho nevzťahuje výnimka z povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní podľa ust. § 429 ods. 2 písm. a/ CSP (sám by bol fyzickou osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa), hoci bol o tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania riadne poučený v odvolacom konaní.
16 Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v posudzovanej veci podmienka povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zmysle ust. § 429 ods. 1 CSP splnená nie je, Najvyšší súd SR dovolanie povinného smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.
17 V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vznikol voči povinnému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP, § 451 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania oprávnenej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.