UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného: TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, proti povinným: 1/ PharmDr. B.N., nar. XX. B. XXXX, 2/ Ing. Z. N., nar. XX. X. XXXX, 3/ Mgr. S.N., nar. XX. X. XXXX, 4/ Mgr. Z.N., nar. XX. K. XXXX, všetci bytom B., všetci zastúpení advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, na uspokojenie pohľadávky 1 178 099,94 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17Er/129/2016, o dovolaní povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43CoE/153/2017-100 z 31. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinných o d m i e t a.
II. Oprávnený m á p r o t i povinným nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 17Er/129/2016-78 z 3. mája 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21. marca 2016. V odôvodnení uznesenia označil exekučný titul, ktorým je v prejednávanej veci Notárska zápisnica sp. zn. N 80/2012, NZ 3654/2012 zo dňa 1. februára 2012, spísaná notárkou JUDr. Zorou Belkovou, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16 za neurčitú a z tohto dôvodu za nespôsobilú byť exekučným titulom. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že notárska zápisnica odporuje ustanoveniam § 41 ods. 3 zákona č. 233/1952 Z. z., nakoľko sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať úrokov ako odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že časť úveru dlžníka nebola poskytnutá, a to v rozsahu 335 263,- eur. Okolnosti splácania úveru, ktorý nebol poskytnutý v plnej výške podľa zmluvy však notárska zápisnica nerieši, teda nerieši otázku ako bude úver splácaný v prípade, ak tento úver nebude poskytnutý v celosti.
2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 43CoE/153/2017-100 z 31. mája 2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica sp. zn. N 80/2012, NZ 3654/2012 nie je spôsobilá byť exekučným titulom. Odvolací súd po preskúmaní jej obsahu dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ zákona233/1995 Z. z.. Nestotožnil sa so súdom prvej inštancie ani s jeho záverom, že nie je možné viesť exekúciu ohľadom platenia úroku z úveru, pretože z obsahu ustanovenia § 41 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že z notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vylúčené len zmluvné pokuty, a nie aj úroky z úveru. Ďalej odvolací súd vyslovil názor, že skutočnosť, že veriteľ časť úveru dlžníkovi neposkytol, nespôsobuje neurčitosť notárskej zápisnice, nakoľko vzhľadom na charakter zmluvy o úvere je bez významu, či v čase uznania záväzku zo strany povinných osôb im bol úver v dohodnutej výške aj reálne poskytnutý, pričom poukázal na tú skutočnosť, že oprávnený túto neposkytnutú časť úveru, ako aj im vrátené finančné prostriedky v návrhu na konanie exekúcie zohľadnil. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že notárska zápisnica, na základe ktorej sa vedie exekučné konanie, je spôsobilým exekučným titulom.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie povinní. Podanie dovolania odôvodnili dovolacími dôvodmi v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Namietali, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací súd považoval notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul napriek tomu, že bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere a aj z vyjadrenia oprávneného je zrejmé, že dlh v čase uznania záväzku neexistoval a z toho dôvodu ho nebolo možné ani uznať. Z týchto dôvodov povinní (ďalej aj „dovolatelia“) žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadeného dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. V prejednávacej právnej veci je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 C. s. p.).
6. V danom prípade dovolatelia namietali, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Zákon teda v ustanovení § 421 C. s. p. nepripúšťa dovolanie vo vzťahu k akémukoľvek rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale len takému, ktoré spĺňa atribúty rozhodnutia potvrdzujúceho alebo meniaceho rozhodnutie súdu prvej inštancie.
7. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Dovolanie teda nesmeruje proti rozhodnutiu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolanie povinných preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné.
8. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 447 písm. c/ C. s. p. dovolanie povinných ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
9. Dovolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že navyše dovolateľmi uplatnené dôvody dovolania uvedené v § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p., na ktoré dovolatelia v dovolaní poukázali, sú navzájom protichodné a logicky sa vylučujúce a preto ich podľa názoru dovolacieho súdu nemožno uplatniť popri sebe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2017 z 19. apríla 2017).
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.