1Oboer/4/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského č. 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnej O. G., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom v Z. č. XXX, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoE/177/2018-34 z 15. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „exekučný súd“ alebo,,súd prvej inštancie“) uznesením, č. k. 8Er/41/2010-18 z 20. septembra 2016 rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 7CoE/177/2018-34 z 15. októbra 2018 (na odvolanie oprávnenej) uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zároveň rozhodol, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

3. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 9. novembra 2018. Podanie dovolania oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko zastávala názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, pretože sa týka novej právnej úpravy platnej od 22. decembra.2015. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii, o ktorej je vedené konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8Er/41/2010. Oprávnená súčasne podala návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 CSP. Ako dôvodhodný osobitného zreteľa s poukazom na § 61 Exekučného poriadku uviedla, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

4. Povinná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

8. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodných ustanoveniach § 243h ods. 1 síce stanovila, že ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, uvedená novela Exekučného poriadku neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability.

9. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolacie konanie bolo začaté doručením dovolania exekučnému súdu dňa 9. novembra 2018, teda za účinnosti novej právnej úpravy zavedenej novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z.. Ak by sa prípustnosť dovolania posudzovala výlučne podľa nej a podľa okamihu začatia dovolacieho konania, bolo by bez ďalšieho neprípustné. Avšak vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, považoval dovolací súd pri riešení tejto otázky za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia (k uvedenému viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. septembra 2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 pod č. R 24/2018).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania taktiež vydané už za účinnosti novej právnej úpravy dňa 15. októbra 2018. Z hľadiska prípustnosti dovolania bolo preto na predmetné dovolacie konanie potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila. Dovolanie oprávnenej proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu o zastavení exekúcie, je bez ďalšieho neprípustné.

11. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že aj v prípade, ak by Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017 pripúšťal podanie dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, predmetné dovolanie by bolo napriek tomu neprípustné s poukazom na § 422 ods. 1 písm. a/ CSP, ktorý vylučuje prípustnosť dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP v prípadoch, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada. V predmetnom dovolacom konaní smeruje dovolanie oprávnenej proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení (istine 82,98 eur bez príslušenstva), ktoré zjavne neprevyšuje ani výškuminimálnej mzdy, ktorá v čase začatia exekučného konania (22. decembra 2009) predstavovala sumu 295,50 eur mesačne (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2009). Otázkou prípustnosti dovolania podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (po 1. júli 2016) v exekučných veciach, v ktorých výška vymáhanej istiny neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy, platnej ku dňu začatia exekučného konania, sa tunajší súd už zaoberal, a to aspoň v piatich prípadoch v obdobnej veci, v ktorej tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (ako príklad možno uviesť konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Oboer/9/2017, 1Oboer/11/2017, 1Oboer/12/2017, 1Oboer/16/2017 a 1Oboer/19/2017).

12. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. Vzhľadom na odmietnutie dovolania nepovažoval dovolací súd za účelné rozhodovať o odklade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

13. V dovolacom konaní úspešnej povinnej vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.