1Oboer/367/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1OboE/160/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X. proti povinnej S. L., nar. X. bývajúcej v P., J. o vymoženie 1 218,22 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 Er 763/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5 CoE 106/2013-53 z 28. júna 2013, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e. II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a. IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno ako súd exekučný uznesením č. k. 8 Er 763/2005-16 z 23. apríla 2012 prvým výrokom návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Druhým výrokom exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Tretím a štvrtým výrokom priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. P. trovy exekúcie v sume 67,37 Eur, na ktorých zaplatenie zaviazal oprávnenú do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinnú Mgr. T. K., záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu povinnej určila 2 1Oboer/367/2013
1OboE/160/2013
oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinnú pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto „zástupcom“ je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci celej exekúcie domáhať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd prvého stupňa zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavil ju.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 5 CoE 106/2013-53 z 28. júna 2013 prvým výrokom napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Druhým výrokom nepriznal povinnej náhradu trov odvolacieho konania. Tretím výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Uviedol, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov – ďalej len „O. s. p.“). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. T. K. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. T. K. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považoval túto dohodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa za správny. Vzhľadom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať všetkými odvolacími námietkami. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre - vo výroku zamietajúcom návrh na prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné 3 1Oboer/367/2013
1OboE/160/2013
pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náležité dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE 6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE 113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1 OboE 153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené 4 1Oboer/367/2013
1OboE/160/2013
rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust. § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo 24/2013, z 21. augusta 2013 sp. zn. 5 ECdo 40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo 63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo 326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho 5 1Oboer/367/2013
1OboE/160/2013
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1 Oboer 182/2013, 1 Oboer 291/2013, 1 Oboer 216/2014, 1 Oboer 235/2014, 1 Oboer 258/2014 a 1 Oboer 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust. § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová