1 Oboer 357/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P. C., s. r. o. so sídlom v B., V. IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom v B., K. proti povinnému: Š. K., nar. X. bytom D. N., H. o vymoženie 877,67 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15 Er 189/2013, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. augusta 2013 č. k. 41 CoE
252/2013-23, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 12. apríla 2013 č. k. 15 Er 189/2013-12 zamietol
žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského
rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to
s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári a že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok
štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj
podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak ho vyvolal dodávateľ. Súd prvého stupňa 2 1Oboer/357/2013
zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľná
a ako taká sa prieči dobrým mravom, v danom prípade boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie napadla oprávnená
odvolaním.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 8. augusta 2013 sp. zn. 41 CoE 252/2013
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Konštatoval, že súd
prvého stupňa správne zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť
označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská
doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: (a) rozhodovali
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p), (b) rozhodovali napriek
tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), (c)
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), (d) odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O. s. p.), (e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a (f) svoje rozhodnutia založili na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená v doplnení
dovolania poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 283 ods. 3 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania 3 1Oboer/357/2013
podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
5 Oboer 26/2013, 3 Cdo 227/2012, 3 ECdo 9/2013, 3 Cdo 237/2012, 3 ECdo 106/2013,
3 ECdo 194/2013, 3 ECdo 225/2013, 3 ECdo 68/2014, 3 ECdo 76/2014, 3 ECdo 84/2014,
3 ECdo 96/2014, 3 ECdo 178/2014, 1 Cdo 152/2012, 2 ECdo 363/2012, 4 ECdo 54/2013,
4 ECdo 218/2013, 5 ECdo 4/2013, 5 ECdo 310/2013, 6 ECdo 218/2013, 6 Cdo 318/2012,
7 ECdo 220/2013, 8 ECdo 14/2013, 8 ECdo 117/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje
na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O. s. p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová