UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému W. N., narodenému X. R. XXXX, bytom N. XX, XXX XX Q., o vymoženie úrokov z omeškania, zmenkovej odmeny, trov konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Er/239/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 12CoE/538/2016-32 z 27. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
II. Povinný m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 12CoE/538/2016-32 z 27. januára 2017 (na odvolanie oprávnenej) potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) č. k. 9Er/239/2010-20 z 5. mája 2016, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 18. apríla 2017. Podanie dovolania oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie.
3. Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená ako účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
5. Zo spisu vyplýva, že oprávnená svoje dovolanie podala po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, uskutočnenej zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2017. Predmetná novela síce v ustanovení § 200 ods. 4 výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, avšak z prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 zároveň vyplýva, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa (až na určité výnimky konkretizované v ustanoveniach § 243i až § 243k) dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Exekučné konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 25. februára 2010 doručením návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (v zmysle 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017). Predmetné exekučné konanie treba preto dokončiť podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017. Jej súčasťou sú ustanovenia § 9a a § 9b Exekučného poriadku, upravujúce použitie ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva potreba primeranej aplikácie ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Dovolanie ako tzv. mimoriadny opravný prostriedok je predmetom úpravy tretej hlavy štvrtej časti CSP (§ 419 až § 457 CSP), pričom konkrétne otázku prípustnosti dovolania je potrebné posudzovať v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 419 až § 421 CSP. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Skúmanie prípustnosti dovolania má vždy prednosť pred skúmaním, či je dovolanie dôvodné, pričom oboje patrí do výlučnej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť (k uvedenému bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2015, sp. zn. 3ECdo/154/2013).
9. Oprávnená prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
10. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP podlieha viacerým obmedzeniam, ktoré rezultujú z toho, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje zásah do princípu právnej istoty, ktorý je v článku 2 ods. 2 CSP charakterizovaný ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V právnom štáte by malo platiť, že stav právnej istoty nastolený právoplatným rozhodnutím súdu by mal byť narušiteľný len celkom výnimočne. Dovolanie by pretonemalo byť chápané ako „ďalšie odvolanie“ a dovolací súd ako tretia inštancia, v rámci ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu.
11. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je limitovaná jednak taxatívnym výpočtom rozhodnutí, proti ktorým nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP), ako aj obmedzením prípustnosti dovolania na základe tzv. majetkového cenzu vyjadreného v ustanovení § 422 CSP. Podľa tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená vo veciach, ktorých predmetom je peňažné plnenie v určitej výške, čiže v tzv. bagateľných veciach. Na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP slúži jednotné hodnotiace kritérium - desaťnásobok minimálnej mzdy, bez ohľadu na hmotnoprávny základ sporu, pričom výnimku z uvedeného predstavujú spory s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy Civilného sporového poriadku, pri ktorých je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy. Na príslušenstvo pohľadávky sa pri určení výšky peňažného plnenia neprihliada, s výnimkou prípadov, kedy predmetom dovolacieho konania je len samotné príslušenstvo. Pre určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (pre exekučné konanie je to deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 422 ods. 2 CSP per analogiam). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania oprávnenej nevylučuje výška peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté odvolacím súdom.
12. Predmetom exekučného konania je právny nárok oprávneného na nútený výkon exekučného titulu. V prejednávanej veci sa oprávnená voči povinnému domáhala vykonania exekúcie za účelom uspokojenia jej pohľadávky, ktorú tvorilo príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 82,98 eur od 16.1.1997 do 8.6.2007 (45,11 eur), zo sumy 73,02 eur od 9.6.2007 do 31.7.2007 (0,62 eur), zo sumy 63,06 eur od 1.8.2007 do 2.11.2007 (0,96 eur), zo sumy 53,10 eur od 3.11.2007 do 31.3.2008 (1,30 eur), zo sumy 43,14 eur od 1.4.2008 do 5.5.2008 (0,24 eur), zo sumy 33,18 eur od 6.5.2008 do 29.5.2008 (0,13 eur), zo sumy 23,22 eur od 30.5.2008 do 2.7.2008 (0,13 eur), zo sumy 13,26 eur od 3.7.2008 do 25.7.2008 (0,05 eur), zo sumy 3,30 eur od 26.7.2008 do 25.9.2008 (0,03 eur), zmenková odmena vo výške 0,28 eur, trovy konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 43,15 eur a trovy oprávnenej v exekúcii v podobe súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 36,91 eur. Predmetom dovolacieho prieskumu tak má byť rozhodnutie odvolacieho súdu, potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie na vymoženie peňažného plnenia v celkovej výške 145,41 eur.
13. Výška minimálnej mzdy v čase začatia exekučného konania (25. februára 2010) bola 307,70 eur mesačne (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2010). Dovolanie oprávnenej tak smeruje proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, ktoré zjavne neprevyšuje ani výšku minimálnej mzdy. Dovolací súd preto dospel k záveru, že prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyvodiť nemožno.
14. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania povinného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.