1Oboer/25/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpenej JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom kancelárie Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému: X. I., nar. XX. Q. XXXX., bytom Y., o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11Er/714/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 15CoE/489/2016-31 z 21. decembra 2016 v znení opravného uznesenia č. k. 15CoE/489/2016-57 z 27. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 15CoE/489/2016-31 z 21. decembra 2016 v znení opravného uznesenia č. k. 15CoE/489/2016-57 z 27. apríla 2018 (na odvolanie oprávnenej) potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) č. k. 11Er/714/2009-16 z 21. apríla 2016, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré podala na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote dňa 27. februára 2017. Podanie dovolania oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), nakoľko zastávala názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, pretože sa týka novej právnej úpravy platnej od 22. decembra 2015. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii, o ktorej je vedené konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11Er/714/2009. Oprávnenásúčasne podala návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 C. s. p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu podľa § 61 Exekučného poriadku.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

4. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že otázkou prípustnosti dovolania podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (po 1. júli 2016) v exekučných veciach, v ktorých výška vymáhanej istiny neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy, platnej ku dňu začatia exekučného konania, sa tunajší súd už zaoberal, a to aspoň v piatich prípadoch v obdobnej veci, v ktorej tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad možno uviesť konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Oboer/9/2017, 1Oboer/11/2017, 1Oboer/12/2017, 1Oboer/16/2017 a 1Oboer/19/2017. Ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. vylučuje prípustnosť dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. v prípadoch, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada. Aj v predmetnom dovolacom konaní smeruje dovolanie oprávnenej proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení (istine 82,98 eur bez príslušenstva), ktoré zjavne neprevyšuje ani výšku minimálnej mzdy, ktorá v čase začatia exekučného konania (27. augusta 2009) predstavovala sumu 295,50 eur mesačne (§ 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z., ktorým sa ustanovovala suma minimálnej mzdy na rok 2009). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané vo vyššie uvedených konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).

5. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. Vzhľadom na odmietnutie dovolania nepovažoval dovolací súd za účelné rozhodovať o odklade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

6. V dovolacom konaní úspešnému povinnému vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.). Keďže však podľa obsahu spisu povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom č. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

7. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.