1Oboer/17/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v exekučnej veci oprávnenej INKASO Pohľadávok, spol. s r. o. so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského č. 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnému P. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. XXX, X., o vymoženie 82,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10Er/474/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/596/2016-44 z 30. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

II. Povinný m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský s ú d v Košiciach (ďalej a j „odvolací s úd“) uznesením č. k. 13CoE/596/2016-44 z 30. decembra 2016 (na odvolanie oprávnenej) potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) č. k. 10Er/474/2009-31 z 24. mája 2016, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 12. apríla 2017. Podanie dovolania oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie. Súčasne navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP, pričom dôvody osobitného zreteľa hodné videla v nemožnosti navrátenia veci do predošlého stavu podľa § 61 Exekučného poriadku.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v zmysle § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

4. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza, že otázkou prípustnosti dovolania podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (po 1. júli 2016) v exekučných veciach, v ktorých výška vymáhanej istiny neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy platnej ku dňu začatia exekučného konania, sa tunajší súd už zaoberal, a to aspoň v piatich prípadoch v obdobnej veci, v ktorej tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad možno uviesť konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Oboer/9/2017, 1Oboer/11/2017, 1Oboer/12/2017, 1Oboer/16/2017 a 1Oboer/19/2017. Aj v predmetnom dovolacom konaní smeruje dovolanie oprávnenej proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení (istine 82,98 € bez príslušenstva), ktoré zjavne neprevyšuje ani výšku minimálnej mzdy, ktorá v čase začatia exekučného konania (30. júna 2009) predstavovala sumu 295,50 € mesačne (§ 1 písm. a/ nar. vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2009). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané vo vyššie uvedených konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a preto ďalšie dôvody neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP). Na podporu správnosti svojho záveru, že vzhľadom na hodnotu sporu ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, v ktorej nie je dovolanie prípustné (§ 422 CSP) poukazuje dovolací súd aj na uznesenie ústavného súdu vydané v exekučnej veci napr. pod sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. marca 2017, II. ÚS 810/2016 zo 04. novembra 2016, III. ÚS 730/2017 z 28. novembra 2017, I. ÚS 523/2017 z 8. novembra 2017, II. ÚS 886/2016 zo 14. decembra 2016.

5. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. Nakoľko dovolací súd dovolanie odmietol, nepovažoval už za účelné rozhodovať o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania povinného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.