UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: INKASO Pohľadávok s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnej: W. R., nar. XX. V. XXXX, zomr. X. X. XXXX, naposledy bytom A., o vymoženie 76,34 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8Er/713/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/538/2016-36 z 30. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) dňa 28. októbra 2009 poveril súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, so sídlom Exekútorského úradu v Lučenci, Jirásková 12, aby vykonal exekúciu na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach č. k. 12Zm/1502/99-4 z 9. septembra 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 82,98 eur (2 500,- Sk) spolu s príslušenstvom dňa 8. októbra 1999 a v časti náhrady trov konania dňa 20. októbra 1999. Následne uznesením č. k. 8Er/713/2009-20 z 20. apríla 2016 súd prvej inštancie rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie z dôvodu, že oprávnená si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. marca 2017 - opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, keďže iba odkázala na konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nepredložila dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 14CoE/538/2016-36 z 30. decembra 2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Zo spisu Krajského súdu vKošiciach sp. zn. 12Zm/1502/99, ktorý oprávnená navrhla vykonať ako dôkaz, odvolací súd zistil, že zmenkový súd vo veci rozhodol výlučne na podklade tvrdení oprávnenej v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a predloženého originálu zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, z ktorej vznikol vymáhaný nárok. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nebol preukázaný opak, platí domnienka, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie je vecne správne.
3. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd tiež námietku oprávnenej, že súd prvej inštancie porušil ústavnú zásadu zákazu retroaktivity, a to s poukazom na to, že v danom prípade nemôže ísť o retroaktivitu, keďže ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenej povinnosť do budúcna, t. j. do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jej vlastného vzťahu s povinným, čo pri existencii kompletnej dokumentácie nebol právny problém.
4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky má z obsahu spisu zrejmé, že dovolanie bolo dané na poštovú prepravu dňa 7. apríla 2017.
6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 9 a ods. 4 Exekučného poriadku).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a v mene ktorého koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j. podmienky konania (§ 161 C. s. p.).
8. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 C. s. p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky?). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa ust. § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa ust. § 438 ods. 1 C. s. p., na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa ňou spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkomkonania. Ide teda o procesnú subjektivitu, pri ktorej zákon odkazuje na hmotné právo, preto procesná subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity fyzickej osoby upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“).
13. V zmysle ust. § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná zomrela v čase pred začatím predmetného konania. Dovolací súd má z potvrdenia o trvalom (prechodnom) pobyte Registra obyvateľov Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, nachádzajúceho sa v spise na č. l. 29, preukázané, že povinná zomrela dňa 6. mája 1998, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27. augusta 2009 (ktorý sa považuje za deň začatia exekučného konania). Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že povinná nedisponuje procesnou subjektivitou od začiatku konania. Jedná sa o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá má za následok obligatórne zastavenie konania.
15. Keďže na strane povinnej je nedostatok procesnej subjektivity od začiatku konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 62 C. s. p. v spojení s ust. § 438 ods. 1 C. s. p. a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku dovolacie konanie zastavil.
16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). Pre úplnosť však uvádza, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil oprávnený, ktorý exekučné konanie viedol proti oprávnenej bez procesnej subjektivity, preto mu náhrada dovolacích trov nepatrí a oprávnenej náhradu trov nie je možné priznať ako protistrane bez procesnej subjektivity.
17. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.