UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinným 1) I. Z., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom N. XX, H., a 2) C. Y., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom C. XX, G., zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Mišlinom, s miestom podnikania Južná trieda 9, Košice, o vymoženie 7.465,18 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 373,10 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Er/2368/2006, o dovolaní povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 26Er/2368/2006-309 zo dňa 31. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 26Er/2368/2006-309 zo dňa 31. mája 2022 zmenil sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 26Er/2368/2006-172 zo dňa 17. apríla 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom tak, že oprávnený je povinný nahradiť povinnej v 2. rade trovy exekúcie v sume 509,75 eur na účet právneho zástupcu povinnej v 2. rade. 2. Nakoľko sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo uznesením súdu prvej inštancie vydaným vyšším súdnym úradníkom, o sťažnosti povinného rozhodoval súd prvej inštancie postupom podľa ustanovení § 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba,,CSP“).
3. Proti predmetnému uzneseniu podala povinná v 2. rade (ďalej aj „dovolateľka“) v zákonom stanovenej lehote dovolanie, v ktorom žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splneniaktorých môže konať o dovolaní povinnej v 2. rade.
5. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane strán sporu, resp. účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak súd pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaví. Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
7. Z podania povinnej v 2. rade, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo dovolateľka žiada), možno vyvodiť, že tento procesný úkon povinnej v 2. rade v predmetnej veci, ktorým napadla uznesenie súdu prvej inštancie, je dovolaním v zmysle § 419 a nasl. CSP.
8. Podľa ust. § 34 CSP, o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 35 CSP, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
10. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že najvyšší súd je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacích súdov; tzn. prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolaním nie je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, z čoho vyplýva, že dovolanie možno podať až po predchádzajúcom podaní odvolania.
12. V predmetnej veci však napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vydaného v rámci odvolacieho konania. Funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie podaného dovolania preto nie je daná.
13. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní povinnej v 2. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 419 CSP v spojení s ustanovením § 161 ods. 2 CSP zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ustanovenie § 451 ods. 3 druhá veta CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 453 ods. 1 CSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.