UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D.. O. T., T. XX, R. P., zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti povinnému D. D., nar. X. J. XXXX, bytom U. XX/XX, C. J., štátny občan SR, o vymoženie 11.097,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/447/2013, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/447/2013-230 z 13. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. 1Er/447/2013-230 zo dňa 13. októbra 2017 zamietol námietky povinného proti exekučnému príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 25. júna 2013, sp. zn. EX 515/2012-55.
2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal povinný dňa 3. novembra 2017 dovolanie, v ktorom uviedol, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jeho ústavných práv. Dovolanie povinný podal v zákonom stanovenej lehote v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj,,C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Pred samotným preskúmaním veci na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o dovolaní povinného.
3. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci,ktorá inak patrí do právomoci súdov. Keďže povinný svoje dovolanie podal 3. novembra 2017, NS SR svoju funkčnú príslušnosť na konanie o dovolaní povinného skúmal v zmysle príslušných ustanovení C.s.p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia dovolacieho konania.
5. Podľa § 419 ods. 1 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 35 C. s. p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
7. Podľa § 40 C. s. p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 8. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 419 ods. 1 C. s. p. možno dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu rozhodujúceho v inštančnom postupe o opravnom prostriedku
- odvolaní a len také rozhodnutie, ktoré je výsledkom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, pričom iné rozhodnutia nie sú spôsobilými predmetmi dovolacieho konania. 9. Procesnými podmienkami môžeme chápať také vlastnosti súdu a strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je aj funkčná príslušnosť. Úprava funkčnej príslušnosti dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
10. Právny poriadok určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích a proti rozhodnutiam NS SR ako súdu odvolacieho. 11. V posudzovanom prípade o takéto rozhodnutie nejde, nakoľko dovolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekučnému príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. 12. Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie dovolania povinného nie je daná, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/447/2013-230 z 13. októbra 2017 zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p.).
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený v predmetnom dovolacom konaní nevykonal žiadne procesné úkony, za ktoré by mu bolo možné priznať náhradu trov konania. Dovolací súd preto vychádzal z toho, že pokiaľ si strana náhradu trov konania neuplatnila, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. Podľa názoru dovolacieho súdu by bolo zjavne nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti rozhodovať najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 453 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenému zjavne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
14. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.