Najvyšší súd
1 Obo 96/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. - K., J., Z., B., IČO: X. proti žalovanému: JUDr. F.H., so sídlom A., R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu B.,
s.r.o., so sídlom J.K., zast. JUDr. O.K., CSc., advokátkou, so sídlom V., K., o určenie
pravosti pohľadávky v sume 99,58 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 6.5.2010, č. k. 3 Cbi 5/2009-18, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
6.5.2010, č. k. 3 Cbi 5/2009-18 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 6.5.2010 žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 183,58
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2009
domáhal určenia, že jeho vykonateľná pohľadávka, ako exekučný titul - rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 16.1.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, prihlásená do konkurzného
konania vedeného pod sp. zn. 5K 12/02 ako pohľadávka proti podstate vo výške 99,58 Eur
/3 000 Sk/ je po práve pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ a ust. § 31
ods. 3 písm. a/ ZKV. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že uvedenú pohľadávku
nemožno podľa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV v konkurznom konaní uspokojiť, nakoľko
žalobca mal za to, že dané ustanovenie sa na pohľadávku žalobcu nevzťahuje, keďže pohľadávka vznikla z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, v ktorom žalobca
nebol účastníkom konania, a preto nejde o trovy účastníka konania.
Žalovaný vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 199/01, podľa ktorého z vylúčenia trov
účastníkov konania z uspokojenia nemožno dospieť k záveru, že úspešnému účastníkovi
nemožno priznať náhradu trov konania. Podľa žalovaného z uvedeného len vyplýva, že tieto
trovy nemôžu byť uspokojované v konkurznom konaní, pričom Najvyšší súd SR v tejto
súvislosti už rozhodol o nemožnosti uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli
v incidenčných konaniach. Súčasne upozornil, že ak by len trovy štátu mali zaťažiť
konkurznú podstatu a trovy účastníkov, ktorí neboli oslobodení od súdnych poplatkov,
nebudú uspokojené v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, išlo by o porušenie ústavného
princípu rovnosti účastníkov súdneho konania.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 13 Cbi 22/2006 prebehlo konanie medzi žalobkyňou S.K.
a žalovaným JUDr. H., pričom žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov. Nakoľko
bola žalobkyňa v konaní úspešná, súd na úhradu súdneho poplatku štátu vo výške 99,58 Eur
zaviazal žalovaného. Podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok
je vymáhaním uvedenej pohľadávky poverený žalobca.
Súd uznal, že žalobca nebol účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 13 Cbi 22/2006,
avšak neprijal žalobcovu argumentáciu o nevylúčení predmetnej pohľadávky z uspokojenia,
pretože by sa tým znevýhodnili žalobcovia v incidenčných konaniach, ktorí neboli oslobodení
od súdnych poplatkov a súdne poplatky zaplatili, čím by došlo k porušeniu čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú si všetci účastníci v konaní pred súdmi rovní.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu mal súd za to, že pohľadávka žalobcu
v podobe nároku na zaplatenie súdneho poplatku za žalobcu je súčasťou trov konania
a náhrada týchto trov je v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV z uspokojenia vylúčená,
preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Zároveň súd zaviazal žalobcu ako neúspešného v konaní na úhradu trov konania
žalovanému vo výške 183,58 Eur za 2 právne úkony à 53,49 Eur, 1 právny úkon à 55,49 Eur,
2 režijné paušály à 6,95 Eur a 1 režijný paušál à 7,21 Eur.
Proti rozsudku podal žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, včas odvolanie a zároveň odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vykonateľná pohľadávka žalobcu ako exekučný titul
- rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.01.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2009 a stal sa vykonateľným dňa 21.2.2009, prihlásená
do konkurzu vedeného pod sp. zn. 5K 12/02 ako pohľadávka proti podstate u správcu
konkurznej podstaty v sume 99,58 Eur (3 000 Sk), je po práve vymáhateľnou pohľadávkou
proti podstate podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f/ a § 31 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
V úvode odvolania žalobca uviedol skutočnosti predchádzajúce podaniu žaloby.
Odvolateľ je toho názoru, že ust. § 31 ods. 1 písm. b/ ZKV sa nevzťahuje
na žalobcovu pohľadávku, nakoľko uvedené ustanovenie vylučuje z uspokojenia trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní alebo v incidenčnom
konaní. Predmetná pohľadávka vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach vydaného
v konaní medzi žalobkyňou S.K., rod. M. a žalovaným
JUDr. F.H., správcom konkurznej podstaty úpadcu B.,
s.r.o., ktorým bol žalovaný zaviazaný na úhradu súdneho poplatku štátu vo výške 99,58 Eur
(3 000 Sk). Z dôvodu nezaplatenia trov konania prešla pohľadávka v zmysle zákona
č. 65/2001 Z. z. na Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu, ktorá nebola účastníkom
uvedeného konania, preto nejde o trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania, ale štátu.
Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 36/05
a 2 Obo 236/2006, podľa ktorých aplikovanie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa nedostáva do rozporu s ust. § 33 ods. 1
písm. b/ ZKV a ust. § 25 ods. 2 ZKV. Zároveň sú poplatky, vyplývajúce z konaní vedených
proti správcom, nákladmi podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy. Preto žalobca
má za to, že žalobcova pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení
konkurzu, je splatná v priebehu konkurzu a možno ju zaradiť ako pohľadávku podľa ust. § 31
ods. 3 písm. a/ v spojení s ust. § 31 ods. 6 písm. l/ ZKV.
K odvolaniu sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril aj žalovaný, ktorý
považuje žalobcovo odôvodnenie uplatneného nároku v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. a/
v spojení s ust. § 31 ods. 3 písm. l/ ZKV bez právnej relevancie, keďže podľa ust. § 31 ods. 1 písm. a/ ZKV možno v priebehu konkurzného konania kedykoľvek uspokojiť nároky
na vrátenie preddavku na trovy konania, pričom zákon odkazuje na ust. § 5 ods. 2 ZKV
a ust. § 5 ods. 2 ZKV má na mysli preddavok na trovy konania zložené veriteľom, aby bola
splnená podmienka vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
Žalovaný ďalej opätovne poukázal na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
by bol v prípade zaťaženia konkurznej podstaty iba trovami štátu, pri nemožnosti uspokojiť
trovy účastníkov, ktorí neboli oslobodení od platenia súdnych poplatkov, porušený. Taktiež
nie je možné vykladať a aplikovať žiadne ustanovenie O.s.p. v konaní pred súdom tak,
aby bol zvýhodnený len niektorý z účastníkov. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný
žalobcov nárok ako uplatnený v rozpore s platným právom, účelom a cieľom konkurzného
konania, preto odvolaciemu súdu navrhol odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu
zamietnuť. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 62,70 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného za 1 úkon právnej pomoci à 55,49 Eur za vyjadrenie
k odvolaniu a 1 režijný paušál à 7,21 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal
napadnutý rozsudok podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal podľa ust. § 214 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa ust. § 25 ods. 2 druhá veta ZKV, poplatky za konania vedené správcom sú vždy
nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.
Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich
s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle ust. § 137 O.s.p. sú trovy účastníkov konania trovy, ktoré účastníci v konaní
alebo v súvislosti s ním vynaložili a ktorých náhradu po ich vynaložení v konaní si nárokujú. Predmetom daného incidenčného konania je určenie pravosti pohľadávky vo výške
99,58 Eur, ktorá vznikla štátu, pôvodne zastúpenému Krajským súdom v Košiciach,
z nezaplatenia trov konania štátu /súdneho poplatku za návrh/ JUDr. F.H., správcom
konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., na ktorých úhradu bol zaviazaný rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 16.01.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, nakoľko pôvodná žalobkyňa
S.K., rod. M. bola od platenia súdneho poplatku oslobodená. Dňa 10.03.2009 Krajský súd
v Košiciach previedol pohľadávku v zmysle ust. § 3 ods. 3 v spojení s ust. § 4 ods. 1 zák. č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov na
Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu, ktorý si pohľadávku uplatnil v konkurznom
konaní vedenom pod sp. zn. 5K 12/02. Žalovaný pohľadávku poprel v zmysle ust. § 33 ods. 1
písm. b/ ZKV.
Po oslobodení pôvodnej žalobkyne v konaní, sp. zn. 13 Cbi 22/2006 prešla povinnosť
uhradiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,58 Eur v zmysle ust. § 2 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb. na žalovaného, ktorý je žalovaným aj v danom konaní, pričom súdny
poplatok ostal nárokom štátu voči žalovanému. Nakoľko ide o trovy štátu a nie o trovy
účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v incidenčnom konaní alebo v konkurznom
konaní, v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV. Naopak
ust. § 25 ods. 2 druhá veta ZKV upravuje takúto situáciu, keď výslovne uvádza, že poplatky
za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej
správy.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na právnu irelevanciu
žalobcovho odôvodnenia nároku v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 31 ods. 3
písm. l/ ZKV. Odvolací súd sa uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko žalobca svoj nárok
v odvolaní opiera o ust. § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV, t. j. o ustanovenie o pohľadávkach
proti podstate, nie ust. § 31 ods. 1 písm. a/ ZKV, teda o nároky na vrátenie preddavku
na trovy konania.
Odvolací súd nepovažuje tvrdenie žalovaného ohľadne porušenia ústavného princípu
rovnosti účastníkov konania za dôvodné. Štát ako účastník konania má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania - fyzická osoba, ktorá má nárok na náhradu trov konania.
Preto práve prezentovaný názor odvolacieho súdu zachováva princíp rovnosti účastníkov
konania v zmysle Ústavy SR pri rešpektovaní špecifického charakteru konkurzného konania
upraveného zákonom o konkurze a vyrovnaní v danej veci.
Z uvedených dôvodov zaujatia iného právneho názoru ako súd prvého stupňa, ktorým
je súd viazaný v ďalšom konaní (§ 226 O.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
V Bratislave 3. augusta 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová