Najvyšší súd
1 Obo 88/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., a.s., B., pobočka Ž., N., Ž. proti žalovanému v 1/ rade: L.F., T., Ž., zastúpený opatrovníčkou E.P., pracovníčkou
Krajského súdu v Banskej Bystrici a proti žalovanému v 2/ rade: V.P., V., zast.
JUDr. F.B., právnikom, M., Ž., o zaplatenie 528 994,60 Sk, na odvolanie žalovaného v 1/
rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 16. marca 2001, č. k. 45 Cb 109/95-96, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného v 1/ rade proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. marca 2001, č. k. 45 Cb 109/95-96
o d m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovaným v 1/ a 2/ rade
zaplatiť žalobcovi 528 994,60 Sk a trovy konania vo výške 21 156 Sk s tým, že plnením
žalovaného v 1/ rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného v 2/ rade. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca V., a.s., B. sa domáhala zaplatenia
istiny s príslušenstvom titulom zaplatenia nesplateného úveru zo zmluvy o pôžičke č. 8537 zo
dňa 17.12.1991 a titulom plnenia z ručiteľskej listiny zo dňa 17.12.1991. Poskytnutá pôžička
vo výške 300 000 Sk na chov chinchily juhoamerickej bola splatná do 20.12.1996, a to
pravidelnými polročnými splátkami k 20. dňu posledného mesiaca polroku vo výške 34 625
Sk s poslednou splátkou k 20.12.1996. V bode 1/ zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 17% ročne. Z ručiteľskej listiny zo dňa 17.12.1991 súd zistil,
že žalovaný v 2/ rade písomne prehlásil žalobcovi, že ho uspokojí, pokiaľ žalovaný v 1/ rade
nesplní svoj záväzok splatiť žalobcovi pôžičku a zaplatiť zmluvný úrok. Žalovaný 1/
nevykonal žiadnu splátku dlhu, preto sa stal zročným celý dlh aj s príslušenstvom. Žalovaný
v 2/ rade sa za pohľadávku zaručil ručiteľskou listinou zo dňa 17.12.1991. Predloženú
Zmluvu o pôžičke č. 8537 zo dňa 17.12.1991 súd prvého stupňa podľa jej obsahu považoval
za zmluvu o úvere, uzavretú podľa § 382 a/ Hospodárskeho zákonníka, pre ktorú primerane
platia ustanovenia § 129 l/, § 129 o/ Hospodárskeho zákonníka o ručení. Ďalej v odôvodnení
uviedol, že vzhľadom k tomu, že pobyt žalovaného v 1/ rade nie je známy, súd podľa § 29
O.s.p. uznesením zo dňa 14.12.2000 stanovil žalovanému v 1/ rade opatrovníka E.P.,
pracovníčku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Opatrovník bol stanovený za účelom
doručovania zásielok. Žalovaný 1/ dohodnuté podmienky splácania pohľadávky nedodržal,
preto súd prvého stupňa ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej sumy spolu s ručiteľom,
žalovaným 2/.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní namietol, že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že žalovanému v 1/ rade bola ustanovená opatrovníčka a na ustanovenie opatrovníčky neboli
splnené zákonné podmienky. Súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne pri zisťovaní pobytu
žalovaného v 1/ rade a nevyčerpal všetky možnosti, či je pobyt odvolateľa neznámy.
Ďalej namietol, že z tohto dôvodu sa o rozhodnutí súdu dozvedel až po návrate do Slovenskej
republiky, kedy mu bol doručený exekučný príkaz. V ďalšom namieta neplatnosť úverovej
zmluvy z dôvodu, že túto uzavrel subjekt na strane žalobcu, ktorý nemal v tom čase právnu
subjektivitu takéto zmluvy uzavierať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 1, 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1/ rade nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je odvolací dôvod uvedený žalovaným v 1/ rade
v odvolaní v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď odňatie možnosti konať pred súdom videl odvolateľ
v ustanovení opatrovníka bez splnenia zákonných podmienok na jeho ustanovenie.
Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. účinného v čase ustanovenia opatrovníka žalovanému
v 1/ rade, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je
postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Na predvolanie súdu prvého stupňa na deň 13.6.1997 a zaslanie opisu podanej žaloby
reagovala z adresy označenej v návrhu manželka žalovaného v 1/ rade L.F. listom, v ktorom
oznámila súdu, že žalovaný v 1/ rade je mimo územia SR. Na predvolanie súdu na deň
06.10.1997 opätovne oznámila listom zo dňa 27.9.1997, v ktorom oznámila,
že manžel sa nemôže dostaviť na pojednávanie, nakoľko sa nachádza mimo územia SR a jeho
pravdepodobný návrat je koncom roka 1997. Na termín pojednávania na deň 12.5.2000 súd
prvého stupňa požiadal o doručenie predvolania žalovanému v 1/ rade Obvodné oddelenie
PZ SR Žilina, ktoré oznámilo súdu, že uvedená osoba nebola po viacerých pokusoch
o doručenie zastihnutá v mieste bydliska a ďalej oznámilo, že v evidencii obyvateľov nemá
zmenenú adresu a šetrením od príbuzných a susedov sa nepodarilo zistiť jeho súčasnú adresu.
Na termín 20.10.2000 opätovne požiadal súd o doručenie predvolania žalovanému v 1/ rade
OO PZ SR bezúspešne s tým, že požiadané oddelenie oznámilo súdu, že šetrením v mieste
trvalého bydliska žalovaného v 1/ rade sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt. V ďalšom postupe
súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.12.2000 ustanovil opatrovníka žalovanému v 1/ rade
podľa ust. § 29 O.s.p. z dôvodu, že podľa šetrenia OO PZ SR sa na adrese trvalého bydliska
dlhšiu dobu nezdržuje a jeho pobyt nie je známy. Písomnou žiadosťou zo dňa 25.2.2010,
doručenou súdu prvého stupňa dňa 1.3.2010, sa žalovaný v 1/ rade domáhal doručenia
rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu, že sa trvalo zdržoval mimo územia republiky.
Opätovne písomnou žiadosťou doručenou súdu dňa 1.4.2010 žiadal doručiť rozsudok súdu
prvého stupňa z dôvodu, že sa „v súčasnej dobe natrvalo pre zdravotný stav vrátil
do zahraničia“. V priebehu predvolania žalovaného v 1/ rade na pojednávania nariadené
v roku 1997, kedy manželka žalovaného v 1/ rade oznámila súdu, že žalovaný v 1/ rade je
mimo územia SR, až doposiaľ neoznámila súdu adresu žalovaného v 1/ rade, na ktorú je
možné tomuto zasielať súdne predvolania. Žalovaný v 1/ rade, hoci musel vedieť a vedel,
že prebieha predmetný spor vo veci, sa na súde od roku 1997 do zaslania žiadosti
na doručenie rozsudku v roku 2010 neinformoval, nežiadal doručovať zásielky na inú ako
trvalú adresu a neoznámil súdu adresu na doručovanie, kde sa v priebehu konania zdržuje.
Manželka žalovaného v 1/ rade v liste zo dňa 27.9.1997 oznámila súdu, že žalovaný v 1/ rade
sa bude od konca roka 1997 nachádzať pravdepodobne na území republiky bez bližšieho
označenia dátumu a napriek tomu na deň pojednávania 12.5.2000, t. j. dva a pol roka
po „pravdepodobnom“ návrate žalovaného v 1/ rade domov, tento zásielky súdu doručované
príslušným oddelením PZ nepreberal, adresu trvalého bydliska nemal zmenenú v čase doručovania zásielok a šetrením polície sa nezistil iný, či už trvalý alebo prechodný, pobyt
žalovaného v 1/ rade a v uvedenom čase už so súdom, prípadne s príslušným oddelením PZ
nekomunikovala ani manželka žalovaného v 1/ rade. Za týchto podmienok súd prvého stupňa
správne rozhodol, že žalovanému v 1/ rade ustanovil opatrovníka, ktorému doručoval zásielky
súdu pre žalovaného v 1/ rade.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
že v danej veci boli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka v zmysle ust. § 29 ods. 2
O.s.p. a z tohto dôvodu nebola odňatá možnosť žalovanému v 1/ rade konať pred súdom.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že nebol splnený odvolací dôvod
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., preto sa
ani ďalším dôvodom odvolania nemusel zaoberať a v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
odvolanie žalovaného v 1/ rade odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1
O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ale trovy konania mu v tomto konaní nevznikli, preto ich náhradu
mu odvolací súd nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 3. augusta 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová