ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci navrhovateľa: E., G., X., IČO: X., proti odporkyni M., bytom J., X., o zaplatenie 11 750 Sk s príslušenstvom zo zmenky, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Zm 2194/04-61 zo dňa 12. apríla 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Zm 2194/04-61 zo dňa 12. apríla 2007 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 2.8.2004 pod č. k. 16 Zm 2194/04-8 ponechal v platnosti v celom rozsahu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými obidvomi účastníkmi konania a zistil, že dňa 27.2.2003 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o úvere č. 3110023007, podľa bodu 2.1., ktorej poskytol úver vo výške 5000 Sk a podľa bodu 2.2. a 2.3. zmluvy sa odporkyňa (dlžníčka) Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Obo 86/2007
zaviazala zaplatiť navrhovateľovi (veriteľovi) úroky vo výške 375 Sk a poplatok vo výške 2125 Sk. Poskytnutý úver, úroky a poplatok v celkovej výške 7500 Sk mala odporkyňa navrhovateľovi zaplatiť podľa bodu 4.1. v šiestich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške l250 Sk, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Poukázal v ďalšom na znenie bodu 4.3. a 4.5., ako aj čl. 5 a 6. zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podľa evidencie splácania splátok (detail úveru) sa odporkyňa dostala do omeškania už pri platení prvej splátky úveru, splatnej dňa 15.3.2004, ktorú zaplatila viac ako s mesačným omeškaním. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z dokladu o úhrade, ktorý predložila odporkyňa. V ten istý deň uhradila čiastočne (vo výške 750 Sk) aj druhú splátku. Uviedol ďalej, že predmetom sporu je vlastná zmenka odporkyne, ktorú ako zmenková dlžníčka vystavila dňa 1.5.2004, a ktorou sa zaviazala zaplatiť na rad navrhovateľa ako prvého majiteľa zmenky zmenkovú istinu. Odporkyňa nespochybňovala poskytnutie úveru navrhovateľom a ani skutočnosť, že v prospech navrhovateľa vystavila vlastnú blankozmenku. Spochybňovala však výšku uplatnenej pohľadávky vzhľadom na zaplatenie sumy 2000 Sk. Až v ďalších podaniach v priebehu námietkového konania poukázala na to, že o poskytnutie ďalšieho úveru navrhovateľa nepožiadala, nemala oň záujem, a preto ani nemohla vedieť, že jej nový úver poskytnú. Uviedla, že podľa jej názoru ide zo strany navrhovateľa o obohacovanie a úžeru. V zmysle koncentračnej zásady zakotvenej v ust. § 175 ods. 3 OSP súd už nemôže prihliadať na námietky vznesené po uplynutí trojdňovej zákonnej lehoty, preto sa zameral len na preskúmanie v uvedenej lehote namietaných skutočností, t. j. dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej pohľadávky, nároky navrhovateľa vyplývajú priamo zo zmluvy, s podmienkami ktorej odporkyňa s jej podpísaním súhlasila. Na zabezpečenie nárokov navrhovateľa zo zmluvy odporkyňa vystavila na rad navrhovateľa zmenku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmenka mala pôvodne formu blankozmenky, ktorú v súlade s článkom 6.2 zmluvy o úvere navrhovateľ vyplnil po tom, ako sa odporkyňa dostala do omeškania s platením záväzkov zo zmluvy o úvere. Do zmenky navrhovateľ doplnil deň splatnosti a výšku zmenkovej istiny. Navrhovateľ preukázal, že listom zo dňa 1.4.2004 (pokus o zmier) vzhľadom na omeškanie odporkyne pri splácaní úveru ju vyzval na zaplatenie celého dlhu, ktorý odporkyňa prevzala dňa 5.4.2004. Zároveň bola upozornená, že ak navrhovateľ bude nútený obrátiť sa svojím nárokom na súd, uplatní si aj nárok na zmluvné pokuty vo výške piatich splátok úveru. Pretože odporkyňa nezaplatila požadovanú čiastku, navrhovateľ sa obrátil so svojím nárokom na súd. Tým mu vzniklo právo v zmysle bodu 5.2. zmluvy na zmluvnú pokutu vo výške piatich splátok, t. j. vo výške 6250 Sk. Zo sumy 7500 Sk, na zaplatenie ktorej sa odporkyňa zaviazala v zmluve, zaplatila sumu 2000 Sk, teda aj na istine úveru dlhuje 5500 Sk. Zmenkovú sumu, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, tvoria uvedené dve sumy v celkovej výške 11 750 Sk. Odporkyňa ani po podaní návrhu na súd nezaplatila žiadnu sumu na zmenkovú istinu. Z uvedeného dôvodu, súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. Napriek úspešnosti navrhovateľa v konaní o prejednaní námietok odporcu, mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Poukázala na tú skutočnosť, že z dlžnej sumy 5000 Sk zaplatila navrhovateľovi 2000 Sk a poplatok 750 Sk, čo však súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Z uvedeného je zrejmé, že mala snahu navrhovateľovi platiť svoj dlh podľa dohody, avšak navrhovateľ od nej požadoval sumu 7500 Sk, ktorú sumu však zo svojho dôchodku nevedela zaplatiť. Namietala tiež, že takmer polovicu svojho dlhu navrhovateľovi zaplatila a navrhla dlžnú čiastku zaplatiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žiada, aby odvolací súd na uvedené dôvody prihliadol a vo veci rozhodol správne a podľa zákona.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal odvolanie odporkyne v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 OSP a rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 11 750 Sk z vlastnej blankozmenky vystavenej odporkyňou spolu s príslušenstvom. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 27.2.2003 zmluvu o úvere č. 311002300, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou. Podmienky pre vyplnenie zmenky dohodli účastníci v zmluve o úvere, ako aj podmienky splácania úveru. Poskytnutý úver v sume 5000 Sk, úroky vo výške 375 Sk a poplatok za spracovanie a vedenie úverového prípadu vo výške 2125 Sk, teda spolu 7500 Sk sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi v šiestich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach po 1250 Sk, splatných k 15. dňu v mesiaci. Tento úver bol odporkyňou splatený dňa 20.8.2003. Navrhovateľ preto v súlade s čl. 11 zmluvy o úvere poskytol odporkyni dňa 21.8.2003 ďalší úver v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako predchádzajúci úver vzhľadom k tomu, že odporkyňa navrhovateľovi neoznámila v zmysle čl. 11.4. zmluvy 10 dní pre uhradením poslednej splátky pôvodného úveru, že si neuplatňuje svoje právo na poskytnutie nového úveru. Aj tento úver odporkyňa splatila dňa 24.2.2004. Keďže odporca mal uhradené voči navrhovateľovi všetky záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy, navrhovateľ jej v súlade s čl. 11 zmluvy poskytol dňa 25.2.2004 ďalší (nový) úver v rovnakej výške a za rovnakých podmienok ako predchádzajúci úver vzhľadom k tomu, že odporkyňa navrhovateľovi neoznámila v zmysle čl. 11.4. zmluvy 10 dní pred uhradením poslednej splátky predošlého úveru, že si neuplatňuje svoje právo v zmysle čl. 11.1. zmluvy, teda na poskytnutie ďalšieho nového úveru. Odporkyňa sa v čl. 4.2. zmluvy zaviazala splácať jednotlivé splátky vždy ku dňu splatnosti a disponovať vždy ku dňu splatnosti každej jednotlivej splátky na svojom účte s dostatočnými finančnými prostriedkami. Odporkyňa sa dostala do omeškania počnúc prvou splátkou nového úveru, ktorá bola splatná dňa 15.3.2004, čím sa stal v zmysle čl. 5.1. zmluvy splatný celý dlh, t. j. celá nesplatená časť úveru, dohodnutých úrokov a dohodnutého poplatku a v zmysle čl. 5.2. zmluvy navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Napriek výzve navrhovateľa na zaplatenie celej dlžnej čiastky, odporkyňa nezaplatila celý svoj dlh, navrhovateľ sa svojím nárokom obrátil na súd, a preto v zmysle čl. 5.2. zmluvy mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške piatich mesačných splátok, t. j. 6250 Sk (5 x 1250 Sk). Zo sumy 7500 Sk, na zaplatenie ktorej sa odporkyňa zaviazala v zmluve, zaplatila sumu 2000 Sk, teda aj na istine úveru dlhuje sumu 5500 Sk. To znamená, že odporkyňa okrem zaplatenia sumy 5500 Sk (nesplatená časť úveru) musí podľa zmluvných podmienok, ku ktorým sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. 5.2 zmluvy vo výške piatich splátok, t. j. 6250 Sk.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz. Žiaden z dôvodov, ktoré odporkyňa uviedla v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ju nezbavuje povinnosti zaplatiť zmenečnú sumu. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že k námietkam neskôr vzneseným už nemožno prihliadať v ďalšom konaní, ku ktorému dôjde ich včasným podaním. Je tu výnimočná tzv. zásada sústreďovacia, resp. koncentračná, ktorá však predpokladá, že odporkyňa o týchto dôsledkoch bola náležite poučená v platobnom rozkaze súdom. Z platnosti tejto zásady tak vyplýva, že v konaní nemožno prihliadať už k iným námietkam, než k tým, ktoré boli včas uplatnené a len z ich hľadísk možno posudzovať tiež obsah napadnutého zmenkového platobného rozkazu. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Rozhoduje teda aj o tom, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať, pretože prípadne nemajú priamu súvislosť s predmetom sporu. Tvrdenie odporkyne, že súd neprihliadol na dôkazy ňou predloženými, nie je preto namieste.
Napadnuté rozhodnutie preto odvolací súd ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP, ale pretože navrhovateľovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 8. júla 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: