Najvyšší súd 1 Obo 78/2008 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P., O., IČO: X., o rozvrhovom uznesení, na odvolanie veriteľa: S., C., X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K 2/1996-182 zo dňa 14. apríla 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1K 2/1996-182 zo dňa 14. apríla 2008 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku a ostatných príjmov konkurznej podstaty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že uznesením zo dňa 26.3.2001 č. k. 1K 2/96-20 Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil J.. Správca konkurznej podstaty po speňažení majetku predložil dňa 19.10.2007 konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a hotových výdavkov, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli súdu od 2.11.2007 do 19.11.2007. Konečnú správu s vyúčtovaním odmeny súd uznesením č. k. 1K 2/1996-175 zo dňa 7.12.2007 schválil. Celková suma získaná speňažením konkurznej podstaty a ďalšími prírastkami predstavuje sumu 492 427,28 Sk, ktorú súd rozvrhol tak, že podľa § 31 ods. 6 ZKV s prihliadnutím na ust. § 7 ods. 1 vyhl. č. 493/1991 Zb. v platnom znení, odmena správcu konkurznej podstaty predstavuje sumu 83 950 Sk a hotové výdavky 33 754,80 Sk. Ďalšie pohľadávky proti podstate, ktoré boli uspokojené, tvoria náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty, ktorých platnosť nastala po vyhlásení konkurzu a predstavujú sumu 258 289,10 Sk. V priebehu konkurzu boli vyplatené pracovné nároky zamestnancov vo výške 34 906 Sk. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) položka 5 písm. a/, úpadca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konkurzné konanie v sume 2600 Sk. Na pohľadávky veriteľov II. triedy pripadne suma uvedená vo výroku rozhodnutia.
Pohľadávky veriteľov III. a IV. triedy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebudú uspokojené. Pohľadávky oddelených veriteľov I. triedy neboli uplatnené. Po právoplatnosti uznesenia uložil správcovi povinnosť toto rozhodnutie vykonať.
Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ S. odvolanie. Poukázal na to, že v súlade s ustanoveniami § 20 a § 31 ZKV uplatnil v predmetnom konkurznom konaní pohľadávky proti podstate vo výške 19 804 Sk konkurznou prihláškou zo dňa 8.11.2007, pričom správca konkurznej podstaty doteraz nepoprel a ani neuhradil uvedené pohľadávky. V predmetnom rozvrhovom uznesení nie je S. určená ako veriteľ pohľadávky proti podstate, a to vo výške 19 804 Sk. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pohľadávka veriteľa S. vo výške 19 804 Sk je zahrnutá do rozvrhu, avšak vzhľadom k tomu, že ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená z Daňového úradu Košice, je zahrnutá v položkách: 2963 Sk (daň z pridanej hodnoty) – v položke DPH, 14 055 Sk (daň z príjmov za rok 2003) – ostatné daňové pohľadávky, 2786 Sk (daň zo mzdy) – v položke pracovné nároky. Na pojednávaní dňa 7.12.2007 o prejednaní konečnej správy bola takto uznaná. Navrhol odvolanie veriteľa zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal odvolanie veriteľa S. podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že prihláškou zo dňa 6.4.2001 prihlásil Daňový úrad K. voči úpadcovi do konkurzného konania svoje pohľadávky. Prihlasovaná pohľadávka voči úpadcovi vo výške 4034 Sk bola na S. postúpená v zmysle zmluvy o postúpení daňových pohľadávok č. 7/2004 zo dňa 9.12.2004 a prihlasovaná pohľadávka voči úpadcovi vo výške 15 770 Sk bola na S. postúpená v zmysle zmluvy o postúpení daňových pohľadávok č. 6/2006 zo dňa 24.4.2006. Pohľadávku vo výške 19 804 Sk si opakovane prihlásil veriteľ S. voči úpadcovi do konkurzného konania dňa 12.11.2007. Zo zápisnice o schválení konečnej správy zo dňa 7.12.2007 vyplýva, že správca konkurznej podstaty navrhol, aby súd schválil konečnú správu v celom rozsahu. Veriteľ S. po zverejnení konečnej správy si prihlásil pohľadávku proti podstate vo výške 19 804 Sk dňa 12.11.2007, túto pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil opakovane po tom, čo si ju prihlásil aj postupca Daňový úrad K.. Správca konkurznej podstaty túto pohľadávku uznal a zapracoval do konečnej správy ako pohľadávku proti podstate, ktorá bude uspokojená v položke: daň z pridanej hodnoty v sume 2963 Sk, daň za rok 2003 vo výške 14 055 Sk a zvyšok prihlásenej pohľadávky je v položke pracovné nároky, mzdy a poistné v celkovej výške 34 905 Sk. Zo zápisnice o prejednaní konečnej správy je tiež zrejmé, že správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku veriteľa v uvedenej výške uznal s tým, že táto bude vyplatená už postupcovi S., keďže zatiaľ táto pohľadávka proti podstate uhradená nebola.
Z uvedených dôvodov, odvolanie veriteľa S. nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. júla 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová