Najvyšší súd Slovenskej republiky     2Obo/71/2009

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., s. r. o., O., T., zast. J., advokátom, Š., B., proti žalovanému: F., A.,

T., zast. J., advokátkou, K., T., o zaplatenie

1 826 986,– Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo dňa 21. 12. 2005 č. k. 19 Cb 67/2001-300, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa

21. 12. 2005 č. k. 19 Cb 67/2001-300   z r u š u j e   a vec   v r a c i a súdu l. stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 1 826 986,– Sk s 0,05% úrokom z omeškania z presne uvedenej sumy a dátumom

od kedy sa úrok počíta a nahradiť mu trovy konania vo výške 169 660,– Sk na účet jeho

právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému

zaplatenia I 826 986,– Sk s príslušenstvom ako pohľadávky vzniknutej z dodávok tovaru

realizovaných medzi štátnym podnikom M. a žalovaným vyfakturovanej spolu 73 faktúrami

splatnými v období od 11. 10. 1999 do 15. 02. 2001, ktorú nadobudol na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 05. 03. 2001 s obchodnou spoločnosťou V., s. r. o.

Poukazoval na to, že postupca V., s. r. o. pohľadávku nadobudol od dodávateľa M., š. p.

zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 23. 01. 2001, a že žalovaný mu neposkytol ani čiastočné plnenie napriek oznámeniu

postupcu o postúpení pohľadávky vykonanom v súlade s ustanovením § 526 Obč. zák.

i predžalobnej výzve na jej úhradu.

2Obo/71/2009

Za nespornú a preukázanú mal existenciu uplatnenej pohľadávky i jej výšku.

Námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti zmluvy s dodávateľom z dôvodu porušenia

zákona o verejnom obstarávaní, považoval s odvolaním sa na zákon č. 263/1999 Z. z. účinný

od 01. 01. 2000 za relatívnu, ktorej sa žalovaný nedovolal, teda za nedôvodnú. Konštatoval,

že v oboch prípadoch postúpenia pohľadávok došlo v súlade s § 526 Obč. zák. k oznámeniu

postúpenia pohľadávok, čím bola bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka

na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd tiež zistil, že zmluvu o postúpení pohľadávky

podpísal za postupcu oprávnený konateľ spoločnosti zapísaný v obchodnom registri.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný a vytýka mu nesprávne právne posúdenie

veci.

Uvádza, že súd 1. stupňa pokiaľ ide o otázku rozporu so zákonom o verejnom

obstarávaní posúdil vec podľa novely účinnej od 01. 01. 2000, zatiaľ čo ju mal posúdiť podľa

znenia účinného do 31. 12. 1999, ktoré výslovne v ust. § 24a v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1

a 2 zákona, uvádza, že zmluva uzavretá v rozpore so zákonom, je neplatná.

Opätovne tvrdí, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dlžníkom došlo

k poskytnutiu plnenia a jeho prijatiu bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Obč. zák.

Tvrdí‚ že súd 1. stupňa nesprávne právne posúdil vec v súvislosti s uplatnením nárokov

žalobcu, titulom bezdôvodného obohatenia, keď neaplikoval ust. § 107 ods. 1 Obč. zák.,

pretože k zmene petitu žaloby došlo po uplynutí príslušnej premlčacej lehoty.  

Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu

1. stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 O. s. p. potvrdiť.

Keďže odvolací súd rozsudkom zo dňa 04. 10. 2006 č. k. 2 Obo 191/2006-324

napadnutý rozsudok súdu l. stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca

nie je vo veci aktívne legitimovaný, pretože pohľadávka, od nadobudnutia ktorej postúpením

odvodil svoju aktívnu legitimáciu, nesplnila náležitosti pojmu pohľadávka, lebo nebola

splnená podmienka existencie dlhu na strane dlžníka, žalobca podal vo veci dovolanie

a dovolací súd uznesením zo dňa 30. 04. 2009 sp. zn. 1 Obdo V 9/2007   rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí dovolací súd

vyslovil záväzný právny názor v znení „Pohľadávku možno postúpiť, aj keď je predmetom 2Obo/71/2009

neskončeného občianskeho súdneho konania. Prípadné obmedzenia musia vyplývať

zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal opätovne odvolanie podľa § 212 ods. l

a 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že je dôvodné.

Po preskúmaní veci v jej merite v súvislosti s napadnutým rozsudkom a jeho

odôvodnením uzavrel, že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenia právnych predpisov a nedostatočne zistil skutkový stav, čo je dôvod

na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Súd 1. stupňa posúdil uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 447

Obch. zák., pričom vychádzal z existencie kúpnej zmluvy uzavretej ústne, pretože žalobca

písomnú kúpnu zmluvu, nedoložil. Výšku uplatnenej pohľadávky považoval za nespornú

s odvolaním sa na list žalovaného zo dňa 04. 04. 2001, v ktorom tento prejavil snahu uhradiť

záväzok po doriešení otázky výšky pohľadávky, námietku žalovaného o neplatnosti zmluvy

z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní posúdil ako nedôvodnú a napriek tomu, že

žalobca v priebehu konania právne kvalifikáciu svojho nároku (z dodávok realizovaných pred

01. 01. 2000) zmenil na bezdôvodné obohatenie, nárok posúdil ako uplatnený nárok

na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 409 a nasl. Obch. zák.

Odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok i jeho odôvodnenie, sa zakladá

na dvoch zásadných pochybeniach súdu. Prvé sa týka vedenia konania a právneho posúdenia

veci. Spočíva v tom, že súd hneď na začiatku konania nevzal do úvahy právnu povahu

pôvodného veriteľa uplatnenej pohľadávky a žalovaného, z čoho by mu nevyhnutne vyplynul

záver, že uplatnenú pohľadávku treba predovšetkým právne posúdiť podľa ust. § 281 a nasl.

Obch. zák. spresnených zákonom o verejnom obstarávaní v znení zák. č. 263/1993 Z. z.

a zák. č. 263/1999 Z. z. Po zistení, že písomný dôkaz o uzavretí zmluvy o dodávkach

fakturovaných liečiv a liečebných pomôcok cit. zákonom predpísaným spôsobom formou

návrhu zmluvy a oznámenie jej akceptácie, žalobca nemôže predložiť, pretože právny

predchodca žalobcu a žalovaný cit. zákonné ustanovenie nerešpektovali, mal zistiť, či

porušenie citovaných ustanovení v danom prípade neznamená dokonca neplatnosť prípadnej

inej formy zmluvy a vysloviť dôsledky tejto skutočnosti. Ďalej mal súd trvať na tom, aby

žalobca buď preukázal písomnú rámcovú zmluvu, od ktorej sa odvíjali konkrétne fakturované

dodávky alebo, ak ani táto neexistovala, aby preukázal a doložil ohľadne každej predloženej 2Obo/71/2009

faktúry príslušnú objednávku tovaru, jeho dodanie a prevzatie. Zachovanie toho postupu

sa malo odraziť v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ žalobca existenciu zmlúv resp. objednávok

všetkého predloženými faktúrami vyúčtovaného tovaru nedoložil, mal súd vyvodiť dôsledky

z tohto, že neuniesol dôkazné bremeno.

Keďže súd vychádzal pri svojom závere, že pohľadávky existujú z listu žalovaného

zo dňa 04. 04. 2001 a považuje ho za uznanie pohľadávky čo do základu i výšky, žalovaný

túto jeho interpretáciu poprel na pojednávaní dňa 08. 08. 2001 a namietol, že išlo len

o potvrdenie, že faktúry sa u neho nachádzajú. Súd túto dôležitú námietku žalovaného

v odôvodnení nespomenul ani sa s ňou nevysporiadal. Jeho úsudok, že uplatnená pohľadávka

i jej výška boli nesporné, bol preto predčasný.

Druhé zásadné pochybenie sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ust. § 157

ods. 2 O. s. p. podrobne opisuje jeho obsah, rozsah i spôsob ako aj to, že má byť objektívne

presvedčivé. Nepochybne v tomto prípade mala na obsah, rozsah i spôsob odôvodenia vplyv

aj okolnosť, že vo veci ide v poradí už o tretí rozsudok súdu 1. stupňa. Rozhodnutie však je

vždy potencionálnym konečným rozhodnutím vo veci, a preto každý rozsudok musí spĺňať

náležitosti § 157 ods. 2 O. s. p.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu l. stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým určiť, či účastníci

predpokladanej kúpnej zmluvy porušili povinnosť uzavrieť ju zákonom o verejnom

obstarávaní predpísaným spôsobom a ak ju porušili, vyvodiť z toho dôsledky. V prípade

zistenia, že uplatnený nárok treba čiastočne alebo celkom posúdiť ako uplatnený z dôvodu

bezdôvodného obohatenia, posúdiť ho podľa § 451 Obč. zák. a zistení, že nárok nie je

premlčaný podľa § 397 Obch. zák. určiť jeho výšku. Následne potom, posúdiť obsah listu

zo dňa 04. 04. 2001, zo zreteľa jeho popretia žalovaným ako uznanie pohľadávky s tým, že

išlo o vyjadrenie o tom, či sa faktúry u neho nachádzajú zohľadniť všetky námietky vznesené

v odvolaní žalovaného a znovu vo veci rozhodnúť rozsudkom odôvodneným v súlade s ust.

§ 157 ods. 2 O. s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O. s. p. súd l. stupňa

v novom rozhodnutí vo veci.

2Obo/71/2009

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 09. septembra 2009

  JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková