UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: INTERTHERM, a.s., so sídlom Košická 26, 080 01 Prešov, IČO: 36 446 041, s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o odvolaní správcu konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K/293/98-318 z 10. októbra 2011 o uložení poriadkovej pokuty, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K/293/98-318 z 10. októbra 2011 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach ako súd konkurzný uznesením č. k. 2K/293/98-318 z 10. októbra 2011 uložil správcovi konkurznej podstaty JUDr. Petrovi Čurillovi, advokátovi, Hlavná 11, Prešov poriadkovú pokutu vo výške 165,97 eur s povinnosťou zaplatiť na účet štátu.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že JUDr. Petrovi Čurillovi, ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, dňa 8. júla 2010 zápisnične uložil, aby v lehote 7 dní doručil súdu súpis majetku, nakoľko sa tento v spise nenachádza a tiež do konca septembra 2010 predložiť súdu konečnú správu. Za nesplnenie týchto povinností bola správcovi uložená poriadková pokuta podľa § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len „O. s. p.“ ) uznesením z 27. decembra 2010 vo výške 66,38 eur. Dňa 23. februára 2011 správca predložil súdu súpis majetku úpadcu a zároveň oznámil, že konečnú správu sa zaväzuje predložiť najneskôr do 1. mája 2011. Keďže správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Čurilla do 10. októbra 2011 (t.j. do dňa vydania uznesenia) konečnú správu nepredložil a ani neoznámil dôvody, ktoré by mu v tom bránili, krajský súd mu opätovne uložil poriadkovú pokutu podľa § 53 ods. 1 O. s. p. vo výške 165,97 eur, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na rozsah porušenia povinnosti správcu.
S vyššie uvedeným uznesením správca konkurznej podstaty nesúhlasil a podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že k spracovaniu konečnej správy nedošlo z objektívnych dôvodov, o ktorýchbol súd už informovaný, a to úmrtia ekonómky a problémov so zabezpečením podkladov pre spracovanie ekonomickej časti konečnej správy. Z uvedených dôvodov taktiež nemohol byť súdu predložený súpis majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorý však bol súdu doručený v procese samotného konkurzného konania. Odvolateľ zastáva názor, že ide o objektívne dôvody, ktoré bránia urýchlenému spracovaniu konečnej správy a ukončeniu konkurzného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia ( § 212 ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu správcu konkurznej podstaty nie je možné vyhovieť.
Podľa § 53 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. decembra 2011, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.
Z predloženého konkurzného spisu odvolací súd zistil, že odvolanie správcu proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty z 10. októbra 2011 je po obsahovej stránke totožné s tým, ktoré správca podal proti predchádzajúcemu uzneseniu Krajského súdu v Košiciach o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 27. decembra 2010. Líši sa iba dátumom a označením súdneho rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. O odvolaní proti uzneseniu z 27. decembra 2010 rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 1Obo/11/2011-312 z 19. apríla 2011 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca konkurznej podstaty na informatívnom výsluchu konanom dňa 8. júla 2010 pred súdom prvého stupňa uviedol skutočnosti ohľadne úmrtia ekonómky a s tým súvisiacimi problémami so zadovažovaním dokladov s tým, že prisľúbil doručiť súpis majetku v lehote 7 dní a konečnú správu do konca septembra 2010. Ani jednu z týchto lehôt však nedodržal, pričom krajskému súdu nezaslal ani podanie odôvodňujúce svoju nečinnosť. Ako ďalej vyplýva zo spisu, správca bol počas konania viackrát vyzvaný na predloženie rôznych správ, ktoré buď nepodal vôbec, za čo mu bola uznesením z 3. apríla 2009 uložená poriadková pokuta vo výške 99,58 eur, alebo ich podal s niekoľkomesačným oneskorením. Na základe uvedeného odvolací súd v uznesení z 19. apríla 2011 konštatoval, že správca konkurznej podstaty so súdom prvého stupňa naďalej dostatočne nespolupracuje, t. j. nespolupracuje spôsobom, ktorý by bol potrebný pre ukončenie konkurzu, pričom odvolateľove dôvody nepredloženia súpisu majetku a konečnej správy nepovažoval odvolací súd za dostatočné.
Takto zistený skutkový stav je stále aktuálny s tým rozdielom, že dňa 23. februára 2011 správca doručil krajskému súdu súpis majetku úpadcu spolu s ospravedlnením za oneskorené splnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom ešte dňa 8. júla 2010 a zároveň sa zaviazal predložiť konečnú správu najneskôr do 1. mája 2011. Ani túto lehotu, ktorú si sám určil, však správca nedodržal. Následne krajský súd čakal ešte ďalších 5 mesiacov a až potom správcovi za jeho nečinnosť uložil ďalšiu poriadkovú pokutu v sume 165,97 eur. Z uvedeného je zrejmé, že konanie alebo skôr nekonanie správcu napĺňa hypotézu právnej normy vyjadrenú v § 53 ods. 1 O. s. p., nakoľko je nepochybné, že správca v určenej lehote nesplnil povinnosť uloženú mu súdom a svoju nečinnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi. Keďže správca svojou nečinnosťou hrubo sťažuje postup konkurzného súdu v predmetnej veci, krajský súd bol oprávnený v súlade s ust. § 53 ods. 1 O. s. p. vynucovať uložením poriadkovej pokuty splnenie povinnosti správcu, a to predložiť konkurznému súdu na schválenie konečnú správu. Vyššia suma pokuty zohľadňuje skutočnosť, že zo strany JUDr. Čurillu ide o opakované poručenie povinností pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty. Žiada sa poznamenať, že podľa obsahu spisu správca uloženú povinnosť predložiť konečnú správu (do doby rozhodovania odvolacieho sdu) doposiaľ nesplnil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.