Najvyšší súd  

1 Obo 68/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. B., rod. K., nar. X., L., zast. JUDr. D. D., advokátkou, H., N. proti odporcovi Ing. J. C.,V., správca konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s   r. o. v likvidácii, A., IČO: X., o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislavezo dňa 19. októbra 2010, č. k. 13 Cbi 31/2003-144 v znení opravného uznesenia

zo dňa

27. októbra 2011, č. k. 13Cbi 31/2003-169, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. októbra 2010, č. k.

13 Cbi 31/2003-144 v znení opravného uznesenia zo dňa 27. októbra 2011, č. k.

13Cbi 31/2003-169   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia Krajský súd v Bratislave. určil,

že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané na LV č. X., ako parc. č. 224/4 – zast.

plocha s bytovkou s. č. 369, o výmere 79 m2 a parc. č. 233/71 – zast. plocha o výmere 590 m2

nepatria do konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A., IČO: X.,

v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-1

K 104/1996, odporcovi uložil vylúčiť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L., zapísané na

LV č. X., ako parc. č. 224/4 – zast. plocha s bytovkou s. č. 369, o výmere 79 m2 a parc. č.

233/71 – zast. plocha o výmere 590 m2 zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty

úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A., IČO X., v konkurznom konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-1 K 104/1996 a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania, predstavujúcu zaplatené súdne poplatky vo výške 252,27 € (7 600,-- Sk) na účet

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 26. 03. 2003, domáhal vylúčenia

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., zapísaných na LV č. X.,

špecifikovaných na č. l. 3 návrhu, z konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii,

A. V návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu a priľahlých zastavaných pozemkov č. 4K 733200 zo dňa 06. 11. 2000, ktorá

nadobudla účinnosť na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva č.

V 4644/2000. Úpadca sa stal vlastníkom bývalého Š., š. p., A., na základe kúpnej zmluvy č.

KZ 1810/1997 zo dňa 30. 01. 1997, uzatvorenej v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb., ktoré

uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom kúpy podľa vyššie citovanej zmluvy a nenachádzali

sa ani v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností, a preto podľa navrhovateľa správca nemal

tieto nehnuteľnosti zaradiť do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že

navrhovateľ svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným

do konkurznej podstaty osvedčil listom vlastníctva č. X. pre k. ú. L. a je preto osobou

dotknutou a k podaniu návrhu oprávnenou. Z článku VII bod 4 zmluvy o predaji podniku č.

1810/1997, na ktorú odporca v konaní poukázal, súd prvého stupňa zistil, že vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho vkladom do katastra nehnuteľností, čo je

v súlade s § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru,

že keďže k vkladu do katastra nehnuteľností v prospech úpadcu v zmysle tejto zmluvy

nedošlo, nie je možné konštatovať, že uvedenou zmluvou úpadca nadobudol vlastníctvo

k predmetným nehnuteľnostiam, a preto neboli do konkurznej podstaty úpadcu zaradené

oprávnene. Súd prvého stupňa mal tak preukázané, že v prejednávanej veci sú splnené všetky

predpoklady pre to, aby súd mohol vylučovacej žalobe vyhovieť.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/,

e/ a g/ O. s. p. V odvolaní uviedol, že S. už 07. 08. 2002 podal žalobu o vylúčenie majetku

z konkurznej podstaty na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43 Cbi 131/2002, ktoré

konanie nie je právoplatne skončené a jeho predmetom sú aj nehnuteľnosti v k. ú. L. Napriek

tomu, že nehnuteľnosti sú zahrnuté v konkurznej podstate, S. počas ním vyvolaného súdneho

sporu, predal majetok, ktorý je súčasne predmetom žalôb na Krajskom súde v Bratislave sp.

zn. 43Cbi/131/2002, aj sp. zn. 13 Cbi/31/2003, čím nekonal v súlade s dobrými mravmi, ktorý

právny úkon s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 39 OZ nemožno považovať za všeobecne

akceptovateľný. Odvolateľ poukázal na zmluvu o predaji podniku č. 1810/1997 z 30. 10.

1997, ktorou FNM SR, ako predávajúci-vlastník, úpadcovi odovzdal vlastnícke práva k veciam, ktoré slúžili, alebo na svoj vzhľad, na svoju povahu mali slúžiť prevádzkovaniu Š.

A., štátny podnik, A., podľa evidenčného stavu majetku štátu, a to podľa stavu, ktorý je

zachytený v evidencii uvedeného podniku ku dňu účinnosti zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú prílohy č. 1 až 34 podľa čl. IX. bod 13. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutím FNM

SR č. 704/1996 bol schválený privatizačný projekt, pričom žiaden majetok nebol vyčlenený

z privatizácie v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. v neskoršom znení. FNM SR v evidencii ku dňu

účinnosti zmluvy o predaji podniku v účtovníctve viedol a odovzdal právnemu predchodcovi

úpadcu byty v obci L. Podľa prehlásení S. v zmluve (ako neoddeliteľná súčasť zmluvy),

prevzal len presne určený majetok na vyriešenie reštitúcií, ale S. neprevzal byt, či rodinný

dom na vysporiadanie podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestorov.

Navrhovateľ odkúpil predmet sporu (rodinný dom s pozemkami) od S., hoci vlastníkom

majetku štátu sa stal FNM SR, a teda navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať vylúčenia

veci, v ktorom smere odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1 Obdo V 91/2004. Podľa odvolateľa v zmysle rozhodnutia Prezídia FNM SR č.

704/1996, rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava č. 373/1997–420,

Výstupného formulára F.1 (B)/1, ako aj ďalších príloh zmluvy súd mal jednoznačne dospieť

k vyriešeniu predbežnej otázky, že s poukazom na plénum ÚS SR č. 1/99: „Fond národného

majetku je jediným subjektom, ktorý sa podľa zákona stal vlastníkom majetku pôvodne

patriaceho štátu“. Navrhovateľ mal uzavretú nájomnú zmluvu so štátom – v správe Š. A., š.

p., ako právnym predchodcom úpadcu, ktorého v súlade so zákonom žiadal o predaj domu.

Podľa odvolateľa je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nesplnil zákonnú povinnosť

voči S., nakoľko tento nepožiadal v zákonnej lehote, a teda vkladom rodinného domu

(bytovky) podľa zák. č. 182/1993 Z. z. bol porušený zákon. Odvolateľ je toho názoru, že

vlastníkom zo zmluvy a v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. sa stal úpadca a zápis v evidencii

nehnuteľností bol vykonaný svojvoľným, nezákonným konaním S. S. požiadal správu katastra

o vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností s odvolaním sa na ust. zák. č. 229/1991 Zb.,

ust. zák. č. 330/1991 Zb., ktorý zápis kataster dôsledne neskúmal. Podľa odvolateľa súd

nesprávne vyhodnotil účinky vkladu do katastra nehnuteľností, keď mal za to, že vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností, čo je v rozpore s ust.

§ 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., podľa ktorého „vlastnícke právo k veciam z privatizovaného

majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy, alebo pri vklade

dňom vzniku obchodnej spoločnosti“. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetné

veci úpadca nadobudol zmluvou o predaji podniku štátu, ktorá podľa textu zmluvy sa stala

platnou dňa 30. 01. 1997, a to podpisom zmluvných strán a účinnou dňa 01. 02. 1997 v súlade s dohodou zmluvných strán, uvedenou v článku IX. zmluvy. Zmluva

jednoznačne určuje predmet zmluvy, a to v čl. I. bod 3, podľa ktorého majetok podniku podľa

tejto zmluvy sa rozumie majetok definovaný v § 2 zákona. Podľa odvolateľa sa súd

nevysporiadal ani so skutočnosťou, kedy, na základe akého úkonu navrhovateľ nadobudol

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré vlastníctvo osvedčil predložením LV č. X.

k. ú. L., aj sa nevysporiadal so skutočnosťou, že účinky vkladu je treba posudzovať podľa

§ 133 ods. 2 OZ, t. j. účinky vkladu spočívajú vo vecno právnych následkoch zmluvy a nie

v obligačno právnych následkoch zmluvy. Podľa odvolateľa, keď prejav vôle smeroval

k prevodu všetkého majetku definovaného v § 2 zák. č. 91/1991 Zb. a zahrnuté nehnuteľnosti

takýto majetok tvorili, všetky prevody tohto majetku po platnosti a účinnosti zmluvy o kúpe

podniku akýmkoľvek iným subjektom ako úpadcom, musia byť neplatné, nakoľko boli

vykonané nevlastníkom veci. Platnosťou a účinnosťou zmluvy o predaji podniku zanikli

všetky práva tretích subjektov k veciam, tvoriacim predmet zmluvy, t. j. aj práva S., ako

správcu časti majetku tvoriaceho predmet zmluvy o kúpe podniku. Z uvedeného podľa

odvolateľa vyplýva, že S. nemohol uzatvoriť žiadne právne úkony, lebo S. už nebola

vlastníkom predmetných nehnuteľností, navrhovateľ z toho dôvodu nemohol nadobudnúť

vlastníctvo k veciam na základe neplatného právneho úkonu, a správca nehnuteľnosti do

konkurznej podstaty zahrnul oprávnene. Ku dňu vyhlásenia konkurzu navrhovateľ nebol

vlastníkom sporných nehnuteľností, vlastníkom bol štát, v správe Š. A., potom FNM SR

a zmluvou úpadca. Súd sa vysporiadal len s tvrdením navrhovateľa,   bez zistenia si

skutkového stavu z rozhodnutia o privatizácii, zo zmluvy s prílohami, so záväzkov S. a bez

stanoviska FNM SR ako predávajúceho a tiež bez zohľadnenia konkurzného konania. Súd pri

hodnotení vlastníctva navrhovateľa na LV č. X. nevzal do úvahy tú skutočnosť, že konania,

začaté po vyhlásení konkurzu, sú zo zákona prerušené a úkony a zmeny, vykonané po

vyhlásení konkurzu aj v evidencii nehnuteľností, sú voči veriteľom neúčinné.   Z uvedených

dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu

prvého stupňa za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Ku skutočnostiam, uvádzaným

v odvolaní, poukázal na ust. § 37, § 588, ako i ust. § 47 Obč. zák. a § 19 ods. 3 zák. č.

92/1991 Zb., z ktorých uvedených ustanovení vyplýva, že i v Zmluve o predaji podniku č.

1810/1997, prípadne v špecifikácii privatizovaného majetku, ktorá bola prílohou tejto zmluvy,

by museli byť sporné nehnuteľnosti presne špecifikované, ako stavba s príslušným súpisným číslom, ktorá je postavená na príslušnej parcele a pozemky s uvedením príslušných

parcelných čísiel, ktoré sa nachádzajú v príslušnom katastrálnom území. V špecifikácii

privatizovaného majetku je evidovaná aj predmetná nehnuteľnosť, ako byty L. 2 i. č. 288900,

z čoho nie je vôbec zrejmé, o aké nehnuteľnosti ide, a preto zmluva o predaji podniku je

v tejto časti neurčitá, neplatná a nie je vkladu schopnou listinou. V tejto súvislosti poukázal

i na ust. § 119 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého sú pozemky a stavby samostatnými

nehnuteľnosťami, a teda musia byť v zmluve vymedzené konkrétne a samostatne.

Navrhovateľ má za to, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom Zmluvy o predaji podniku

č. 1810/1997, a teda úpadca E., spol. s r. o. v likvidácii, A., sa nikdy nestal ich vlastníkom.

Tieto tvrdenia dokazuje i list FNM SR zo dňa 10. 06. 1999, ako i oznámenie OÚ Nitra –

katastrálny odbor zo dňa 06. 11. 1997. Z uvedených dôvodov nie je možné, aby v zmysle § 2

zák. č. 91/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, prešiel všetok majetok na úpadcu, ktoré

ustanovenie nie je univerzálnym zákonom ustanovením, ktoré by ozdravovalo právne úkony,

ktoré sú v rozpore s ďalšími ustanoveniami cit. zák. Odporca zaradil sporné nehnuteľnosti do

konkurznej podstaty úpadcu, i keď mu nepatrili v deň vyhlásenia konkurzu. Konkurz na

majetok úpadcu bol vyhlásený 30. 10. 1998, v ktorom čase bol založený list vlastníctva č. X.,

pre k. ú. L., na bytovku s. č. 443, postavenú na parc. č. 224/3 v prospech vlastníka SR-S. B.,

v celosti, a to na základe zák. č. 229/1991 Zb. o pôde, v zmysle jeho ust. § 17 zákona

a z dôvodu, že E., spol. s r. o., sa nestal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe

Zmluvy o predaji podniku. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením odporcu, že zo strany

navrhovateľa a S. došlo k porušeniu zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Navrhovateľ považuje uzavretú zmluvu o prevode bytu za platnú z dôvodu, že

navrhovateľ o odkúpenie bytu požiadal Š. A., š. p., dňa 09. 08. 1993, pred novelizáciou zák. č.

182/1993 Z. z., ktorý bol zmenený zák. č. 151/1995 Z. z. Tým navrhovateľ splnil zákonnú

podmienku k odpredaju bytu v rodinnom dome. Do účinnosti novely, t. j. do 01. 08. 1995

nemohol navrhovateľ o odpredaj požiadať S., pretože v tom čase nebol ešte založený list

vlastníctva na SR S. Z tohto dôvodu navrhovateľ opätovne požiadal o odpredaj bytu S. až dňa

06. 04. 1999, ktorá skutočnosť nemá za následok zánik práva navrhovateľa na odkúpenie

bytu, uplatneného listom zo dňa 09. 08. 1993. Podľa navrhovateľa vlastníkom sporných

nehnuteľností, či už v r.1993 alebo 1999 bola vždy Slovenská republika a správcom bol

v r.1993 Š. A., š. p. a následne bol správcom S., z ktorého dôvodu má za to, že došlo iba

k prechodu práv a povinností zo Š. A., š. p., na S. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že

Zmluva o prevode bytu je neplatná, v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods.

Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi navrhovateľ v danom

prípade vidí   v okolnostiach celého prípadu, najmä v súvislosti so zapísaným vlastníckym

právom na vlastníka S. SR, z ktorého dôvodu Zmluvu o prevode vlastníctva bytu mohol

uzavrieť len s tým, kto bol zapísaný na liste vlastníctva, a na ktorého vlastníctvo v tom čase sa

hľadelo ako na hodnoverný údaj. Navrhovateľ vlastnícke právo nadobudol navyše v dobrej

viere, a preto byt, ktorý bol bez ústredného kúrenia a vodovodu, zrekonštruoval, vybudoval

vlastnú plynovú i vodovodnú prípojku, kúrenie a vodovod. Na záver navrhovateľ poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Obo 139/2007 z 24. 07. 2008 a č.

1 ObdoV/73/2008, vydané v konaní, kde predmet sporu je totožný, v ktorom konaní súd

žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sú dané

dôvody na jeho zrušenie.

Predmetným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha voči odporcovi

vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v návrhu z konkurznej podstaty úpadcu E.,   spol.

s r. o. v likvidácii, A.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu vyhovel a sporné nehnuteľnosti

z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu vylúčil, keď zo zmluvy o predaji podniku č.

1810/1997 zistil, že k prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam jeho vkladom

do katastra nehnuteľností na úpadcu nedošlo, z ktorej skutočnosti vyvodil, že úpadca zmluvou

nenadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností, a preto do konkurznej podstaty úpadcu

neboli zaradené oprávnene.

Proti rozsudku odporca namieta, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez zistenia

skutkového stavu z rozhodnutia o privatizácii, privatizačného projektu, zmluvy o predaji

podniku a jej príloh, zo záväzkov S. a bez stanoviska FNM SR a tiež zohľadnenia

konkurzného konania, v dôsledku ktorého neúplne zisteného skutkového stavu dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu

nepatrili úpadcovi.

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O uvedenú procesnú vadu ide aj

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak

neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť skutkový stav vecí, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch

účastníkov.

  Podľa § 129 ods.1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu

alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah;

to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

  Podľa § 129 ods. 2 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu,

kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu,

orgánu alebo právnickej osoby.

Z obsahu spisu vyplýva, že listinný dôkaz, zmluva o predaji podniku č.

1810/1997, ktorú ako jeden z dôkazov na svoju obranu označil odporca,

a na zisteniach z ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, nebol vykonaný

ako spôsobom, ktorý pre tento dôkaz predpokladá právny predpis, ale nemá ani oporu

v predloženom spisovom materiáli, pretože sa v ňom nenachádza.

  Týmto postupom súd prvého stupňa odporcovi uprel právo na spravodlivý

proces, keď mu neumožnil sa k vykonanému dôkazu vyjadriť a odňal mu tak možnosť

konať pred súdom.

Podľa § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva voči

navrhovateľovi vzájomným návrhom.

Podľa § 97 ods. 2 O. s. p. vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné

konanie, ak by tu neboli podmienky na spojenie vecí.

  Podľa § 97 ods. 3 O. s. p. na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia

o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Z obsahu spisu najvyšší súd tiež zistil, že podaním z 23. 09. 2003 (na č. l. 13

spisu) odporca uplatnil vzájomný návrh, ktorým požadoval, aby súd okrem vyslovenia,

že vo vzájomnom návrhu špecifikované nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty

a správca ich speňažuje v súlade s opatrením súdu, súčasne rozhodol, že právne úkony,

uskutočnené s majetkom úpadcu evidovaným pre katastrálne územie L., pôvodne na

Pk. vl. č. 1 teraz na LV č. X. a na LV č. X. sú voči veriteľom neúčinné.

  Súd prvého stupňa o tomto podanom vzájomnom návrhu odporcu nerozhodol,

čím mu uprel právo na spravodlivý proces a odňal možnosť konať pred súdom.

S prihliadnutím k týmto vadám konania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom   s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.

rozhodne o trovách celého konania.

Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová