Najvyšší súd
1 Obo 68/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. B., rod. K., nar. X., L., zast. JUDr. D. D., advokátkou, H., N. proti odporcovi Ing. J. C.,V., správca konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A., IČO: X., o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislavezo dňa 19. októbra 2010, č. k. 13 Cbi 31/2003-144 v znení opravného uznesenia
zo dňa
27. októbra 2011, č. k. 13Cbi 31/2003-169, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. októbra 2010, č. k.
13 Cbi 31/2003-144 v znení opravného uznesenia zo dňa 27. októbra 2011, č. k.
13Cbi 31/2003-169 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia Krajský súd v Bratislave. určil,
že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané na LV č. X., ako parc. č. 224/4 – zast.
plocha s bytovkou s. č. 369, o výmere 79 m2 a parc. č. 233/71 – zast. plocha o výmere 590 m2
nepatria do konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A., IČO: X.,
v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-1
K 104/1996, odporcovi uložil vylúčiť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L., zapísané na
LV č. X., ako parc. č. 224/4 – zast. plocha s bytovkou s. č. 369, o výmere 79 m2 a parc. č.
233/71 – zast. plocha o výmere 590 m2 zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty
úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A., IČO X., v konkurznom konaní vedenom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-1 K 104/1996 a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania, predstavujúcu zaplatené súdne poplatky vo výške 252,27 € (7 600,-- Sk) na účet
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 26. 03. 2003, domáhal vylúčenia
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., zapísaných na LV č. X.,
špecifikovaných na č. l. 3 návrhu, z konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii,
A. V návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a priľahlých zastavaných pozemkov č. 4K 733200 zo dňa 06. 11. 2000, ktorá
nadobudla účinnosť na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva č.
V 4644/2000. Úpadca sa stal vlastníkom bývalého Š., š. p., A., na základe kúpnej zmluvy č.
KZ 1810/1997 zo dňa 30. 01. 1997, uzatvorenej v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb., ktoré
uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom kúpy podľa vyššie citovanej zmluvy a nenachádzali
sa ani v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností, a preto podľa navrhovateľa správca nemal
tieto nehnuteľnosti zaradiť do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že
navrhovateľ svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným
do konkurznej podstaty osvedčil listom vlastníctva č. X. pre k. ú. L. a je preto osobou
dotknutou a k podaniu návrhu oprávnenou. Z článku VII bod 4 zmluvy o predaji podniku č.
1810/1997, na ktorú odporca v konaní poukázal, súd prvého stupňa zistil, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho vkladom do katastra nehnuteľností, čo je
v súlade s § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru,
že keďže k vkladu do katastra nehnuteľností v prospech úpadcu v zmysle tejto zmluvy
nedošlo, nie je možné konštatovať, že uvedenou zmluvou úpadca nadobudol vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam, a preto neboli do konkurznej podstaty úpadcu zaradené
oprávnene. Súd prvého stupňa mal tak preukázané, že v prejednávanej veci sú splnené všetky
predpoklady pre to, aby súd mohol vylučovacej žalobe vyhovieť.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/,
e/ a g/ O. s. p. V odvolaní uviedol, že S. už 07. 08. 2002 podal žalobu o vylúčenie majetku
z konkurznej podstaty na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43 Cbi 131/2002, ktoré
konanie nie je právoplatne skončené a jeho predmetom sú aj nehnuteľnosti v k. ú. L. Napriek
tomu, že nehnuteľnosti sú zahrnuté v konkurznej podstate, S. počas ním vyvolaného súdneho
sporu, predal majetok, ktorý je súčasne predmetom žalôb na Krajskom súde v Bratislave sp.
zn. 43Cbi/131/2002, aj sp. zn. 13 Cbi/31/2003, čím nekonal v súlade s dobrými mravmi, ktorý
právny úkon s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 39 OZ nemožno považovať za všeobecne
akceptovateľný. Odvolateľ poukázal na zmluvu o predaji podniku č. 1810/1997 z 30. 10.
1997, ktorou FNM SR, ako predávajúci-vlastník, úpadcovi odovzdal vlastnícke práva k veciam, ktoré slúžili, alebo na svoj vzhľad, na svoju povahu mali slúžiť prevádzkovaniu Š.
A., štátny podnik, A., podľa evidenčného stavu majetku štátu, a to podľa stavu, ktorý je
zachytený v evidencii uvedeného podniku ku dňu účinnosti zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú prílohy č. 1 až 34 podľa čl. IX. bod 13. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutím FNM
SR č. 704/1996 bol schválený privatizačný projekt, pričom žiaden majetok nebol vyčlenený
z privatizácie v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. v neskoršom znení. FNM SR v evidencii ku dňu
účinnosti zmluvy o predaji podniku v účtovníctve viedol a odovzdal právnemu predchodcovi
úpadcu byty v obci L. Podľa prehlásení S. v zmluve (ako neoddeliteľná súčasť zmluvy),
prevzal len presne určený majetok na vyriešenie reštitúcií, ale S. neprevzal byt, či rodinný
dom na vysporiadanie podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestorov.
Navrhovateľ odkúpil predmet sporu (rodinný dom s pozemkami) od S., hoci vlastníkom
majetku štátu sa stal FNM SR, a teda navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať vylúčenia
veci, v ktorom smere odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Obdo V 91/2004. Podľa odvolateľa v zmysle rozhodnutia Prezídia FNM SR č.
704/1996, rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava č. 373/1997–420,
Výstupného formulára F.1 (B)/1, ako aj ďalších príloh zmluvy súd mal jednoznačne dospieť
k vyriešeniu predbežnej otázky, že s poukazom na plénum ÚS SR č. 1/99: „Fond národného
majetku je jediným subjektom, ktorý sa podľa zákona stal vlastníkom majetku pôvodne
patriaceho štátu“. Navrhovateľ mal uzavretú nájomnú zmluvu so štátom – v správe Š. A., š.
p., ako právnym predchodcom úpadcu, ktorého v súlade so zákonom žiadal o predaj domu.
Podľa odvolateľa je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nesplnil zákonnú povinnosť
voči S., nakoľko tento nepožiadal v zákonnej lehote, a teda vkladom rodinného domu
(bytovky) podľa zák. č. 182/1993 Z. z. bol porušený zákon. Odvolateľ je toho názoru, že
vlastníkom zo zmluvy a v súlade so zák. č. 92/1991 Zb. sa stal úpadca a zápis v evidencii
nehnuteľností bol vykonaný svojvoľným, nezákonným konaním S. S. požiadal správu katastra
o vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností s odvolaním sa na ust. zák. č. 229/1991 Zb.,
ust. zák. č. 330/1991 Zb., ktorý zápis kataster dôsledne neskúmal. Podľa odvolateľa súd
nesprávne vyhodnotil účinky vkladu do katastra nehnuteľností, keď mal za to, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností, čo je v rozpore s ust.
§ 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., podľa ktorého „vlastnícke právo k veciam z privatizovaného
majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy, alebo pri vklade
dňom vzniku obchodnej spoločnosti“. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetné
veci úpadca nadobudol zmluvou o predaji podniku štátu, ktorá podľa textu zmluvy sa stala
platnou dňa 30. 01. 1997, a to podpisom zmluvných strán a účinnou dňa 01. 02. 1997 v súlade s dohodou zmluvných strán, uvedenou v článku IX. zmluvy. Zmluva
jednoznačne určuje predmet zmluvy, a to v čl. I. bod 3, podľa ktorého majetok podniku podľa
tejto zmluvy sa rozumie majetok definovaný v § 2 zákona. Podľa odvolateľa sa súd
nevysporiadal ani so skutočnosťou, kedy, na základe akého úkonu navrhovateľ nadobudol
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré vlastníctvo osvedčil predložením LV č. X.
k. ú. L., aj sa nevysporiadal so skutočnosťou, že účinky vkladu je treba posudzovať podľa
§ 133 ods. 2 OZ, t. j. účinky vkladu spočívajú vo vecno právnych následkoch zmluvy a nie
v obligačno právnych následkoch zmluvy. Podľa odvolateľa, keď prejav vôle smeroval
k prevodu všetkého majetku definovaného v § 2 zák. č. 91/1991 Zb. a zahrnuté nehnuteľnosti
takýto majetok tvorili, všetky prevody tohto majetku po platnosti a účinnosti zmluvy o kúpe
podniku akýmkoľvek iným subjektom ako úpadcom, musia byť neplatné, nakoľko boli
vykonané nevlastníkom veci. Platnosťou a účinnosťou zmluvy o predaji podniku zanikli
všetky práva tretích subjektov k veciam, tvoriacim predmet zmluvy, t. j. aj práva S., ako
správcu časti majetku tvoriaceho predmet zmluvy o kúpe podniku. Z uvedeného podľa
odvolateľa vyplýva, že S. nemohol uzatvoriť žiadne právne úkony, lebo S. už nebola
vlastníkom predmetných nehnuteľností, navrhovateľ z toho dôvodu nemohol nadobudnúť
vlastníctvo k veciam na základe neplatného právneho úkonu, a správca nehnuteľnosti do
konkurznej podstaty zahrnul oprávnene. Ku dňu vyhlásenia konkurzu navrhovateľ nebol
vlastníkom sporných nehnuteľností, vlastníkom bol štát, v správe Š. A., potom FNM SR
a zmluvou úpadca. Súd sa vysporiadal len s tvrdením navrhovateľa, bez zistenia si
skutkového stavu z rozhodnutia o privatizácii, zo zmluvy s prílohami, so záväzkov S. a bez
stanoviska FNM SR ako predávajúceho a tiež bez zohľadnenia konkurzného konania. Súd pri
hodnotení vlastníctva navrhovateľa na LV č. X. nevzal do úvahy tú skutočnosť, že konania,
začaté po vyhlásení konkurzu, sú zo zákona prerušené a úkony a zmeny, vykonané po
vyhlásení konkurzu aj v evidencii nehnuteľností, sú voči veriteľom neúčinné. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu
prvého stupňa za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Ku skutočnostiam, uvádzaným
v odvolaní, poukázal na ust. § 37, § 588, ako i ust. § 47 Obč. zák. a § 19 ods. 3 zák. č.
92/1991 Zb., z ktorých uvedených ustanovení vyplýva, že i v Zmluve o predaji podniku č.
1810/1997, prípadne v špecifikácii privatizovaného majetku, ktorá bola prílohou tejto zmluvy,
by museli byť sporné nehnuteľnosti presne špecifikované, ako stavba s príslušným súpisným číslom, ktorá je postavená na príslušnej parcele a pozemky s uvedením príslušných
parcelných čísiel, ktoré sa nachádzajú v príslušnom katastrálnom území. V špecifikácii
privatizovaného majetku je evidovaná aj predmetná nehnuteľnosť, ako byty L. 2 i. č. 288900,
z čoho nie je vôbec zrejmé, o aké nehnuteľnosti ide, a preto zmluva o predaji podniku je
v tejto časti neurčitá, neplatná a nie je vkladu schopnou listinou. V tejto súvislosti poukázal
i na ust. § 119 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého sú pozemky a stavby samostatnými
nehnuteľnosťami, a teda musia byť v zmluve vymedzené konkrétne a samostatne.
Navrhovateľ má za to, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom Zmluvy o predaji podniku
č. 1810/1997, a teda úpadca E., spol. s r. o. v likvidácii, A., sa nikdy nestal ich vlastníkom.
Tieto tvrdenia dokazuje i list FNM SR zo dňa 10. 06. 1999, ako i oznámenie OÚ Nitra –
katastrálny odbor zo dňa 06. 11. 1997. Z uvedených dôvodov nie je možné, aby v zmysle § 2
zák. č. 91/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, prešiel všetok majetok na úpadcu, ktoré
ustanovenie nie je univerzálnym zákonom ustanovením, ktoré by ozdravovalo právne úkony,
ktoré sú v rozpore s ďalšími ustanoveniami cit. zák. Odporca zaradil sporné nehnuteľnosti do
konkurznej podstaty úpadcu, i keď mu nepatrili v deň vyhlásenia konkurzu. Konkurz na
majetok úpadcu bol vyhlásený 30. 10. 1998, v ktorom čase bol založený list vlastníctva č. X.,
pre k. ú. L., na bytovku s. č. 443, postavenú na parc. č. 224/3 v prospech vlastníka SR-S. B.,
v celosti, a to na základe zák. č. 229/1991 Zb. o pôde, v zmysle jeho ust. § 17 zákona
a z dôvodu, že E., spol. s r. o., sa nestal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe
Zmluvy o predaji podniku. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením odporcu, že zo strany
navrhovateľa a S. došlo k porušeniu zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Navrhovateľ považuje uzavretú zmluvu o prevode bytu za platnú z dôvodu, že
navrhovateľ o odkúpenie bytu požiadal Š. A., š. p., dňa 09. 08. 1993, pred novelizáciou zák. č.
182/1993 Z. z., ktorý bol zmenený zák. č. 151/1995 Z. z. Tým navrhovateľ splnil zákonnú
podmienku k odpredaju bytu v rodinnom dome. Do účinnosti novely, t. j. do 01. 08. 1995
nemohol navrhovateľ o odpredaj požiadať S., pretože v tom čase nebol ešte založený list
vlastníctva na SR S. Z tohto dôvodu navrhovateľ opätovne požiadal o odpredaj bytu S. až dňa
06. 04. 1999, ktorá skutočnosť nemá za následok zánik práva navrhovateľa na odkúpenie
bytu, uplatneného listom zo dňa 09. 08. 1993. Podľa navrhovateľa vlastníkom sporných
nehnuteľností, či už v r.1993 alebo 1999 bola vždy Slovenská republika a správcom bol
v r.1993 Š. A., š. p. a následne bol správcom S., z ktorého dôvodu má za to, že došlo iba
k prechodu práv a povinností zo Š. A., š. p., na S. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že
Zmluva o prevode bytu je neplatná, v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods.
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi navrhovateľ v danom
prípade vidí v okolnostiach celého prípadu, najmä v súvislosti so zapísaným vlastníckym
právom na vlastníka S. SR, z ktorého dôvodu Zmluvu o prevode vlastníctva bytu mohol
uzavrieť len s tým, kto bol zapísaný na liste vlastníctva, a na ktorého vlastníctvo v tom čase sa
hľadelo ako na hodnoverný údaj. Navrhovateľ vlastnícke právo nadobudol navyše v dobrej
viere, a preto byt, ktorý bol bez ústredného kúrenia a vodovodu, zrekonštruoval, vybudoval
vlastnú plynovú i vodovodnú prípojku, kúrenie a vodovod. Na záver navrhovateľ poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Obo 139/2007 z 24. 07. 2008 a č.
1 ObdoV/73/2008, vydané v konaní, kde predmet sporu je totožný, v ktorom konaní súd
žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212
ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sú dané
dôvody na jeho zrušenie.
Predmetným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha voči odporcovi
vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v návrhu z konkurznej podstaty úpadcu E., spol.
s r. o. v likvidácii, A.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu vyhovel a sporné nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu vylúčil, keď zo zmluvy o predaji podniku č.
1810/1997 zistil, že k prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam jeho vkladom
do katastra nehnuteľností na úpadcu nedošlo, z ktorej skutočnosti vyvodil, že úpadca zmluvou
nenadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností, a preto do konkurznej podstaty úpadcu
neboli zaradené oprávnene.
Proti rozsudku odporca namieta, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez zistenia
skutkového stavu z rozhodnutia o privatizácii, privatizačného projektu, zmluvy o predaji
podniku a jej príloh, zo záväzkov S. a bez stanoviska FNM SR a tiež zohľadnenia
konkurzného konania, v dôsledku ktorého neúplne zisteného skutkového stavu dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu
nepatrili úpadcovi.
Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy
a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O uvedenú procesnú vadu ide aj
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak
neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť skutkový stav vecí, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch
účastníkov.
Podľa § 129 ods.1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah;
to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Podľa § 129 ods. 2 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu,
kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu,
orgánu alebo právnickej osoby.
Z obsahu spisu vyplýva, že listinný dôkaz, zmluva o predaji podniku č.
1810/1997, ktorú ako jeden z dôkazov na svoju obranu označil odporca,
a na zisteniach z ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, nebol vykonaný
ako spôsobom, ktorý pre tento dôkaz predpokladá právny predpis, ale nemá ani oporu
v predloženom spisovom materiáli, pretože sa v ňom nenachádza.
Týmto postupom súd prvého stupňa odporcovi uprel právo na spravodlivý
proces, keď mu neumožnil sa k vykonanému dôkazu vyjadriť a odňal mu tak možnosť
konať pred súdom.
Podľa § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva voči
navrhovateľovi vzájomným návrhom.
Podľa § 97 ods. 2 O. s. p. vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné
konanie, ak by tu neboli podmienky na spojenie vecí.
Podľa § 97 ods. 3 O. s. p. na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia
o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Z obsahu spisu najvyšší súd tiež zistil, že podaním z 23. 09. 2003 (na č. l. 13
spisu) odporca uplatnil vzájomný návrh, ktorým požadoval, aby súd okrem vyslovenia,
že vo vzájomnom návrhu špecifikované nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty
a správca ich speňažuje v súlade s opatrením súdu, súčasne rozhodol, že právne úkony,
uskutočnené s majetkom úpadcu evidovaným pre katastrálne územie L., pôvodne na
Pk. vl. č. 1 teraz na LV č. X. a na LV č. X. sú voči veriteľom neúčinné.
Súd prvého stupňa o tomto podanom vzájomnom návrhu odporcu nerozhodol,
čím mu uprel právo na spravodlivý proces a odňal možnosť konať pred súdom.
S prihliadnutím k týmto vadám konania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.
rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová