Najvyšší súd
1 Obo 60/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. P., R.Ž., správca konkurznej podstaty úpadcu A.B., s.r.o. v konkurze, K.B., IČO: X. proti žalovanému: C.K.H., IČO: X., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. marca 2008, č. k. 35Cbi/56/2006-122, takto
r o z h o d o l:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. marca 2008, č. k. 35Cbi/56/2006-122 sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým uznesením súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom č.k. 35Cbi/56/2006-100 z 22.10.2007 súd žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Následne mu súd uznesením č.k. 35Cbi/56/06-110 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 10 000,-- Sk za podané odvolanie. Dňa 23.1.2008 bolo doručené súdu podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je správca konkurznej podstaty oslobodený od platenia súdneho poplatku, a preto navrhuje rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v zmysle § 12 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch zrušiť. Tiež uviedol, že je toho názoru, že sú dané podmienky na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto zároveň žiada o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dôkazom nedostatku majetku úpadcu je to, že je vedené proti nemu konkurzné konanie.
Súd poukázal na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. Samotná skutočnosť, že na majetok účastníka konania bol vyhlásený konkurz, neodôvodňuje záver, že takéhoto účastníka je potrebné oslobodiť od zaplatenia súdneho poplatku. Aj v takomto prípade je potrebné preukázať majetkové pomery, konkrétne, že konkurzná podstata nedisponuje prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku. Ďalej súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 72/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu s odkazom na 3f/. V uvedenom odkaze je uvedený ako osobitný predpis zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len na správcu ustanoveného do funkcie podľa citovaného Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rovnaký názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, č.k. 3 Obo 94/2007.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 29.4.2008. Navrhol uznesenie zrušiť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov.
Žalobca uviedol, že podľa zákona č. 71/92 Zb. v znení zákona č. 621/2005 Z.z., účinného od 1.1.2006 § 4 ods. 2 písm. m/, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o konkurze a vyrovnaní. V zmysle § 12 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, ak vydá súd nesprávne rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, zruší takéto rozhodnutie.
Na základe uvedeného žalobca svojim podaním zo dňa 22.1.2008 požiadal o zrušenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, pretože bol toho názoru, že ako správca konkurznej podstaty je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Opačný výklad by vytváral dve kategórie správcov konkurznej podstaty, a to správcovia, ktorí boli ustanovení podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a ktorí boli ustanovení podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takéto delenie správcov konkurzných podstát na dve kategórie nemá žiadne logické ani právne opodstatnenie. Pretože obe kategórie plnia rovnaké úlohy uložené štátom prostredníctvom zákona a navyše by takéto delenie porušovalo ústavný princíp rovnosti pred zákonom garantovaný čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a taktiež princíp rovnosti zakotvený v § 18 O.s.p. Pokiaľ sa na konanie, prípadne účastníka konania vzťahuje zákonné, vecné alebo osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, súd je povinný na túto skutočnosť prihliadať ex lege, pretože poplatková povinnosť ani nevzniká. Tak je tomu aj v tomto prípade. Zákon č. 621/2005 s účinnosťou 1.1.2006 priznal správcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom v poznámke pod čiarou odkázal na zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Poznámka pod čiarou nie je prameňom práva, zákon odkazom pod čiarou upresnil, že oslobodenie sa vzťahuje na správcov konkurznej podstaty. Pokiaľ v poznámke pod čiarou uviedol zákonodarca ako odkaznú normu zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, je to pochopiteľné, nakoľko v čase nadobudnutia účinnosti zák. č. 621/2005, ktorým bolo predmetné ustanovenie Zákona o súdnych poplatkoch zmenené, bol zrušený zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Legislatívny zámer a dôvody, pre ktoré zákonodarca priznal správcom konkurznej podstaty osobné zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti sú zrejmé z predkladacej a dôvodovej správy k predmetnej novele Zákona o súdnych poplatkoch. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, ku ktorému sa priklonil Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre.
Súd mal teda zrušiť rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, alebo z dôvodov vyššie uvádzaných (zrovnoprávnenia správcov konkurzných podstát stanovených podľa historicky rôznych predpisov) priznať žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že krajský súd v napadnutom uznesení uvádza, že v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. sa oslobodenie vzťahuje na celé konanie. Súd sa však nevysporiadal so skutočnosťou, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 35Cbi/56/2006-50 zo dňa 3.5.2007 mu bolo priznané ako správcovi čiastočné oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh nad 5 000,-- Sk. Takéto oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, vrátane odvolacieho konania a aj preto rozhodnutie na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 10 000,-- Sk nemá oporu v zistenom skutkovom a právnom stave. Okrem toho poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa v uznesení 35Cbi/56/06-110 zo dňa 10.1.2008 uvádzalo, že súdny poplatok vo výške 10 000,-- Sk sa vyrubuje podľa pol. 2 a bodu 6 Spoločných poznámok k pol. 1 a 2 Sadzobníka súdnych poplatkov v znení zák. č. 432/2004 Z.z., tak k tomu dátumu obsahovala pol. 2, 3 rôzne sumy súdnych poplatkov, avšak ani jedna z nich nepredstavovala sumu 10 000,-- Sk a rovnako bod 6 Spoločných poznámok nerieši otázku konkurzného, ale len zmenečného a šekového konania. Z uvedeného dôvodu žiada odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prejednávanej veci žalobca podal žalobu o určenie, že právne úkony úpadcom A.B., s.r.o., Banská Bystrica voči žalovanému, a to predaj zásob úpadcu uskutočnených dňa 3.8.2003, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 320472, splatná dňa 13.8.2003 na sumu 2 124 000,-- Sk, ďalej predaj zásob uskutočnený dňa 8.7.2003, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 2003400344, splatná dňa 18.7.2003 na sumu 363 552,-- Sk, ďalej predaj motorového vozidla Škoda Felícia EFF 613, rok výroby X., číslo podvozku X., číslo motora X., uskutočnený dňa 16.7.2003, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 200310037, splatná dňa 21.7.2003 na sumu 114 000,-- Sk a ďalej predaj hnuteľných veci za kúpnu cenu 248 678,90,-- Sk, sú voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici 36 K 29/2003 právne neúčinné.
Vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok dňa 22.10.2007 pod č.k. 35Cbi/56/2006-100, ktorým žalobu zamietol a o trovách rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 20.12.2007. Uznesením zo dňa 10.1.2008 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 10 000,-- Sk. Po doručení uznesenia žalobca upriamil pozornosť súdu, že ako správca konkurznej podstaty je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a preto žiadal zrušiť toto uznesenie. V prípade, že by súd nevyhovel žiadosti o zrušenie výzvy na splnenie poplatkov, žiada, aby toto podanie bolo považované za odvolanie proti uzneseniu o uložení súdneho poplatku vo výške 10 000,-- Sk. Žalobca s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 72/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu s odkazom na 3 f/. V uvedenom odkaze je uvedený osobitný predpis zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z uvedeného teda vyplýva, že oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len na správcu ustanoveného do funkcie podľa zák. č. 7/2005 Z.z. V prípade, že by zákonodarca mal na mysli oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov všetkých správcov konkurzných podstát ustanovených i podľa zákona 328/1991 Zb. i 7/2005 Z.z., bol by to v poznámke odkazujúcej na osobitný predpis uviedol tak, ako to urobil v ďalších poznámkach, t.j. tak, ako to urobil pri konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podľa osobitného predpisu (poznámky 3f i 3g). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Súd prvého stupňa správne uviedol, že samotná skutočnosť, že na majetok účastníka bol vyhlásený konkurz, neodôvodňuje záver, že takého účastníka je potrebné oslobodiť od zaplatenia súdneho poplatku. Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov v odvolacom konaní. Nepredložil o dôvodoch, pre ktoré by mal byť oslobodený od platenia súdnych poplatkov žiaden dôkaz. Súd pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdneho poplatku vychádzal z dôkazov predložených žalobcom k jeho žiadosti o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku za návrh a uznesením zo dňa 3.5.2007 pod č.k. 35Cbi/56/2006-50 súd priznal žalobcovi čiastočné oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh nad 5 000,-- Sk. Nerozhodol o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nad 5 000,-- Sk, na ktoré by sa vzťahovalo aj konanie o odvolaní. Preto ak žalobca mal za to, že je tu dôvod na jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie, mal k tomuto návrhu pripojiť listinné dôkazy preukazujúce právo na oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keďže toto je vo výroku vecne správne.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.