UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v konkurznej veci vedenej na majetok úpadcu Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii, so sídlom v Domaniži 018 16, IČO: 00 200 051, o odvolaniach doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Pádeja, so sídlom správcovskej kancelárie v Považskej Bystrici, Krížna č. 336/2, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 18/23, veriteľa úpadcu Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, súdneho exekútora, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Námestie Andreja Hlinku č. 25/30 a veriteľa úpadcu OMEGA ASSET MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hrachová č. 41, IČO: 35 859 954, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51K/142/1995-1987 z 8. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Pádeja, so sídlom správcovskej kancelárie v Považskej Bystrici, Krížna č. 336/2 o d m i e t a.
II. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51K/142/1995-1987 z 8. júna 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „konkurzný súd“) uznesením z 13. januára 2011 č. k. 51- 24K/142/95-Že-1231 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu, ktorému priznal konkurznú odmenu celkom vo výške 139.376,80 eur. Vo funkcii správcu konkurznej podstaty úpadcu „Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Domaniža - v likvidácii“, so sídlom v Domaniži 018 16, IČO: 00 200 051, vystupoval JUDr. Ivan Pádej, so sídlom správcovskej kancelárie v Považskej Bystrici, Krížna č. 336/2. Na základe odvolania jedného z konkurzných veriteľov, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením sp. zn. 4Obo/16/2001 z 31. augusta 2011 odvolaním napadnuté uznesenie konkurzného súdu potvrdil. Následnevydal Krajský súd v Banskej Bystrici rozvrhové uznesenie. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“) Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. MObdoV 4/2012 z 13. decembra 2016 zrušil právoplatné uznesenia o schválení konečnej správy a uznesenie o schválení rozvrhu. Toto zrušujúce uznesenie napadol JUDr. Ivan Pádej z pozície správcu konkurznej podstaty ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. III. ÚS 264/2017-10 z 19. apríla 2017 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. JUDr. Ivan Pádej sa následne so sťažnosťou obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Po vrátení veci na ďalšie konanie Krajský súd v Banskej Bystrici v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí, uznesením zo 14. novembra 2018 schválil doplnenú konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu a vyúčtovanie odmeny správcu, ktorú správcovi priznal vo výške 58 910,30 eur. Proti uzneseniu podal vtedajší správca konkurznej podstaty JUDr. Ivan Pádej odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil uznesením sp. zn. 3 Obo 1/2019 <. z 19. marca 2019. Ústavnú sťažnosť JUDr. Ivana Pádeja proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako zjavne neopodstatnenú uznesením č. k. I. ÚS 330/2019-13 z 20. augusta 2019. Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom vo veci Pádej proti Slovenskej republike z 13. októbra 2020 rozhodol, že právo sťažovateľa JUDr. Ivana Pádeja podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv porušené bolo, keďže v súlade s princípom právnej istoty konečné rozhodnutie súdu nesmie byť spochybňované, a podľa jeho názoru mimoriadne dovolanie v sťažovateľovom prípade predstavovalo iba ďalšie/skryté odvolanie. Zrušenie právoplatného uznesenia na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora však nepredstavovalo porušenie čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 28. októbra 2020 vydal Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci dohľadu nad činnosťou správcu opatrenie, ktorým vtedajšiemu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ivanovi Pádejovi uložil povinnosť, aby v lehote sedem dní od jeho doručenia predložil súdu doklady, ktorými mal preukázať disponibilnosť finančných prostriedkov určených na rozdelenie pre veriteľov vo výške 789.979,81 eur. Krajský súd v štádiu prípravy rozvrhového uznesenia zistil, že na účtoch úpadcu nebol dostatok finančných prostriedkov určených na uspokojenie veriteľov (iba 664.850,70 eur). Rozdiel predstavovala odmena správcu vyplatená na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2011 o schválení konečnej správy (zrušeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky na základe dovolania podaného generálnym prokurátorom), ktorú vtedajší správca JUDr. Ivan Pádej po právoplatnosti uznesenia o schválení doplnenej konečnej správy zo 14. novembra 2018 na účet nevrátil. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 8. júna 2021 č. k. 51K/142/1995-1987 ustanovil za nového správcu konkurznej podstaty úpadcu obchodnú spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13, IČO: 36 866 555. Z Registra úpadcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že JUDr. Ivan Pádej bol zo zoznamu správcov vyčiarknutý. Po doručení uvedeného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva podal JUDr. Ivan Pádej žalobu na obnovu konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 51K/142/1995, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol uznesením sp. zn. 43 Cbi 1/2021 <. zo 17. marca 2021, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 4/2021 <. z 29. októbra 2021. Proti postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici v predmetnom konkurznom konaní a opatreniu krajského súdu v rámci dohľadu nad činnosťou správcu (ktorým vtedajšiemu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ivanovi Pádejovi uložil povinnosť, aby v lehote sedem dní od jeho doručenia predložil súdu doklady preukazujúce disponibilnosť finančných prostriedkov určených na rozdelenie pre veriteľov vo výške 789.979,81 €) podal JUDr. Ivan Pádej ústavnú sťažnosť, s tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 116/2022-23 z 23. februára 2022 sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.
2. Na základe uznesenia z 8. júna 2021 č. k. 51K/142/1995-1987 do funkcie nového správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil konkurzný súd obchodnú spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13, IČO: 36 866 555.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením sp. zn. 51-24K/142/1995 z 8. augusta 1997 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. IvanPádej, so sídlom správcovskej kancelárie v Považskej Bystrici, Krížna č. 336/3. Na návrh konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35 776 005, doručený konkurznému súdu dňa 22. apríla 2021, bola zvolaná schôdza konkurzných veriteľov na deň 8. jún 2021 s navrhnutým programom v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ako „zákon o konkurze a vyrovnaní“ aj „ZKV“) - Návrh na ustanovenie nového správcu. Z obsahu konkurzného spisu vyplynulo, že návrh bol podaný konkurzným veriteľom, ktorý má v predmetnej právnej veci 56,1302% zistených pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, teda konkurzným veriteľom, ktorý má viac ako 30% pohľadávok počítaných podľa výšky prihlásených pohľadávok. Na schôdzi konkurzných veriteľov boli prítomní veritelia, ktorí mali celkom 66,3079% hlasov počítaných podľa výšky zistených pohľadávok, preto v súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, schôdza konkurzných veriteľov bola uznášaniaschopná. Na schôdzi konkurzných veriteľov bol prítomný veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s., ktorý má 56,1302% zistených pohľadávok počítaných podľa výšky prihlásených pohľadávok a tiež konkurzný veriteľ Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý má 10,1777% zistených pohľadávok počítaných podľa výšky prihlásenej pohľadávky. Za schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty hlasovalo 100% prítomných veriteľov, čo bolo viac ako 2/3 väčšina prítomných alebo riadne zastúpených konkurzných veriteľov v súlade s ust. § 10 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní. V dôsledku uvedeného, konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13, IČO: 36 866 555, ktorá je v zozname správcov vedená pod značkou S1405 a ktorú navrhol do funkcie správcu zástupca konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. V danej súvislosti konkurzný súd poukázal na stanovisko obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2005 č. Obpj 7/2005, z ktorého vyplýva, že „ak schôdza konkurzných veriteľov schváli nového správcu konkurznej podstaty zákonom zodpovedajúcim spôsobom, je konkurzný súd na schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením tohto nového správcu ustanoviť do funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto postupu viedli. Doterajší správca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku uznesenia, ktorým súd vo veci ustanovil nového správcu.“ Poukázal na to, že v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3175/2010 zo 7. júna 2011 a sp. zn. 1MObdoV 4/2012 z 31. januára 2013 dospel súd k rovnakému stanovisku. Keďže konkurzný súd nemá možnosť posudzovať dôvody ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty, a to ani podľa kritérií uvedených v prvej a druhej vete § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, má len výslovne uloženú povinnosť ustanoviť nového správcu podľa § 8 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, konkurzný súd bol v danej veci povinný nového správcu podľa § 8 ods. 5 s použitím § 8 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní ustanoviť, a to na základe rozhodnutia uznášania schopnej schôdze konkurzných veriteľov. Muselo sa jednať o správcu navrhnutého jedným z prítomných konkurzných veriteľov na schôdzi veriteľov, zapísaného v príslušnom zozname správcov, ktorá podmienka bola v predmetnej veci splnená. Uznesenie o ustanovení nového správcu podľa šiestej vety § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní konkurzný súd doručoval aj doterajšiemu správcovi, ktorého funkcia zanikla ex lege priamo rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov. Zároveň ho doručil novému správcovi a zverejnil ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Konkurzný súd konštatoval, že dňom rozhodnutia konkurzných veriteľov na schôdzi veriteľov o ustanovení nového správcu došlo ex lege zo zákona k zániku funkcie doterajšieho správcu JUDr. Ivana Pádeja. Doterajšieho správcu JUDr. Ivana Pádeja, ktorému zanikla funkcia rozhodnutím konkurzných veriteľov na schôdzi veriteľov konanej 8. júna 2021, sa výrok tohto rozhodnutia, ktorým konkurzný súd ustanovil na základe rozhodnutia veriteľov na schôdzi veriteľov nového správcu, nijakým spôsobom nedotýkal, a preto v súlade s citovaným rozhodnutím obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Obpj 7/2005, doterajší správca konkurznej podstaty nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Zdôraznil, že o zbavení funkcie doterajšieho správcu konkurznej podstaty nerozhodol konkurzný súd, ale veritelia kvalifikovaným počtov svojich hlasov na schôdzi veriteľov o ustanovení nového správcu, následkom čoho funkcia doterajšieho správcu zanikla ex lege. Rozhodnutie súdu o ustanovení konkurzného správcu len deklarovalo dôsledok, ktorý nastal prejavom vôle konkurzných veriteľov na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty. Konkurzný súd na dôvažok doplnil, že zánikom funkcie správcu nezanikla správcova zodpovednosť podľa § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní za čas výkonu funkcie a správca, ktorý bol zbavený funkcie bol povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady podľa § 8ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní. 4. Proti uzneseniu konkurzného súdu o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty do funkcie podali včasné odvolania doterajší správca konkurznej podstaty JUDr. Ivan Pádej, so sídlom správcovskej kancelárie v Považskej Bystrici, Krížna č. 336/2 a tiež veritelia úpadcu Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Námestie Andreja Hlinku č. 25/30 a spoločnosť OMEGA ASSET MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hrachová č. 41, IČO: 35 859 954 (ďalej aj ako „odvolateľ/odvolateľka“).
5. JUDr. Ivan Pádej napadol odvolaním uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty v celom rozsahu, pričom napadnuté uznesenie žiadal zrušiť, resp. zrušiť a vec vrátiť konkurznému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že v danej veci konajúce súdy svoje rozhodnutia relevantným spôsobom (vecno-právne i procesne) nezdôvodnili a tiež sa nezaoberali právnymi aspektami demokratického štátu vo veci uplatnenia pravej a nepravej retroaktivity. Čo sa týka rozhodovania o odmene správcu konkurznej podstaty, súdmi bolo vydaných niekoľko desiatok rozhodnutí odmietajúcich retroaktívny postup s tým, že odmena bola správcovi priznaná v zmysle vyhlášky č. 493/1991 Zb. platnej v čase vyhlásenia konkurzného konania. Ďalej sa domnieval, že ako účastník konania má právo voči akýmkoľvek vecno-právnym i procesným pochybeniam konajúceho súdu podať odvolanie a dožadovať sa nápravy a zákonného postupu súdu. Namietol i nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia z dôvodu, že konkurzný súd v uznesení o zvolaní schôdze veriteľov, v zápisnici z tejto schôdze ako i v odvolaním napadnutom uznesení o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty konštatoval, že veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. (navrhovateľ zvolania schôdze veriteľov) podal návrh s počtom zistených pohľadávok vo výške 56,1302% počítaných podľa výšky pohľadávok, a teda sa má jednať o návrh konkurzného veriteľa, ktorý má viac ako 30% pohľadávok počítaných podľa výšky prihlásených pohľadávok. Konkurzný súd však existenciu uvedeného zákonom predpokladaného stavu nijakým spôsobom nepreukázal, teda nepreukázal, z akých položiek prihlásených pohľadávok sa 56,1302% určilo, najmä v jeho preukázateľnej výške 563.157,35 eur, zatiaľ čo z evidencie odvolateľa i z konkurzného spisu je preukázateľné, že do konkurzného konania sa prihlásilo 50 veriteľov s celkovou výškou prihlásených pohľadávok 1.884.556,11 eur. Preto už z predbežného výpočtu je zrejmé, že výška pohľadávok navrhovateľa zvolania schôdze nemohla predstavovať sumu v percentách tak, ako ju navrhovateľ uviedol a konkurzný súd akceptoval. Konštatoval, že z celkovo prihlásených pohľadávok v sume 1.884.556,11 eur, výšky priznanej, uznanej a evidovanej pohľadávky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava v sume 563.157,34 eur, percentuálny výpočet potom podľa neho správne predstavuje 29,8827% (563.157,34:1.884.556,11=0,29882757x100). Odvolateľ ďalej konkurznému súdu vytkol, že nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania schôdze veriteľov pre podanú námietku zaujatosti zákonného sudcu a všetkých ostatných sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako i pre podanie návrhu na obnovu konania vo veci určenia výšky odmeny správcu konkurznej podstaty. Namietol správnosť postupu konkurzného súdu, ktorý napriek uvedenému nepristúpil k prerušeniu predmetného konania až do právoplatného rozhodnutia o obnove konania vo veci určenia výšky odmeny správcu konkurznej podstaty. Ako správca konkurznej podstaty bol odvolateľ riadnym účastníkom všetkých konaní týkajúcich sa prebiehajúceho konkurzného konania. Po odvolaní z funkcie správcu konkurznej podstaty môže byť účastníkom predmetného konania len pokiaľ by sa príslušná vec dotýkala jeho práv a povinností (teda len ako občan Slovenskej republiky), čim sa jeho postavenie z procesnej stránky zjavne oslabilo. Dodal, že konkurzný súd sa pri rozhodovaní o jeho návrhu na prerušenie konania vôbec nezaoberal obsahom vydaného rozhodnutia ESĽP z 13. októbra 2020 v prípade Pádej proti Slovenskej republike, v ktorom spore mal čiastočný úspech. Taktiež nevenoval pozornosť nálezu Ústavného súdu sp. zn. ÚS 332/18, ktorý bol v Zbierke nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2018 publikovaný pod č. 43. Neakceptáciu dôvodov návrhu na obnovu konania ako i nevyhovenie návrhu na prerušenie konania zvolanej schôdze veriteľov odvolateľ označil za zaujatý a povrchný procesný prístup konkurzného súdu.
6. Veriteľ úpadcu Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Námestie Andreja Hlinku č. 25/30 podala odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vecvrátiť konkurznému súdu na ďalšie konanie. Zbavenie funkcie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Pádeja považovala odvolateľka za neakceptovateľné, keďže správca konkurznej podstaty vykonával svoju funkciu v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní. Poukázala na to, že speňaženie konkurznej podstaty vykonal čo najlepším spôsobom a ekonomicky výhodne pre prihlásených veriteľov. V ďalšom rade vyslovila domnienku, že v predmetnom konaní trvajúcom viac ako 23 rokov sú prieťahy zo strany konajúcich súdov, pričom konanie sa má vyznačovať i neodborným postupom súdov v neprospech správcu zbaveného funkcie. Stotožňujúc sa s názorom doterajšieho správcu (i obsahom jeho odvolania), že zbavenie funkcie správcu nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní a odôvodnenie uznesenia o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty do funkcie je nepreskúmateľné, veriteľ úpadcu Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová žiadala, aby odvolací súd preveril splnenie zákonných podmienok na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov a zákonnosť ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty do funkcie. Ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty do funkcie považuje tiež za nehospodárne, s následkom neprimeraného predĺženia prebiehajúceho konania a poškodenia práv odvolateľky ako veriteľa úpadcu.
7. Odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty podal i veriteľ úpadcu spoločnosť OMEGA ASSET MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hrachová č. 41, IČO: 35 859 954. Namietla, že konkurzný súd nesprávnym procesným postupom vykonal schôdzu veriteľov, na ktorej vymenil doterajšieho správcu konkurznej podstaty za nového, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Vyslovila názor, že konkurzný súd najmä v žiadnej písomnej dokumentácii (zápisnica z konanej schôdze/obsah uznesenia) nepreukázal percentuálnu výšku prihlásených pohľadávok navrhovateľa Slovenskej konsolidačnej, a.s. k celkovej sume prihlásených pohľadávok všetkých päťdesiatich veriteľov. Odvolateľka sa stotožnila s argumentáciou doterajšieho správcu konkurznej podstaty, ktorý prehlásil, že podľa jeho evidencie je percentuálny stav pohľadávok navrhovateľa Slovenskej konsolidačnej, a.s. len vo výške 29,8827 %, čo nenapĺňa predpoklady v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní. Odvolaním napadnuté uznesenie v dôsledku uvedeného označila za nepreskúmateľné. Odvolateľka preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. V odvolaní ďalej uviedla, že doterajší správca konkurznej podstaty spolupracoval so všetkými veriteľmi a pri speňažení majetku sa snažil získať maximálny výnos, tak, aby masa speňaženia pre veriteľov bola čo najvyššia. Konštatovala, že o uvedenom svedčí i to, že doterajší správca po právoplatnosti rozvrhového uznesenia, ktoré bolo neskôr zrušené, vyplatil odvolateľke výšku priznanej čiastky v sume 238.512,14 € za uznané pohľadávky veriteľa č. 11 a č. 15.Ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty by podľa názoru odvolateľky mohlo viesť k neprimeranému predĺženiu prebiehajúceho konania, ktoré trvá viac ako 23 rokov.
8. Novoustanovený správca konkurznej podstaty spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 13 sa podaniami z 18. augusta 2021 a 19. augusta 2021 vyjadril ku všetkým trom podaným odvolaniam. K odvolaniu doterajšieho správcu uviedol, že doterajší správca nie je osoba oprávnená na podanie odvolania, čo vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia konkurzného súdu. Odvolanie doterajšieho správcu navrhol odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. V neposlednom rade podotkol, že doterajší správca konkurznej podstaty v dôsledku jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky k 6. marcu 2008 mal byť z funkcie správcu odvolaný už dávno. Odvolanie veriteľa Ing. Oľgy Hlucháňovej, súdneho exekútora nepovažoval taktiež za dôvodné, preto navrhol odmietnuť i to. Domnieval sa, že v ňom neboli uvedené žiadne relevantné dôvody ani dôkazy, ktorými by sa odvolací súd mal zaoberať. Veriteľom namietané prieťahy v konaní mali byť spôsobené skôr samotným správcom ako konkurzným súdom. Podľa názoru novoustanoveného správcu, ostatní veritelia prejavili svoju vôľu tým, že doterajšieho správcu odvolali. Odvolací súd by preto mal brať do úvahy vôľu viacerých veriteľov a nielen odvolateľky, ktorá s ustanovením nového správcu nesúhlasila. Vo vzťahu k odvolaniu veriteľa spoločnosti OMEGA ASSET MANAGEMENT, s.r.o. rovnako uviedol, že neobsahuje relevantné dôvody ani dôkazy, ktorými by sa mal odvolací súd zaoberať. Mal za to, že konkurzný súd konal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, boli naplnené zákonné predpoklady na zvolanie schôdze veriteľov a výmenu doterajšieho správcu, preto konkurzný súd žiadnym spôsobom neporušil právo odvolateľky na spravodlivý súdny proces. Navyše, odvolanie veriteľa považoval zaúčelové, keďže v čase platnosti rozvrhového uznesenia mu bola vyplatená priznaná čiastka (pričom bola vyplatená len niektorým veriteľom), preto odvolanie doterajšieho správcu a ustanovenie nového je z pohľadu daného veriteľa irelevantné.
9. Doterajší správca konkurznej podstaty JUDr. Ivan Pádej zaujal stanovisko k vyjadreniu nového správcu, kde namietol relevanciu použitej argumentácie. Dôvodil, že nový správca sa vo vzťahu k odvolacím námietkam nezaoberal ich vecnými a procesnými dôvodmi, uviedol len svoje domnienky, resp. nesprávne právne závery nemajúce oporu v platnej právnej úprave. Odvolateľ zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní, ktorú vo svojom stanovisku rozšíril do ďalších podrobností. Vo vzťahu k námietke nového správcu, že doterajší správca konkurznej podstaty nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči uzneseniu o ustanovení nového správcu, odvolateľ oprávnenosť podania odvolania dôvodil s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51K/142/1995-1997 z 8. júna 2021. Poukázal na poučenie rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že „...Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 30 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 66c ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní)...“ Doplnil, že v danej právnej veci ako odvolaný správca podal odvolanie voči zákonným procesným podmienkam možnosti zvolania schôdze veriteľov. Doterajší správca konkurznej podstaty objasnil i dôvod jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov, ktorým bolo dosiahnutie dôchodkového veku, čo ale nenastolilo prekážku dokončenia prebiehajúcich konkurzných konaní, v súlade s § 206 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
10. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2021 č. k. 1Obo/6/2021 predsedníčka senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Hullová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a zároveň bolo predsedom najvyššieho súdu určené, že v zmysle Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021, vec namiesto nej prejedná a rozhodne riadiaca predsedníčka zastupujúceho senátu JUDr. Beata Miničová.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či odvolanie je procesne prípustné.
12. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Prípustnosť odvolania predpokladá splnenie subjektívnej a objektívnej podmienky jeho prípustnosti.
14. Subjektívna podmienka prípustnosti odvolania zohľadňuje osobný aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. to, či odvolanie podala na to oprávnená osoba.
15. Objektívna podmienka prípustnosti odvolania zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné.
16. Záver o tom, že odvolanie je procesne prípustné vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch podmienok, t. j. podmienky subjektívnej a objektívnej.
17. Vo všeobecnosti platí, že posúdenie subjektívnej podmienky prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej podmienky jeho prípustnosti. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že odvolateľ z určitého dôvodu nie je subjektívne oprávnený podať odvolanie, nie je potrené ďalej skúmať, či odvolanie smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu spĺňa objektívnu prípustnosť odvolania.
18. Subjektívnu legitimáciu k podaniu odvolania nemá účastník konania bezvýhradne. Z povahy odvolania vyplýva, že ho môže podať len ten účastník, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma na jeho právach. Rozhodujúcim pritom je výrok súdneho rozhodnutia, pretože existenciu prípadnej ujmy možno posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní nemožno vziať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, žerozhodnutím súdu mu bola spôsobená ujma, ktorú možno odstrániť len zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Oprávnenie podať odvolanie (ako riadny opravný prostriedok) prislúcha preto len tomu účastníkovi konania, v ktorého neprospech vyznieva pomer najpriaznivejšieho výsledku, ktorý súd pre účastníka mohol založiť svojim rozhodnutím a výsledku, ktorý svojim rozhodnutím založil, pokiaľ spôsobená ujma je zároveň odstrániteľná tým, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší alebo zmení. Ak podá odvolanie účastník konania, ktorému rozhodnutím súdu prvej inštancie nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ktorú by bolo možné odstrániť zrušením alebo zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd odvolanie takého účastníka odmietne podľa ust. § 386 písm. b/ CSP. Odvolanie môže byť podané neoprávnenou osobou tiež v iných prípadoch vyplývajúcich zo zákona, resp. v dôsledku nesplnenia podmienok predpokladaných zákonnou normou, za ktorých je osoba oprávnená odvolanie podať.
19. V posudzovanom prípade je jedným z odvolaní napádajúcich uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici (ako súdu konkurzného) č. k. 51K/142/1995-1987 z 8. júna 2021 o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Pádeja.
20. Z ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov.
21 Odvolací súd konštatuje, že ak na schôdzi konkurzných veriteľov došlo k ustanoveniu nového správcu, takéto rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov nepodlieha preskúmaniu súdom. Ustanovenie nového správcu schôdzou konkurzných veriteľov je samostatným spôsobom ustanovenia správcu v zásade nezávislým na vôli a činnosti súdu. Podľa ust. § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní sú právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty rozdelené medzi schôdzu konkurzných veriteľov a súd, pričom k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege. Je na výlučnej vôli schôdze konkurzných veriteľov, či vo funkcii ponechajú doterajšieho správcu konkurznej podstaty, alebo ustanovia nového správcu. Citované ustanovenie v tomto smere neurčuje žiadne podmienky a schôdza konkurzných veriteľov týmto spôsobom môže postupovať kedykoľvek na základe výsledkov hlasovania. Na základe takto zvoleného postupu konkurzných veriteľov, je súd povinný ustanoviť nového správcu podľa rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. S poukazom na stanovisko obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Obpj 7/2005, z uvedeného teda vyplýva, že ak schôdza konkurzných veriteľov schválila nového správcu konkurznej podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom, je konkurzný súd na schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením nového správcu ustanoviť do funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k takému postupu viedli. V takomto prípade doterajší správca konkurznej podstaty nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty.
2 2. Vychádzajúc z uvedeného, odvolanie doterajšieho správcu voči uzneseniu o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty nie je opodstatnené, pretože daný subjekt nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu. Odvolací súd preto odvolanie doterajšieho správcu v zmysle ust. § 386 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
23. Ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ich správnosť a úplnosť, čo je predpokladom preskúmateľnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP (okrem iného) vyplýva, že súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
24. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd preto musí postupovať spôsobom záväzne určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom ak zákonom stanoveným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a odvolací súd nemôže posúdiť jeho vecnú správnosť.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o takýto prípad v prejednávanej právnej veci. Vychádzajúc z obsahu odvolania súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, ako aj spoločnosti OMEGA ASSET MANAGEMENT, s.r.o. Bratislava je zrejmé, že súdu prvej inštancie vytýkali nedostatočné odôvodnenie uznesenia, v dôsledku skutočnosti ktorej bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. V odvolaní tvrdili, že pre nedostatok bližšieho odôvodnenia nie je možné zistiť, ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na zvolanie schôdze veriteľov s programom schôdze - návrh na ustanovenie nového správcu, bol podaný konkurzným veriteľom, ktorý má v tomto konaní 56,1302% zistených pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, teda, že bol návrh podaný konkurzným veriteľom, ktorý má viac ako 30% pohľadávok počítaných podľa výšky prihlásených pohľadávok. Súdu teda vytýkali, že nie je možné posúdiť vecnú správnosť jeho záveru, že návrh bol podaný v súlade s § 10 ods. 1 ZKV, teda, že bol podaný konkurzným veriteľom, ktorý má najmenej 30% pohľadávok, počítaných podľa výšky pohľadávok. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, sa odvolací súd stotožnil s námietkou odvolateľov, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal dôkladne s otázkou, či konkurzný veriteľ, bol vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 1 ZKV, oprávnený žiadať o zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, teda, či bola v zmysle § 10 ods. 1 ZKV splnená podmienka na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov. V odseku 2 odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že v prípade Slovenskej konsolidačnej, a.s. sa jedná o veriteľa, ktorý je v zmysle § 10 ods. 1 ZKV oprávnený podať návrh na zvolania schôdze konkurzných veriteľov vyplýva z obsahu spisu, bez toho, že by uviedol konkrétne na základe akých dokladov k uvedenému záveru dospel. Obsah spisu nasvedčuje k tomu, že súd zrejme vychádzal z dokladu označeného ako „Zoznam prihlásených veriteľov“, ktorý je založený na č. l. 1970-1971, skutočnosti ktorej nasvedčuje úradný záznam na č. l. 2055 spisu, vyhotovený ku dňu 8. septembru 2021 súdnou tajomníčkou p. Debnárikovou. Podľa tohto úradného záznamu má byť na č. l. 1970-1971 založený súdom vyhotovený aktuálny zoznam veriteľov počítaných podľa výšky zistených pohľadávok ku schôdzi veriteľov konanej dňa 8. júna 2021. Doklad uvedený na č. l. 1970-1971, nie je nikým podpísaný, podľa jeho označenia predstavuje zoznam prihlásených veriteľov, pričom vyčíslené sumy pri jednotlivých veriteľoch, majú podľa údaja v ňom uvedeného, predstavovať ním uplatnenú pohľadávku, nie ako sa uvádza v úradnom zázname (č. l. 2055) zistenú pohľadávku. Pochybnosti o údajoch, uvedených v zozname prihlásených veriteľov, vyvoláva napr. aj údaj o pohľadávke, označenej ako uplatnená, pri veriteľovi Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava, č. zväzku 50 v hodnote 0,00, keď podľa informácie uvedenej v úradnom zázname (č. l. 2055), malo ísť o prihlásenú pohľadávku vo výške 27.229,77 eur (820.324,- Sk), ale správcom popretú, skutočnosť, ktorá vyplýva aj z obsahu odvolania bývalého správcu. Uvedené potom nepochybne nezodpovedá označeniu uplatnená pohľadávka, vzhľadom na uvedenú hodnotu 0,00.
26. S prihliadnutím na uvedené podstatné nezrovnalosti a skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého uznesenia nie sú uvedené žiadne konkrétne doklady, z ktorých súd vychádzal a nie sú uvedené ani v zápisnici zo schôdze veriteľov konanej dňa 8.júna 2021 a ani v uznesení o zvolaní schôdze č. k. 51K/142/1995-1939 zo dňa 4.mája 2001 (podkladom pre vyhotovenie uvedeného uznesenia bol taktiež nikým nepodpísaný zoznam prihlásených veriteľov z 19. októbra 2020, aktualizovaný k 3. máju 2021, založený na č. l. 1937 a totožný so zoznamom založeným na č. l. 1970-1971) odvolací súd považoval námietku odvolateľov, týkajúcu sa nedostatočne odôvodneného uznesenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP za dôvodnú, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný sa opätovne zaoberať splnením zákonných podmienok v zmysle§ 8 v spojení s § 10 ods. 1 ZKV, na základe jeho výsledkov vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vyhotoviť v súlade s ustanovením § 220 v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
27. Uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2, druhá veta Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie (ust. § 419 CSP a contrario).