Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Obo /40/2011

 

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Šatku a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu:   JUDr. D. P., N., B., správca konkurznej podstaty úpadcu T. a. s. v likvidácii, C., T. IČO: X., zast. JUDr. J. G., advokátom, sídlo AK – K., B., proti žalovanému: D. H., bytom J., T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Mgr. Ing. P. K., správca úpadcu‚ T. š. p. v likvidácii, IČO: X., T., sídlo kancelárie správcu F., T., č. správcu X., o zaplatenie 395,84 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 04. 2011, č. k. 9Cbi/14/2009-142, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa   05. 04. 2011 č. k. 9Cbi/14/2009-142, p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d ne n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 4,36 eur na náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou doručenou súdu 25. 09. 2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia nájomného za byt č. X. na ul. J., vo výške 394,84 eur s prísl. na   základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu T. a. s v likvidácii, Krajský súd v Bratislave vyhlásil uznesením zo dňa 21. 12. 1999 a ako SKP zaradil sporný byt do súpisu konkurznej podstaty. Ako vlastník nehnuteľnosti je vedený aj správou katastra v T. Keďže o vylúčení spornej nehnuteľnosti z podstaty ešte nebolo rozhodnuté, svedčí mu oprávnenie nakladať s touto nehnuteľnosťou.

Z listinných dôkazov súd zistil, že byt č. X. obývaný žalovaným, zapísaný v súpise podstaty v konkurze vedenom na majetok úpadcu T. a. s. v likvidácii (bytové domy sú podľa súpisu vykonaného žalobcom 12. 06. 2000 zapísané s poznámkou v zmysle § 19 ZKV) bol do marca 2009 zapísaný na LV č. X. pre k. ú. T. v prospech žalobcu.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12. 09. 2007 sp. zn. 25K/2/2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu T. š. p. v likvidácii,   IČO: X., správcom ktorého   sa stal vedľajší účastník na strane žalovaného. Správca   v jedenástom mesiaci 2007 zapísal do súpisu všeobecnej podstaty aj nehnuteľnosti vedené na v LV č. X.

Ďalej súd zistil, že žalobca bol   neúspešný v konaní, ktorým sa domáhal vylúčenia spornej nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T. š. p. v likvidácii. Konštatoval, že žalobca nepredložil súdu ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy na svoje tvrdenia, preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že žalovanému priznal náhradu zaplateného cestovného železnicou na trase T. – B. a späť vo výške 4,36 eur žalobcom.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Tvrdí, že súd l. stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Uvádza, že sporný byt zahrnul do súpisu konkurznej podstaty potom, čo súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu T. a. s. v likvidácii uznesením zo dňa 21. 12. 1999, a že žalovaný na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu riadne nájomné a úhradu za služby spojené s užívaním bytu do novembra 2009 plnil.

Podľa jeho mienky právoplatným rozhodnutím súdov týkajúcich sa vylúčenia aj sporného bytu z konkurznej podstaty úpadcu T. š. p. v likvidácii sa nevyriešila definitívne otázka vlastníctva aj sporného bytu, pretože súd len nehnuteľnosti, vrátane sporného bytu nevylúčil z konkurznej podstaty T. š. p. v likvidácii.

Odvoláva sa na ust. § 14 a § 19 ZKV a namieta, že o vylúčení nehnuteľností, vrátane sporného bytu z konkurznej podstaty úpadcu T. a. s. v likvidácii, doteraz nebolo rozhodnuté, pričom on, ako SKP T. a. s., ich zapísal do konkurznej podstaty prvý, teda skôr ako SKP úpadcu T. š. p. v likvidácii, z čoho podľa neho vyplýva, že on je oprávneným správcom konkurznej podstaty, do ktorej patrí aj sporný byt, pretože SKP úpadcu T. š. p.   v likvidácii nebol vôbec oprávnený byt do konkurznej podstaty zapísať. Poukazuje tiež na to, že do marca 2009 bol vedený ako vlastník tejto nehnuteľnosti aj v katastri nehnuteľností.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Uvádza, že si svoje záväzky riadne plnil správcovi konkurznej podstaty T. š. p. v likvidácii.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol taktiež napadnutý rozsudok potvrdiť.

Uvádza, že žalobca SKP zapísal majetok do konkurznej podstaty na základe vlastného posúdenia, len na základe listov vlastníctva, bez preverenia správnosti zápisu, nerešpektuje rozhodnutia súdov, prokuratúry, dokonca ani Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je správny. Keďže sa stotožnil v celom rozsahu aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje na skutočnosť, že žalobca odvodzuje uplatnený nárok z Dohody o odovzdaní prevzatí bytu zo dňa 14. 09. 1979, ktorú uzavrel na strane vlastníka národný podnik T., T. a zápisu aj sporného bytu do konkurznej podstaty T. a. s. v likvidácii. Sporný byt však zapísal v zmysle ZoKR do všeobecnej podstaty aj SKP podniku T. š. p. v likvidácii a žalobca ako SKP T. a. s., ktorý podal žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane sporného bytu z všeobecnej podstaty úpadcu T. š. p. v likvidácii bol v konaní neúspešný, keď Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23. 08. 2008 potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok súdu l. stupňa.

Pokiaľ odvolateľ zastáva názor, že týmto právoplatným rozhodnutím o nevylúčení sporného bytu zo všeobecnej podstaty úpadcu T. š. p. v likvidácii nebolo rozhodnuté o vlastníctve tohto bytu pričom sa domnieva, že on, resp. úpadca T. a. s., ktorého konkurznú podstatu spravuje, vlastníkom je, tento názor je neopodstatnený a preto nesprávny. Žalobca je len správcom konkurznej podstaty,   právo nakladať s majetkom, ktorý je v nej zapísaný, vykonáva ako správca a nakladá s ním len v rámci práv a povinností uložených mu ZKV. Právoplatné rozhodnutie o nevylúčení sporného bytu zo všeobecnej podstaty úpadcu T. š. p. v likvidácii znamená pre SKP úpadcu T. a. s. v likvidácii, právoplatné rozhodnutie o tom, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do sféry jeho činnosti správcu konkurznej podstaty T. a. s. Rozhodovanie súdov o vylúčenie alebo nevylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je priamym rozhodovaním o vlastníctve veci. Odvolací súd tiež poukazuje na záver vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobcovmu odvolaniu, podľa ktorého bývalí nájomcovia bytov T. š. p. sú už ich vlastníkmi.

S týmto doplnením odôvodnenia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 15.novembra 2011  

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová