1 Obo 33/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: S., S., IČO: X., o rozvrhovom uznesení, na odvolanie veriteľa: S., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K 146/2001-94 zo dňa 19. decembra 2007, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K 146/2001-94 zo dňa 19. decembra 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku a ostatných príjmov konkurznej podstaty tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že uznesením zo dňa 27.8.2001 č. k. 6K 146/01-14 Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. A.F. Správca konkurznej podstaty po speňažení majetku úpadcu predložil konkurznému súdu konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny správcu. Krajský súd uznesením zo dňa 6.9.2004 konečnú správu schválil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2004. Celkovú sumu 1 075 598,24 Sk získanú speňažením konkurznej podstaty a ďalšími prírastkami súd podľa § 30 ods. l ZKV rozvrhol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súd vykonal rozvrh podľa § 32 ZKV takto: odmenu a náhradu hotových výdavkov zo sumy speňaženia s ďalšími prírastkami priznal JUDr. A.F. vo výške 165 263 Sk. Správcovi konkurznej podstaty nebola doposiaľ poskytnutá žiadna záloha na odmenu. Pohľadávky proti podstate uvedené vo výrokovej časti l. uznesenia pod písm. b/ až f/ predstavovali úhrnom sumu 854 658,24 Sk. Pohľadávky ostatných veriteľov podľa § 28 neboli v konkurznom konaní uplatnené. Pohľadávky podľa § 32 ods. 2 písm. a/ pohľadávky veriteľov l. triedy sa uspokojujú úhrnom vo výške spolu v sume 55 677 Sk. Pohľadávky veriteľov 2. triedy v zmysle § 32 ods. 2 písm. b/ ZKV neboli v konkurznom konaní uplatnené.
Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ S. odvolanie. Namietal, že pri rozvrhu výťažku speňaženia konkurznej podstaty medzi konkurzných veriteľov uznesením krajského súdu č. k. 6K 141/01-94 zo dňa 19.12.2007 došlo k porušeniu pravidiel rozvrhu stanovených v § 32 Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V rozvrhovom uznesení je nesprávne stanovené poradie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Pohľadávka S. vo výške 853 559 Sk ako pohľadávka proti podstate, ktorá nebola uspokojená v priebehu konkurzu, má prednosť pred pohľadávkami prvej triedy, preto v zmysle § 32 ods. l ZKV ju treba uspokojiť v poradí podľa § 31 ods. 6 a 7 ZKV prednostne. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v súlade s dôvodmi odvolania, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že po dôkladnom preskúmaní opodstatnenosti pohľadávky S. (pôvodne D.) v sume 853 559 Sk sa nedopatrením táto pohľadávka nedostala do návrhu na rozvrhové uznesenie, čo bolo spôsobené technickoadministratívnou chybou na ekonomickom úseku. Napriek tomu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp. zn. l Obo 276/2005 zo dňa 8.9.2005 konštatovalo, že k postúpeniu pohľadávky došlo po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, navršuje pohľadávku S. pod číslom 5 na sumu l 725 840 Sk a zaraďuje ju ako pohľadávku § 32 ods. 2 ZKV. Nesúhlasí s nárokom S., že v rozvrhovom uznesení je nesprávne stanovené poradie uspokojenia pohľadávok veriteľov a odmieta nárok S., aby pohľadávka vo výške 853 559 Sk bola zaradená ako pohľadávka proti podstate, pretože táto vznikla podaním daňového priznania dane z príjmov fyzických osôb za rok 2001. Uvedené daňové priznanie bolo podané na DÚ dňa 31.3.2002. V predmetnom daňovom priznaní si úpadca priznal daň z podnikania do dátumu vyhlásenia konkurzu 27.8.2001 a okrem toho priznal aj ďalšie príjmy, ktoré vznikli po vstupe do konkurzu. Nedoplatok vo výške 853 559 Sk vznikol z činnosti úpadcu pred vstupom do konkurzu a nie počas konkurzu. Uvedená pohľadávka nemá nič spoločné so správou konkurznej podstaty, a preto ju nemožno uznať ako pohľadávku proti podstate. Súhlasí so zrušením veriteľom napadnutého uznesenia, aby sa jeho pohľadávka mohla zvýšiť o sumu 853 559 Sk.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie veriteľa S. podľa § 212 ods. l OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ a napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. l písm. h/ OSP zrušil a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že D. si prihláškou pohľadávky z 24.5.2002 prihlásil pohľadávku proti podstate v zmysle § 31 ods. 3 zák. č 328/1991 Zb., pretože bol toho názoru, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzného konania. Pohľadávka vznikla na dani z príjmov fyzických osôb. Išlo o daňovú povinnosť za rok 2001. Daňové priznanie bolo podané 31.3.2002. Napadnutým uznesením súd rozvrhol výťažok získaný v konkurznom konaní. Predmetná daňová pohľadávka však, ako uviedol správca konkurznej podstaty, nebola do rozvrhu zahrnutá v dôsledku administratívnej chyby. Z jeho vyjadrenia však vyplýva, že popiera poradie uplatnenej pohľadávky a považuje ju za pohľadávku l. triedy. Táto pohľadávka veriteľa však bola uplatnená v priebehu konkurzného konania po prieskumnom pojednávaní ako pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu, teda bola prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV. Pohľadávka bola následne postúpená na S., ktorá v priebehu konkurzného konania vstúpila do práv postupcu.
Ak správca konkurznej podstaty nesúhlasí s poradím uplatnenej pohľadávky, je potrebné umožniť veriteľovi, aby mohol podať žalobu o určenie, že ním uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Poradie pohľadávky nie je možné riešiť v rámci odvolania proti rozvrhovému uzneseniu, kde uplatnená pohľadávka chýba.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: