1Obo/3/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefan Šatka a členov JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci žalobcu: R., spol. s r.o., B., K., IČO: X., zastúpeného JUDr. R.S., advokátom, N., K. proti žalovanému: Ing. J.K., T., K., správca konkurznej podstaty úpadcu E. a.s., H., B., IČO: X., o vylúčenie
nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2011 č. k. 2 Cbi 22/2006-380 v znení
opravného uznesenia zo dňa 2. decembra 2011 č. k. 2 Cbi 22/2006-420, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
11. októbra 2011 č. k. 2 Cbi 22/2006-380 v znení opravného uznesenia zo dňa 2. decembra
2011 č. k. 2 Cbi 22/2006-420 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vylúčiť
zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu E. a.s., IČO: X., v konkurznej veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 3K 191/02 nehnuteľnosti vedené Správou katastra K.
pre okres K., Obec K., kat. úz. K., zapísané na LV č. X a to:
1/ nebytový priestor označený ako múzeum č. 24, suterén, priestor č. 6 o celkovej
rozlohe 64,86 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza v bytovom dome na
N. v K. v katastri nehnuteľností v K. evidovaných ako rozostavaná stavba, postavená na
parcele č. 29/3 o výmere 2194 m2 charakterizovanej ako zastavané plochy zapísané na LV č.
X., katastrálne územie K., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu o veľkosti 6486/241262,
2/ nebytový priestor označený ako kancelária č. 25, suterén, priestor č. 12 o celkovej
rozlohe 23,01 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza v bytovom dome na
N. v K., v katastri nehnuteľností v K., charakterizovanej ako rozostavaná stavba postavená na
parcele č. 29/3 zastavané plochy o výmere 2194 m2, zapísanej na LV č. X., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti
2301/241262,
3/ nebytový priestor označený ako kancelária č. 30, na -2. poschodí, priestor č. 12
o celkovej rozlohe 7,60 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza v bytovom
dome na N. v K., v katastri nehnuteľností v K., charakterizovanej ako rozostavaná stavba,
postavená na parcele č. 29/3 – zastavané plochy o výmere 2194 m2, zapísanej na LV č. X.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 760/241262,
4/ nebytový priestor označený ako sklad č. 31, na -2. poschodí, priestor č. 8 o celkovej
rozlohe 5,62 m2 spolu s príslušenstvom a vybavením, ktorý sa nachádza v bytovom dome na
N. v K., v katastri nehnuteľností v K., charakterizovanej ako rozostavaná stavba, postavená na
parcele č. 29/3 – zastavané plochy o výmere 2194 m2, zapísanej na LV č. X., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
562/241262,
5/ nebytový priestor označený ako sociálne zariadenie č. 32, na -2. poschodí, priestor č.
12 o celkovej rozlohe 1,96 m spolu s príslušenstvom a vybavením, ktoré sa nachádza
v bytovom dome na N. v K., v katastri nehnuteľností v K., charakterizovanej ako rozostavaná
stavba postavená na parcele č. 29/3 – zastavané plochy o výmere 2194 m2, zapísaná na LV č.
X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti 196/241262,
6/ spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 64033/93723 na nehnuteľnosti označenej ako
nebytový priestor č. 33 na -2. poschodí, priestor č. 2 o celkovej rozlohe 937,23 m2 spolu
s príslušenstvom a vybavením, ktorý sa nachádza v bytovom dome na N. v K., v katastri
nehnuteľností v K., charakterizovanej ako rozostavaná stavba postavená na parcele č. 29/3 –
zastavané plochy o výmere 2194 m2, zapísanej na LV č. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 93723/241262.
Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
1.659,21 eur na účet právneho zástupcu žalobcu z konkurznej podstaty úpadcu E. a.s., H., B.
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predchádzajúci správca konkurznej podstaty
úpadcu E. a.s. zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti,
vylúčenia ktorých z konkurznej podstaty sa žalobca domáhal. Z evidencie nehnuteľností
vyplýva, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je vedený úpadca E. a.s. Úpadca ako
predávajúci uzatvoril so žalobcom ako kupujúcim tri zmluvy o prevode vlastníctva
nebytových priestorov dňa 29. novembra 2002, na základe ktorých odpredal pre žalobcu
predmetné nehnuteľnosti za dohodnuté kúpne ceny. Potom ako žalobca aj úpadca podali dňa
5. decembra 2002 návrh na vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam
na Správu katastra K., že skôr ako tento návrh na vklad vlastníckeho práva správa katastra
zrealizovala, bol dňa 27. januára 2003 vyhlásený konkurz na majetok predávajúceho E. a.s.,
preto bolo toto katastrálne konanie prerušené. Správca konkurznej podstaty úpadcu E. a.s.
nedal návrh na pokračovanie v prerušenom katastrálnom konaní o zápise vlastníckeho práva
žalobcu ako kupujúceho k predmetným nehnuteľnostiam.
Prvostupňový súd konštatoval, že prejednávanej veci porušeným právom žalobcu je to,
že na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy nenastali účinky prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti povolením vkladu do katastra nehnuteľností, pretože na majetok
predávajúceho bol vyhlásený konkurz, čím sa toto katastrálne konanie prerušilo a správca
konkurznej podstaty úpadcu – predávajúceho bez uvedenia dôvodu nenavrhol pokračovať
v prerušenom katastrálnom konaní. Správa katastra K. ako orgán oprávnený rozhodovať
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností preto nemôže rozhodnúť o povolení vkladu
a nemôžu nastať účinky prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na
žalobcu. Na druhej strane však nie sú splnené ani podmienky pre zastavenie katastrálneho
konania a žalovaný správca konkurznej podstaty nepreukázal aké podmienky sú splnené preto, aby katastrálne konanie bolo zastavené alebo aby správa katastra nevydala rozhodnutie
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaný správca konkurznej podstaty touto
svojou nečinnosťou vo vzťahu ku Správe katastra K. porušil právo žalobcu ako kupujúceho,
aby mohol kompetentný orgán rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva
a preskúmaní, či predložené kúpne zmluvy ako podklad pre prevod vlastníckeho práva sú
v súlade so zákonom. Súd preto v tejto prejednávanej veci rozhodol o porušenom práve
žalobcu na základe nečinnosti žalovaného vo vzťahu k správe katastra a vylúčil predmetné
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu E. a.s., aj keď nenastali účinky prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný správca konkurznej podstaty neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť predmetných zmlúv o prevode
vlastníckeho práva a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali platnosť
predmetných zmlúv. Súd zistil, že sporné v tomto konaní mohlo byť to, či bol oprávnený za
úpadcu ako predávajúceho predmetné zmluvy podpísať Ing. P.T., predseda predstavenstva
dňa 29. novembra 2002, potom ako bol dňa 6. novembra 2002 odvolaný z funkcie predsedu
predstavenstva úpadcu. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 18Cbs/13/2002-446 zo dňa 4.
mája 2005 vyplýva, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení úpadcu E. a.s. konaného dňa
6. novembra 2002 sú neplatné a teda Ing. P.T. nebol platne odvolaný z funkcie predsedu
predstavenstva úpadcu. To znamená, že ako štatutárny orgán predávajúceho – úpadcu mohol
podpísať predmetné zmluvy o prevode vlastníckeho práva dňa 29. novembra 2002. Na
základe uvedeného zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd rozhodol tak,
že vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty
úpadcu E. a.s. predmetné nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 1.369,21 eur.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. Uviedol, že pre posúdenie, či určitý majetok
patrí alebo nepatrí do konkurznej podstaty je rozhodujúcim stav v čase vyhlásenia konkurzu.
V prejednávanej veci je teda rozhodujúcim dňom 27. január 2003. Dôkazmi vykonanými
v priebehu konania bolo nesporne preukázané, že k uvedenému dňu bol vlastníkom sporných
nehnuteľností úpadca a teda správca postupoval správne, ak tento majetok do súpisu
„konkurznej podstaty zapísal. Uvedený stav vlastníckeho práva sa nezmenil ani v priebehu
takmer 5 a pol roka prebiehajúceho súdneho konania a napokon aj v čase rozhodovania súdu
svedčilo vlastnícke právo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
úpadcovi. Až do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva na kupujúceho, trvá vlastnícke právo predávajúceho a zanikne až keď do
jeho práv a povinností vstúpi na základe právoplatného rozhodnutia príslušného správneho
orgánu o povolení vkladu nový subjekt, t j. kupujúci. Vzhľadom na to, že ku dňu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu nedošlo k nadobudnutiu vlastníckych práv žalobcu, zostal
v rozhodnom čase úpadca naďalej ich vlastníkom. Tento majetok teda spĺňa kritéria zákona
pre jeho zaradenie do podstaty a veriteľom úpadcu vzniklo okamihom vyhlásenia konkurzu
právo na pomerné uspokojenie ich pohľadávok aj z tohto majetku. Ak sa žalobca domnieval,
že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu existovali u neho akékoľvek nesplnené
pohľadávky, ktoré mu voči úpadcovi vznikli pred vyhlásením konkurzu, bol oprávnený
uplatniť si ich v konkurznom konaní riadnou prihláškou tak, ako všetci ostatní veritelia,
ktorým sa rovnako ako jemu nedostalo riadneho plnenia zo strany úpadcu, na ktoré bol
úpadca inak povinný zo zmlúv uzavretých pred vyhlásením konkurzu.
Tvrdí, že rozhodnutie, ktorým súd za daných okolností prikázal žalovanému vylúčiť zo
súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca nikdy v minulosti
nenadobudol vlastnícke práva, je podľa názoru žalovaného rozhodnutím v hrubom rozpore so
zákonom, pretože vo svojich dôsledkoch závažným spôsobom bezdôvodne zvýhodňuje tohto
veriteľa na úkor práv ostatných veriteľov.
Vychádzajúc z okolností, za akých došlo dňa 29. novembra 2002, t j. len dva mesiace
pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho, k uzavretiu predmetných troch
kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, má žalovaný za to, že predmetné zmluvy sú
neplatné z dôvodov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Samotnému vyhláseniu konkurzu
predchádza podanie návrhu na jeho vyhlásenie a rozhodovanie súdu o tom, či majetok úpadcu
postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania. Od zistenia úpadku, ako nevyhnutnej
podmienky pre podanie návrhu na vyhlásenia konkurzu až po jeho vyhlásenie, plynie určitý
čas a teda k uzavretiu predmetných zmlúv prakticky došlo len tesne pred oficiálnym
priznaním úpadku predávajúceho. Z uvedeného má žalovaný za to, že k uzavretiu zmlúv došlo
v čase, keď už bol predávajúci nepochybne v stave faktického úpadku.
Dňa 6. novembra 2002 nadobudol žalobca od predsedu predstavenstva úpadcu, Ing. P.T.
pohľadávku v hodnote 3.939.914.- Sk, ktorá ako tvrdí sám žalobca v podaní zo dňa 2. júla
2010, mala Ing. P.T., predsedovi predstavenstva úpadcu, vzniknúť z titulu údajného
nevyplateného úveru a akejsi zmluvnej pokuty zo strany úpadcu, u ktorého vykonával funkciu
štatutárneho orgánu a súčasne bol vlastníkom jeho akcií.
Žalobca pohľadávku postúpenú dňa 6. novembra 2002 samozrejme od úpadcu žiadnym
štandardným spôsobom nevymáhal, ale dňa 29. novembra 2002 rovno uzavrel s úpadcom tri
kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností patriacich úpadcovi. Za úpadcu tieto zmluvy uzatváral
práve Ing. P.T., ktorý prakticky len pár dní pred tým postúpil na žalobcu svoju pohľadávku
voči úpadcovi.
V článku III. ods. 4 kúpnych zmlúv sa žalobca zaviazal zaplatiť za nehnuteľnosti kúpnu
cenu, úplne náhodou práve v rovnakej výške ako postúpená pohľadávka, t j. vo výške
3.939.914.- Sk (80.454,- Sk + 465.711,- Sk + 3.393.749,- Sk – údajne ceny podľa znaleckého
posudku) a to v hotovosti. Túto kúpnu cenu žalobca samozrejme nikdy riadne nezaplatil, ale
namiesto toho dňa 11. decembra 2002 uzavrel s úpadcom, za ktorého konal opäť Ing. P.T.,
Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok.
Žalovaný je toho názoru a všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že celá transakcia
v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností bola realizovaná s úmyslom ukrátiť
veriteľov úpadcu, čím toto konanie nepochybne Odporuje zákonu, v dôsledku čoho je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Listom zo dňa 28. apríla 2011 odstúpil žalovaný od všetkých troch kúpnych zmlúv
uzavretých s úpadcom dňa 29.11.2011. V tomto odstúpení poukázal na vyššie uvedené
dôvody ich neplatnosti, avšak z dôvodu právnej istoty od nich podľa § 14 ods. 2 zák. č.
328/1991 o konkurze a vyrovnaní aj odstúpil. Odstúpenie od predmetných zmlúv bolo
žalobcovi riadne doručované poštou dňa 7. mája 2011 a následne opakovane dňa 26. júla
2011 na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri, odkiaľ sa ale zásielky vrátili
s poznámkou „adresát neznámy“. Napokon sa odstúpenie od predmetných zmlúv podarilo
žalobcovi doručiť až právnemu zástupcovi žalovaného, JUDr. K., prostredníctvom právneho
zástupcu žalobcu JUDr. R.S., dňa 28.7.2011. Právny zástupca žalobcu, ktorého zastupuje aj
v tomto konaní, v ktorom preukazuje vlastnícke právo žalobcu na podklade práve kúpnych
zmlúv zo dňa 29.11.2002, v katastrálnom konaní tvrdí, že tieto zmluvy nesúvisia s jeho
činnosťou ako advokáta pre žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi údajne stále nebol doručený
prejav vôle žalovaného o odstúpení od predmetných kúpnych zmlúv. Doručenie prejavu vôle
žalovaného o odstúpení od zmlúv žalobca v katastrálnom konaní popiera, a to napriek tomu,
že sa sám prostredníctvom svojho konateľa pána C. listom zo dňa 1.7.2011, doručeným
Krajskému súdu v Košiciach dna 11.7.2011, č. k: 3K/191/02 sťažoval na to, že žalovaný stále
nedal súhlas na pokračovanie v katastrálnom konaní. Na výzvu súdu zaujať stanovisko k veci, žalovaný svoje vyjadrenie spolu s prílohami doručil súd priamo žalobcovi. Z uvedeného
vyplýva, že aj týmto vyjadrením žalovaného, ako aj týmto samotným odvolaním, sa
nespochybniteľne dostal a dostáva do sféry poznania žalobcu prejav vôle žalovaného o
odstúpení od kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom a žalobcom dňa 29.11.2002
o prevode nehnuteľností, ktorých vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty sa žalobca domáha
v tomto konaní.
Preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní odvolania a dôvodov
v ňom uvedených zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci rozhodol tak, že žalobu
v celom rozsahu zamieta a aby svojim rozhodnutím zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov
súdneho konania žalovanému vo výške 492,23 €, ktoré je žalobca povinný žalovanému
nahradiť do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
K podanému odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný len sumarizuje skutočnosti, ktoré
predniesol v rámci doterajšieho priebehu konania, pričom žiadne nové dôkazy a konkrétne
argumenty, ktorým by podporoval svoje tvrdenia neuvádza. Naďalej len zdôrazňuje že kúpne
zmluvy o prevode nehnuteľností z 29.11.2002 sú neplatné. Žalobca je toho názoru, že
žalovaný, si v týchto tvrdeniach protirečí. Mal sa, podľa názoru žalobcu, k tejto skutočnosti
vyjadriť v rámci tohto konania a svoje vyjadrenie riadne predložiť Krajskému súdu
v Košiciach. Jeho stanovisko v odvolaní je v rozpore s jeho vyjadrením zo dňa 28.4.2011, kde
uviedol že „hoci na pojednávaní konanom 19.4.2011 poukázal na neplatnosť kúpnych zmlúv,
ktorými chcel žalobca nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, po analýze
právneho stavu má za to, že vyjadrovať sa k uvedenej problematike je v tomto konaní
nadbytočné, pretože s podstatou konania to nijako nesúvisí“. Žalobca je toho názoru že
Krajský súd v Košiciach vo veci previedol dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď veľmi
detailne zisťoval skutočnosti rozhodujúce z hľadiska právneho posúdenia, precízne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Dôvody uvádzané žalovaným nie sú
akceptovateľné. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pričom na zdôraznenie jeho správnosti vo vzťahu k podanému odvolaniu doplnil ďalšie
dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Predmetom tohto sporu je vylúčenie veci z konkurznej podstaty.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení
(ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.
Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do
súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o
iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej
súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie
je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV).
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.
3K 191/02 zo dňa 27. januára 2003.
Predmetom konania je právo žalobcu, ako nadobúdateľa predmetných nehnuteľností, na
vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu uvedené nehnuteľnosti.
Vylúčenie veci, ktorá nemala byť zaradená do zoznamu konkurznej podstaty, upravuje
ust. § 19 ZKV, v zmysle ktorého v spojení s § 14 tohto zákona je zrejmé, že účastníkmi takto
vedeného konania je tzv. vylučovateľ, t. j. tretia osoba, do práv ktorej sa konkurzom zasiahlo
a ktorá je odlišná od okruhu účastníkov vlastného konkurzného konania na strane osoby v
konaní oprávnenej a správca konkurznej podstaty na strane osoby povinnej.
V danom prípade pôvodný správca konkurznej podstaty uvedenú nehnuteľnosť zaradil
do konkurznej. Právo na vylúčenie dotknutej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty
úpadcu bolo vzhľadom na dané okolnosti (prevod vlastníctva) uplatnené včas podľa ust. § 19
ods. 2 ZKV.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností
zakladá síce vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa
nepreukáže opak. To znamená, že pokiaľ sa nepreukáže opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve k nehnuteľnosti (t. j. údaj o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene atď. v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom
znení), pričom údaje o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (ust. § 70
ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona).
Konajúci súd pri rozhodovaní o vylučovacej žalobe vychádzal nielen zo stavu
vlastníckeho práva, zapísaného v katastri nehnuteľností, ale zaoberal sa aj skutočnosťami,
ktorými žalobca vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu.
Žalobca dostatočne osvedčil svoje tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou so žalovaným o prevode vlastníctva nebytových priestorov dňa 29.11.2002.
Následne žalobca aj vtedajší žalovaný podali dňa 5.12.2002 návrh na vklad vlastníckeho
práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam na Správu katastra K. Čím opodstatnene žiadal
o vylúčenie daných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého bol vyhlásený
konkurz až 27. januára 2003. Správca konkurznej podstaty nijakým relevantným úkonom
nenapadol platnosť predmetných kúpnych zmlúv. V podstate svoju obranu založil len na
stagnácii a v domnienke, že v práve, očakáva, že súdy budú konať nad rámec súdneho
konania. V tomto štádiu, nakoľko sú splnené predpoklady dané zákonom o osvedčení
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nie je možné inak rozhodnúť v tomto konaní, len
vyhovieť žalobe a vylúčiť predmetné nehnuteľnosti, a teda v odvolacom konaní potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správe.
Naproti tomu vlastníctvo úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti, a teda i právny dôvod
zápisu nehnuteľnosti do súpisu do konkurznej podstaty úpadcu v konaní osvedčené nebolo.
Vzhľadom na uvedené a po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny
záver, keď napadnutým rozhodnutím vylúčil nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností,
ktorá nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Žalovaný v odvolaní nekonkretizovali odvolacie dôvody, z obsahu odvolania však
vyplýva, že namieta nedostatočné vykonanie dôkazov, na základe ktorých súd prvého stupňa
vyhovel žalobe (§ 205 ods. 2 OSP). Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, po poučení podľa § 120 OSP zástupcovia účastníkov konania uviedli, že
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
Odvolací súd nezistil existenciu žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu a
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p.
potvrdil.
O trovách odvolacího konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 214
ods 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Štefan Šatka, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová