UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu J.. S.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, R. X, X., Z. I., zast. advokátom JUDr. Jozef Holič, Lužická 7, Bratislava proti žalovanému J.. J. P., O. XX, P., správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, o zaplatenie 4.489,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 67Cbi/346/2000-347, zo dňa 23. júna 2016, v časti náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd m e n í odvolaním napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 893,97 Eur, ktoré pozostávajú zo súdnych poplatkov v celkovej výške 39,83 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 854,14 Eur.
Žiadna strana n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 67Cbi/346/2000-347 zo dňa 23.6.2016 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 2.699,86 Eur od 13.7.1996 do 29.3.2016, t.j. v sume 9.372,02 Eur a vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.789,61 Eur od 13.7.1996 do 14.4.2016, t.j. v sume 6.226,08 Eur a náhradu trov konania v celkovej výške 2.113,38 Eur, pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 39,83 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.073,55 Eur s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu.
2. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 67Cbi/346/2000-280 zo dňa 21. februára 2013 rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi nevyplatenú zákonnú mzdu. Druhým výrokom súd vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. O odvolaní žalobcu v časti nepriznaných úrokov z omeškania a trov konania a odvolaní žalovaného v časti výroku, ktorý ukladá žalovanému plniť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,rozhodol Najvyšší súd SR ako odvolací súd uznesením č. k. 1Obo/7/2013-311 zo dňa 17.3.2015 tak, že odvolanie žalobcu posúdil ako dôvodné, a preto v časti nepriznaného príslušenstva a trov konania rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie žalovaného odmietol nakoľko ho vyhodnotil ako odvolanie, ktoré podal niekto, kto na odvolanie nie je oprávnený podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný, ktoré najvyšší súd uznesením č. k. 2ObdoV/11/2015-33 zo dňa 12. apríla 2016 odmietol.
3. V odvolaní napadnutom rozhodnutí č. k. 67Cbi/346/2000-347 zo dňa 23.6.2016 súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v zostávajúcej časti (úroku z omeškania) ako oprávnený a priznal v požadovanom rozsahu. Výrok o trovách konania súd oprel o úspešnosť žalobcu v zostávajúcej časti nároku podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úplný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovi ako úspešnej strane súd prvej inštancie priznal uplatnenú náhradu trov konania v rozsahu, ako ju vyčíslil v podanej špecifikácii.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania - trovách právneho zastúpenia, podal dňa 27.7.2016 odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ"). Odvolateľ má zato, že súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozpore s ust. § 142 a nasl. OSP v spojení s právnymi predpismi o odmeňovaní advokátov, a to vyhláškou č. 240/1990 Zb., vyhl. č. 163/2002 Z. z. a vyhl. č. 655/2004 Z. z., a predpismi o dani z pridanej hodnoty.
5. Podľa odvolateľa súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré neboli účelné a preukázané. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. februára 2005, avšak súd mu priznal DPH aj za úkony vykonané pred týmto dňom. Súd priznal žalobcovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, pričom za úkony od 1.2.2005 do 31.10.2010 bola daň z pridanej hodnoty len vo výške 19%. Za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy považuje žalovaný len úkony právnej služby za prevzatie zastúpenia a podanie na súd vo veci samej vo veci zmeny petitu v roku 1998,, za podanie na súd vo veci samej a odvolanie v roku 2003, odvolanie v roku 2006.
6. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal odôvodnenosť a účelnosť úkonov právnej služby, a taktiež to, že tieto úkony sú úkonmi právnej služby, za ktoré prináleží akákoľvek odmena, vo všetkých ostatných vyčíslených úkonoch a v tejto časti žiadal o zmenu rozhodnutia a nepriznanie náhrady žalobcovi.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP"), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (podľa § 470 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po zistení, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§127 a §363 CSP), prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania je dôvodné.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli vneprospech strany.
12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP má za to, že ak raz vznikli na základe úkonov strany urobených podľa Občianskeho súdneho poriadku v konaní nejaké účinky napr. nárok na trovy konania za už vykonané úkony, musia mu zostať tieto nároky zachované a nemôžu mu zaniknúť účinnosťou Civilného sporového poriadku. 13. Podľa § 357 písm. m/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 14. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. Podľa § 396 ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
18. Novelou zákona č. 490/2010 Z. z. k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinnej od 1.1.2011 bola podľa ust. § 85j základná sadzba dane na tovary a služby učená vo výške 20 % zo základu dane.
19. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie, postupom podľa § 142 OSP (teraz § 255 CSP) súd síce správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, avšak ním určená výška je nesprávna čo do rozsahu priznaných úkonov, ako aj ich vyčíslenia. Súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil trovy právneho zastúpenia žalobcu, keď ich priznal vo výške špecifikovanej právnym zástupcom žalobcu bez toho, aby sa zaoberal ich hospodárnosťou a účelnosťou.
20. Súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi DPH vo výške 20% za všetky úkony od roku 1998, pričom žalobcovi prináležalo DPH len od 1.2.2005, kedy predložil potvrdenie, že je platcom DPH, ako aj bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že základná sadzba dane bola do 31.12.2010 len vo výške 19% DPH zo základu dane.
21. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný skúmať odôvodnenosť a účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vychádzajúc z princípu úspechu v spore súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.
22. Odvolací súd sa nestotožnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia žalobcu a ako účelné vynaložené trovy konania pred súdom prvej inštancie považuje a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia priznáva len za nasledovné úkony:
· V roku 1998 za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a návrh na zmenu petitu 16.12.1998) po 1.050,- SK (základná sadzba úkonu z predmetu sporu 75.000,- SK), režijný paušál 70,- SK, vyčíslené podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a/, c/, § 18 písm. a/, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 240/1990 Zb., · V roku 2003 za tri úkony právnej služby (vyjadrenie zo dňa 18.3.2003, podanie zo dňa 27.5.2003 a odvolanie vo veci samej zo dňa 26.8.2003) po 4.707,50 SK (základná sadzba úkonu z predmetu sporu 135.250,- SK), režijný paušál 128,- SK, vyčíslené podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z. z., · V roku 2006 za úkon žiadosť zo dňa 10.1.2006 vo výške 4.850,- SK (základná sadzba úkonu z predmetu sporu 135.250,- SK), režijný paušál 164,- SK, DPH 19% 921,50 SK, vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. v platnom znení, za úkon podania odvolania zo dňa 6.11.2006 voči uzneseniu (podanie nie je vo veci samej a nárok činí jednu polovicu úkonu) vo výške 2.425,- SK (základná sadzba úkonu z predmetu sporu 135.250,- SK), režijný paušál 164,- SK, DPH 19% 460,75 SK, vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.
23. Odvolací súd nepriznal náhradu trov konania za nasledovné úkony: · podanie zo dňa 13.2.2006 - žiadosť o konanie, · podanie zo dňa 12.09.2011- faxové podanie, · podanie zo dňa 17.8.2012 - návrh na zmenu účastníka, · dovolanie zo dňa 2.4.2007, · vyčíslenie trov zo dňa 1.2.2013.
24. Vyššie uvedené žalobcom uplatnené a vyčíslené trovy konania odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, a preto ich náhradu nepriznáva. Úkon zo dňa 13.2.2006, týkajúci sa žiadosti o pokračovanie konania vo veci, nie je podaním vo veci samej ani nemá súvislosť so žiadnou výzvou súdu ani nejde o obsahom relevantné podanie. Úkon zo dňa 11.9.2011 je nečitateľné faxové podanie, písomne nedoplnené a nie je možné zistiť, čoho sa týkalo. Návrh žalobcu zo 17.8.2011 na zmenu účastníka konania po úmrtí pôvodného správcu konkurznej podstaty súd nepovažuje za účelne vynaložené a nemôže priznať ich náhradu, keďže zmena správcu ako žalovaného nie je návrhovým konaním. Za podanie dovolania nemožno priznať náhradu trov konania, keďže žalobcovi priamo výrokom dovolacieho súdu nebola priznaná. Vyčíslenie trov konania ako samostatný nemeritórny úkon nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, keďže tento úkon mohol a mal žalobca spojiť s úkonom vo veci samej (úkon nezodpovedá žiadnemu z úkonov podľa ustanovenia § 14. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení platnom k danému požadovanému úkonu).
25. Žalobcovi teda patrí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom a zákonnou DPH za úkon v roku 2006 vo výške 25.731,- SK, po prepočte na euro podľa konverzného kurzu 854,14 Eur. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 39,83 eur žalobcovi patrí náhrada trov konania v celkovej výške 893,97 Eur.
26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia o náhrade trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov v uvedenej výške. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že túto žalovanému nepriznal, keďže len čiastočne úspešným odvolaním je jeho pomer úspechu vo veci v jednej polovici, teda žiadnej strane nárok na náhradu trov v odvolacom konaní nevznikol.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 CSP a contrario).