Najvyšší súd
1 Obo 27/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: Z. T., P., zast. JUDr. V. K., advokátkou, Š. proti žalovanému: T., a.s., M., zast. JUDr. Z. T., advokátkou, Š., o zaplatenie sumy 2 987,45 Eur (90 000 Sk) s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.12.2009, č. k. 16Cbs/15/2003-83, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.12.2009, č. k. 16Cbs/15/2003-83 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 78,57 Eur náhrady trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 567,45 Eur (47 221 Sk) s 10% úrokom od 18.9.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 279,77 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa návrhom voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 90 000 Sk /2 987,45 Eur/ s 18% úrokom od 1.5.2002 do zaplatenia.
Svoj nárok opiera o skutočnosť, že pracoval u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a bol aj jej členom do 15.2.2001. Podľa čl. 13-15 stanov družstva mu z titulu zániku členstva vznikol nárok na majetkové vysporiadanie - vyplatenie vyrovnávacieho podielu, splatnosť ktorého je do jedného mesiaca od schválenia účtovnej závierky členskou schôdzou za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Vyrovnávací podiel mu žalovaný nevyplatil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobca bol v členskom a pracovnom pomere u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý mu zanikol v roku 2001.
Podľa § 233 ods. l Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnávací podiel. Podľa § 223 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka vyrovnávací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich členstva. Pre určenie vyrovnávacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa ods. 4 cit. ust. právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti alebo, ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel zo zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.
Spôsob výpočtu vyrovnávacieho podielu podľa toho zákonného ustanovenia sa použije v prípade, ak stanovy neurčujú inak. V čl. 14 stanov družstva je upravený spôsob výpočtu vyrovnávacieho podielu, podľa ktorého zánikom členstva vzniká bývalému členovi, jeho dedičom alebo právnym nástupcom právo na majetkové vysporiadanie.
Majetkové vysporiadanie člena v družstve pozostáva z vyrovnávacieho podielu, z vrátenia ďalšieho peňažného alebo nepeňažného členského vkladu a z ďalšej majetkovej účasti na podnikaní. Základňou pre výpočet vyrovnávacieho podielu je čisté obchodné imanie družstva k 31.12. po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Čisté obchodné imanie pre účely výpočtu vyrovnávacieho podielu sa vypočíta tak, že sa od celkových pasív odpočíta nedeliteľný fond, záväzky družstva, prechodné účty pasív a zabezpečovací fond.
Súd ustálil, že žalobca bol členom družstva žalovaného, má nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Výška vyrovnávacieho podielu vyplýva zo znaleckého posudku č. 1/2008 vo výške 1 567,45 Eur (47 221 Sk). Žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške uplatnených 10% od 18.9.2003 do zaplatenia v súlade s ust. § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v časti, v ktorej mal žalobca úspech a v časti späťvzatia súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca v časti nepriznania mu náhrady trov v plnej vyúčtovanej výške.
Namieta, že súd nerozhodol o priznaní zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 500 Sk, ale priznal mu len náhradu vo výške 2 833 Sk, a to bez odôvodnenia.
Poukazuje na to, že v konaní mal plný úspech. Rozhodnutie záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania. Žalovaný svoj dlh nechcel uznať a do posledného prednesu žiadal, aby súd žalobu zamietol. Napriek tomu mu súd ako žalobcovi z neznámych dôvodov krátil náhradu trov konania. Ani v odôvodnení rozsudku rozhodnutie o trovách neodôvodnil.
Proti tomuto rozsudku vo veci samej sa odvolal žalovaný a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov celého konania.
Poukazuje na to, že zánikom pracovného pomeru člena družstva nezaniká jeho členstvo. Pracovný pomer žalobcu zanikol ku dňu 31.3.2001, ale neskončilo tým jeho členstvo v družstve. Žalovaný nedisponuje žiadnou právnou listinou, z obsahu ktorej by bolo možné vyvodiť dôvod /spôsob zániku členstva v družstve (identifikovať vôľu člena družstva /vôľu družstva smerujúcu k zániku členstva člena). Poukazuje na skutočnosť, že zákon taxatívne vymedzuje rozsah dôvodov zániku členstva v družstve (§ 231 ods. 1 Obch. zák.), ktoré nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi uvádzanými v stanovách. Odvolateľ vo svojom odvolaní obšírne vymenúva dôvody zániku členstva, pričom cituje stanovy.
Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, vyhovieť jeho odvolaniu, pokiaľ ide o trovy konania a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd k odvolaniu žalovaného len uvádza, že z dokladov, ktoré sú priložené k spisovému materiálu, a to: príloha k transformačnému projektu, prípis žalovaného žalobcovi zo dňa 19.2.2002, ako aj z vyjadrení žalovaného počas konania, v ktorých žalovaný nárok žalobcu na vyrovnací podiel v družstve v základe nepopieral, nepriznával mu ho len z dôvodov, že tento vyrovnací podiel dosiahol zápornú hodnotu. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 19.9.2002 jednoznačne vypláva, že podľa žalovaného žalobcovi členstvo v družstve zaniklo v r. 2001.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozsudku v časti nepriznania mu plnej výšky vyúčtovaných trov konania, odvolací súd sa aj v tejto časti stotožnil so záverom súdu prvého stupňa.
Žalobca podal žalobu o zaplatenia 90 000 Sk s 18% úrokom. V časti zaplatenia 42 779 Sk /1 420 Eur/ s prísl. a úroku z omeškania zo sumy 1 567,45 Eur /47 221 Sk/ vo výške 8% ročne a za obdobie 1.5.2002 do 17.9.2003 zobral späť a súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil a v konečnom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Žalobcovo tvrdenie, že v konaní mal plný úspech, nezodpovedá skutočnosti. Skutočnosti nezodpovedá ani jeho tvrdenie, že súd l. stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania neodôvodnil.
Žalobca mal úspech len v časti zaplatenia 1 567,45 Eur /47 221 Sk/ s 10% úrokom od 18.9.2003 do zaplatenia. V tejto časti mu súd priznal náhradu trov konania, v časti v ktorej zastavil, bol žalobca vlastne neúspešný.
Na tomto základe sa odvolací súd, aj pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Úspešnému žalobcovi vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú /písomné vyjadrenie k odvolaniu/ 71,36 Eur + režijný paušál 7,21 Eur, spolu 78,57 Eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 5. mája 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová