1 Obo 231/2006

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., L., proti žalovanej: J., H., správkyni konkurznej podstaty úpadcu: K., N., IČO: X., o vydanie veci, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Cb 278/2001-280 zo dňa 29. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Cb 278/2001-280 zo dňa 29. júna 2006 v napadnutej časti   z r u š u j e   a vec   v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil žalovanej správkyni povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci: zváračku TRIODYN 350, l kus, rok výroby 1995, ručnú vŕtačku Kango, l kus, rok výroby 1995, skracovaciu pílu ZKP, l kus, rok výroby 1996, neomietnuté dosky a fošne z drevín dub, buk, brest, jaseň, javor v množstve 12 m3, sklenená plastika „hlava“ – sklár P., originálny obraz od maliarky H., znázorňujúci pohľad na podnik úpadcu, CD Čarovné klávesy R. – l sada, CD Nov v opeře – l sada, CD Krajina české country – l sada, CD Hvězdy americké country – l sada, CD – vážna hudba (Straus, Bach, Mozart, Liszt – 13 kusov, kniha „Kdy, kde, proč a jak se to stalo – l kus, kniha Almanach záhad – 1 kus, kniha Planéta tajuplných svetov – l kus, ilustrovaný Atlas sveta – l kus, kniha Záhady okolo nás – 1 kus, tulipán zo skla – sklár P. – 2 kusy, kalíštek z benátskeho skla – sklár P. – l kus, nabíjačka autobatérií – l kus, mramorové prírodné plastiky z puštulimského mramoru – 7 kusov. Žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v navrhovanom petite vedenom pod sp. zn. 7 Cb 278/2001 zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, že hnuteľné veci vymenované v obidvoch návrhoch na ich vydanie, resp. vylúčenie z konkurznej podstaty žalobca špecifikoval tak, ako ich súd uviedol vo výroku rozsudku (č. l. 76, spis sp. zn. 7 Cb 278/2001) a v ďalšom výroku (nachádzajúcom sa v súdnom spise sp. zn. 19 Cbi 62/2003) bola pridaná jedna vec – obraz od maliarky H., pohľad na podnik úpadcu. Z obsahu prejednávanej veci súd zistil, že správkyňa konkurznej podstaty do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nezahrnula hnuteľné veci, ktorých vydania, resp. ich vylúčenia sa žalobca v týmto žalobným návrhom domáha. Z uvedeného dôvodu, súd mohol návrh na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu iba zamietnuť. Pokiaľ ide o vydanie veci, uvedený právny vzťah bolo potrebné posúdiť ako reivindikačnú žalobu podľa § 126 a nasl. Obč. zák., keďže žalobca nepriamo poukazoval na svoje vlastnícke práva prostredníctvom ním navrhovaných svedkov.

Podľa § 126 ods. l Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva.

Po vypočutí svedkov súd zistil, že hnuteľné veci väčšinou osobnej povahy boli darované rodinnými príslušníkmi, prípadne cez vydavateľstvo V., ktoré dňa 10.4.2001 boli odoslané I. (spoločníčke úpadcu) a údajne sa nachádzali aj v priestoroch kancelárie žalobcu. Ostatné veci – skracovacia píla ZKP, darovanie žalobcovi potvrdil svedok I. a akademický sochár – sklársky výtvarník D. P. potvrdil darovanie výtvarných diel, uvedených v žalobnom návrhu. Ostatné sporné veci ako dosky, fošne, nabíjačka batérií boli pravdepodobne majetkom žalobcu, čo potvrdili svedkovia, ktoré sa nachádzali v priestore budovy úpadcu. Vzhľadom na to, že žalobca okrem navrhovaných dôkazov žiadnym iným spôsobom nevedel preukázať vlastnícke právo k veciam, ktoré v žalobe žiadal vydať, súd mohol rozhodnúť len na základe svedeckých výpovedí, písomných prehlásení darcov, ktoré boli jediným dôkazom o tom, že žalobcovi hnuteľné veci patria. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 OSP.

Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s posúdením otázky náhrady trov konania podľa § 150 OSP. Uviedol, že predmetným rozsudkom súd rozhodol o dvoch veciach žalobcu zlúčených na spoločné konanie. Žalovaná odňala žalobcovi majetok s tým, že ho zapisuje do konkurznej podstaty úpadcu podľa § 19 ZKV s poznámkou o uplatňovaných nárokoch treťou osobou. Túto skutočnosť žalobcovi oznámila písomne. Žalobca sa vydania svojich vecí dožadoval postupom podľa § 12 ZKV priamo u konkurzného súdu, avšak neúspešne. Žalobca sa napriek tomu priznania náhrady trov konania dožaduje, nakoľko jeho neúspech bol založený na vadnom konaní žalovanej a konkurzného oddelenia krajského súdu, nakoľko ako zistil súd v tomto konaní, k oznámenému zapísaniu žalobcovho majetku do KP úpadcu nikdy nedošlo. Z uvedeného dôvodu žalobca v tejto časti konania ani úspech mať nemohol. Žalobca namieta, že bez tohto vadného postupu konkurzného súdu a žalovanej by mu tieto trovy neboli vznikli. Uplatnenie § 150 OSP, podľa jeho názoru, nemá v tomto prípade opodstatnenie. Žalobca sa nemohol svojho majetku domôcť žiadnym iným spôsobom, než žalobou o vydanie veci odňatých bez existencie právneho titulu. S touto žalobou a konaním žalobcovi vznikli trovy a ich priznania sa domáha podľa § 142 ods. l OSP. Navrhuje, aby mu odvolací súd priznal trovy konania vo výške ako si ich vyčíslil v sume 11 714 Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti, kde bola zaviazaná vydať hnuteľné veci vymenované vo výroku, podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že žalobca sa domáhal jednak vylúčenia vecí z konkurznej podstaty, a jednak vydania hnuteľných vecí vnesených počas podnikania do priestorov úpadcu. Súd zároveň skonštatoval, že správkyňa konkurznej podstaty nezahrnula do súpisu konkurznej podstaty hnuteľné veci, ktorých vydania, resp. vylúčenia sa žalobca domáha. Zo zápisnice zo dňa 5.10.2000, spísanej z odovzdania a prevzatia nebytových priestorov HIM a DIM, ako aj obhliadky priestorov firmy K., ktorej sa zúčastnili všetky subjekty tam uvedené a popísané, je zrejmé, že na výzvu správkyne konkurznej podstaty o tom, aby sa všetci prítomní vyjadrili k akým hnuteľným veciam si uplatňujú svoje vlastnícke právo, jednalo sa o všetky veci, ktoré za ich prítomnosti tam boli nájdené, žiadne iné, pán I. prehlásil, že si uplatňuje vlastnícke právo k skracovacej píle ZKP – doklad nevedel predložiť, zváračke Triodin 350, hala č. 3 – dedičské rozhodnutie predložiť nevedel, vŕtačka Kango, ktorá sa dokonca ani nenašla a tvrdil, že v priestoroch administratívnej budovy sú rôzne veci, a že pokiaľ sa nejaké nájdu, tak ku týmto si uplatňuje vlastnícke právo. Na základe zápisnice zo dňa 6.10.2000 o preberaní majetku patriaceho firmám v objekte K. si pán I. prevzal a odviezol svoje osobné veci, ktoré sa nachádzali v zásuvkách stolov a skríň. Následne správkyňa konkurznej podstaty vecí, ktoré boli nájdené pri tomto preberaní, zapísala do dodatku súpisu konkurznej podstaty, ktorý aj predložila súdu, a to na základe prezentačného razítka súdu dňa 27.4.2001. V dodatku súpisu konkurznej podstaty č. 2 sa nachádzajú všetky veci, ktoré boli tam nájdené. Súčasne sama vyzvala svojím podaním I., aby si podal žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty k veciam, ktoré boli v objekte nájdené, a ku ktorým si prípadne po ich zapísaní do konkurznej podstaty uplatňuje svoje vlastnícke právo.

Rozsudok krajského súdu vychádza iba z tvrdení svedkov, blízkych príbuzných, či spolupracovníkov I. o tom, že tieto veci skutočne patria vlastnícky do majetku I.. Skutočnosť je však taká, že časť týchto vecí sa v skutočnosti vôbec v objekte nenachádzala, správkyňa ich preto nemohla zadržať a ani ich nemá k dispozícii, o čom svedčí zápisnica spísaná z prevzatia a odovzdania vecí zo dňa 5.10.2000. Časť vecí si I. na základe zápisnice zo dňa 6.10.2000 prevzal a veci, ktoré boli skutočne nájdené v objekte bližšie neidentifikované, boli zapísané do konkurznej podstaty a SKP podľa tohto súpisu ich aj v skutočnosti skladuje (jedná sa o veci uvedené v dodatku č. 2, 1 až 22). K týmto veciam si podali žalobu o vylúčenie z konkurznej podstaty aj iné osoby a sú predmetom odporovacích žalôb, ktoré podala SKP. Rozsudok krajského súdu považuje za nevykonateľný, pretože nemôže vydať veci, ktoré sa v objekte nenachádzali, a ktoré nemá k dispozícii. Navyše súd sa nevysporiadal so svedeckými výpoveďami v tom smere, kde sa tieto veci nachádzali a prečo ich má SKP vydať, ak na základe vykonaných inventúr v objekte neboli. V konečnom dôsledku ani I. vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2000 túto skutočnosť netvrdil. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu o vydanie veci zamietne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie obidvoch účastníkov v rozsahu ako rozhodnutie súdu prvého stupňa napadli podľa § 212 ods. l OSP, v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 OSP a rozsudok v napadnutej časti, teda v časti trov konania a v časti, v ktorej bolo žalovanej uložené vydať vo výroku označené veci podľa § 221 ods. l, písm. h/ OSP zrušil a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty označené v petite – l kus skracovacia píla ZKP, l kus vŕtačka Kango, l kus zváračka Triodyn 350, neomietnuté dosky a fošne v hale č.1, audio kazety, CD audio disky, sklenené plastiky, obraz, mapy, floppy, diskety, poznámkové zošity a ďalšie osobné predmety. Táto žaloba bola zamietnutá a rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto časti právoplatné, pretože nebolo napadnuté ani jedným z účastníkov konania. Ďalšou žalobou, ktoré boli spojené, sa žalobca domáhal vydania veci, a to zváracieho agregátu Triodyn 350, skracovacia píla ZKP, vŕtačka Kango, neomietnuté dosky a fošne z drevín dub, buk, brest, jaseň, javor a ďalších drevín, originálny obraz od maliarky H., znázorňujúci podnik úpadcu, CD audiodiskety, CD multimediálne diskety, knihy, sklenené plastiky a ďalší majetok žalobcu, ktorý mu bol dňa 5.10.2000, konaním žalovanej, odňatý. Súd v tejto časti žalobe vyhovel. Vychádza pritom zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí potvrdili vlastníctvo žalobcu k časti priznaných vecí, vo zvyšku vychádzal z písomných dokladov, ktoré osvedčovali, že žalobcovi, resp. jeho manželke (ktorá nie je účastníkom konania) boli niektoré veci poslané. Súd, teda v rámci daných možností, vykonal dokazovanie o tom, že žalobca, resp. jeho manželka boli vlastníkmi označených vecí, zo zisteného skutkového stavu však nevyvodil správne právne závery.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že ušlo pozornosti súdu, že časť vecí, vydania ktorých sa žalobca domáha, a ku ktorým svedeckými výpoveďami preukazoval vlastnícke právo, ktoré nie je dôvod spochybňovať, boli zahrnuté do konkurznej podstaty. Tento dodatok k súpisu konkurznej podstaty označený pod č. 2, je založený na č. l. 80 a je z neho zrejmé, že na základe mimoriadnej inventúry, ktorá prebehla 9.10.2000 v areáli K., bol dodatočne zistený majetok zahrnutý do konkurznej podstaty, o čom bol žalobca vyrozumený. Týka sa to vecí označených pod č. 3 skracovacia píla, č. 4 zváračka Triodyn, č. 5 vŕtačka Kango, č. 7 neomietnuté dosky (bez bližšej identifikácie, čo do druhu dreva a množstva), č. 22 nabíjačka. Vec označená pod č. 22 – nabíjačka nebola v žalobe o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty uplatnená. Neobstojí preto v tejto časti výrok súdu o vydanie veci podľa § 126 ods. l Obč. zák., pretože ide o veci zahrnuté do konkurznej podstaty. Ich vylúčenie je možné iba postupom podľa § 19 zák. č. 328/1991 Zb. v platnom znení. Čo sa týka ostatných vecí, vydanie ktorých súd uložil žalovanej, je potrebné uviesť, že z obsahu spisu nie je možné zistiť či sa nachádzali v objekte úpadcu, teda či ide o majetok žalobcu, ktorý žalovaná zadržiava. Súd sa nevyrovnal s písomnými dôkazmi založenými v spise, najmä inventúrnymi zoznamami, ktoré neobsahujú veci, ktorých vydania sa žalobca dožaduje, konkrétne jeho osobných vecí, nie osobných vecí jeho ďalších rodinných príslušníkov, ktorí nie sú účastníkmi konania.

Súd nevyhodnotil ani záznam zo dňa 6.10.2000, na ktorý sa žalovaná odvoláva (č. l. 94), podľa ktorého si žalobca aj firma F. prevzala a odviezla doklady, dekoratívne predmety, osobné veci, ktoré sa nachádzali v zásuvkách stolov a skríň, a osobné veci si odniesla aj I.. Zápisnica nedefinuje o aké konkrétne veci sa jednalo. Nie je preto doteraz jednoznačne preukázané či osobné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, a ktoré neboli do konkurznej podstaty zahrnuté, sa v objekte úpadcu nachádzajú, alebo či si ich podľa uvedenej zápisnice prevzal a odniesol. Ak sa má správcovi konkurznej podstaty uložiť vydať veci, ktoré nesúvisia s majetkom úpadcu, je potrebné preukázať nielen vlastníctvo k týmto veciam, ale aj skutočnosť, že tieto veci sa v objekte úpadcu alebo u správcu konkurznej podstaty bez právneho dôvodu nachádzajú, pričom vzhľadom na ust. § 120 ods. 4 OSP možno vychádzať len z dôkazov doteraz predložených.

Od doplnenia dokazovania v uvedenom smere, na základe v spise sa nachádzajúcich písomností, ako aj svedeckých výpovedí, je potom závislý aj výsledok v spore a od tohto sa odvíjajúce dôvody aj odvolania žalobcu o trovách prvostupňového konania, ktoré vzhľadom na výsledok v odvolacom konaní nebol dôvod vyhodnotiť, pretože o trovách súd znovu rozhodne v novom rozhodnutí o veci samej, kde rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 1. apríla 2008  

  JUDr. Margita   F r i d o v á, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: