Najvyšší súd  

1 Obo 22/2008

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. Bratislava, pobočka N., so sídlom S., X. N., IČO: X., proti žalovanému: J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Š. P. - A., N., IČO: X., so sídlom správkyne Š., T., právne zastúpenej JUDr. N. Ď., advokátkou so sídlom N., X. T., o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 47 Cbi 121/02-46 zo dňa 15. novembra 2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v v Bratislave č. k. 47 Cbi 121/02-46 zo dňa 15. novembra 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 8 966 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka z titulu vyplatených peňažných náhrad zamestnancom úpadcu z garančného fondu vo výške 299 187 Sk je zistená ako pohľadávka proti podstate.

Po začatí konania súd zistil, že zákonom č. 453/2003 Z. z. bol s účinnosťou od 1. januára 2004 zrušený N. a podľa ust. § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa jeho právnym nástupcom stala S. Bratislava. Súd mal za preukázané, že N. v Bratislave, Okresný úrad práce N., IČO: X., prihlásil dňa 20. septembra 2002 priamo u správcu konkurznej podstaty pohľadávku vo výške 308 969 Sk ako pohľadávku proti podstate, z ktorej správca konkurznej podstaty uznal ako pohľadávku proti podstate čiastku 9 782 Sk, ktorá predstavuje peňažnú náhradu vyplatenú z garančného fondu pani A. D. vo výške 9 290 Sk a čiastku poštovného 492 Sk vynaloženú počas konkurzu. Zvyšnú časť prihlásenej pohľadávky predstavujúcu sumu 299 187 Sk správca poprel čo do pravosti aj poradia. Prvostupňový súd usúdil, že žalobca – S. Bratislava, pobočka N., IČO: X., nie je konkurzným veriteľom v konkurznom konaní sp. zn. 6 K 327/01 namiesto pôvodného veriteľa N. v Bratislave, O. N., IČO: X., nakoľko nebol dodržaný postup podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Z konkurzného spisu súd zistil, že žalobca ako nový veriteľ do dnešného dňa neoznámil konkurznému súdu, že došlo k zmene veriteľa, a preto sa konkurzným veriteľom v uvedenom konkurznom konaní nestal. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nevyhovel žalobe a zamietol ju z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto incidenčnom spore, nakoľko tú má len konkurzný veriteľ, a tým S. Bratislava nie je. Navyše, žaloba bola podaná predčasne, lebo nebol dodržaný postup v zmysle § 29 ods. 5 ZKV. Právny predchodca žalobcu ani žalobca neboli doteraz konkurzným súdom vyzvaní na podanie žaloby o určenie pravosti a poradia pohľadávky vo výške 299 187 Sk, prihlásenej ako pohľadávka proti podstate. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v celkovej výške 8 966 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že žaloba bola zamietnutá bez tohto, aby sa súd zaoberal meritom veci z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, a to napriek oznámeniu žalobcu vo vyjadrení z 13. novembra 2007 o zmene veriteľa pohľadávky zo zákona a oznámeniu o zmene veriteľa pohľadávky v predmetnom konkurznom konaní z 5. februára 2004, doručenému súdu 11. februára 2004. Zamietnutie žaloby z dôvodu, že bola podaná predčasne, považuje žalobca za neprimerane tvrdé a pravdepodobne v rozpore so zákonom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky jednak pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a jednak z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne.

Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd prvého stupňa vyvodzuje zo skutočnosti, že žalobca nie je konkurzným veriteľom, pretože predmetnú pohľadávku v konkurze prihlásil N. Bratislava a po jeho zrušení zo zákona k 1. januáru 2004 nebol dodržaný postup podľa § 7 ods. 4 ZKV. Ku zmene veriteľa pohľadávky však došlo v tomto prípade priamo zo zákona (§ 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) a žalobca v odvolacom konaní predložil rovnopis oznámenia o zmene veriteľa pohľadávky (č. l. 59) adresovaný Krajskému súdu v Bratislave spolu s doručenkou potvrdzujúcou prevzatie tejto písomnosti adresátom.

Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení zmien a doplnkov, ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis (§ 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Z prvej vety tohto ustanovenia vyplýva, že ak počas konkurzu dôjde k zmene veriteľa pohľadávky, účastníkom sa stáva miesto pôvodného veriteľa nový veriteľ. Pôvodný veriteľ aj nový veriteľ má notifikačnú povinnosť voči konkurznému súdu a k oznámeniu treba priložiť listinu preukazujúcu prechod pohľadávky. V danom prípade však ide o odlišnú situáciu, nakoľko sa jedná o zmenu veriteľa priamo zo zákona a vychádzajúc zo zásady iura novit curia, k takémuto oznámeniu netreba dokladať žiadnu listinu. Navyše, pôvodný veriteľ túto skutočnosť nemohol oznámiť, keďže účinnosťou novely zákona o sociálnom poistení, ktorá sa týkala zmeny subjektu, svoju právnu spôsobilosť ku dňu prechodu pohľadávky stratil. Pokiaľ k zmene veriteľa v konkurznom konaní dochádza až doručením oznámenia, z predloženého dokladu možno dôvodne predpokladať, že nový veriteľ pohľadávky túto povinnosť splnil. Je síce pravda, že dôkaz o tom predložil napriek výzve súdu prvého stupňa až v odvolacom konaní, ale odvolací súd tento dôkaz pripustil s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa pojednávania nezúčastnil a nemal dôvod predpokladať, že konkurzný súd zašle súdu vyjadrenie, podľa ktorého oznámenie o zmene veriteľa sa v konkurznom spise nenachádza.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani ďalší dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná. Súd prvého stupňa tak rozhodol s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV, z ktorého vyplýva, že po rozhodnutí o konečnej správe súd vyzve veriteľov správcom neuznaných (alebo zaradených do iného poradia) pohľadávok proti podstate, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Takáto výzva nezakladá legitimáciu na podanie návrhu začatie konania, lehota v nej určená iba ukončuje lehotu, v ktorej môže veriteľ účinne podať žalobu o určenie pravosti alebo poradia jeho pohľadávky proti podstate.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto napadnutý rozsudok zrušil (§ 221 ods. 1, písm. f/ O. s. p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

P o uče n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. júna 2009  

  JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.