Najvyšší súd  

1 Obo 21/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1/ rade: A.K., U., žalovanému v 2/ rade: M.T., U. proti žalovanému: JUDr. M.H., správca konkurznej podstaty úpadcu I.B.T., o zaplatenie 40 000 Sk, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.11.1998, č. k. 41 Cb 3/97-49 a jeho uzneseniu zo dňa 6.8.2007, č. k. 41 Cb 3/97-132, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.11.1998, č. k. 41 Cb 3/97-49 a uznesenie zo dňa 6.8.2007, č. k. 41 Cb 3/97-132   z r u š u j e a vec v r a c i a súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom návrh žalobcov zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom zo dňa 29.10.1996 sa žalobcovia domáhali práva na zaplatenie sumy, každý po 20 000 Sk. V návrhu uviedli, že dňa 2.3.1992 na pošte odovzdali žalovanému celkom 2000 investičných bodov z kupónových knižiek 1. vlny kupónovej privatizácie, a to podľa ponuky spoločnosti za cenu 20 000 Sk pre každého zo žalobcov.

Ako dôkaz odovzdania bodov boli výpisy z účtov majiteľov cenných papierov a podacie lístky od doporučených zásielok riadne a termínovane vypísaných jediných zmlúv, ktoré boli riadne úradne overené. Žalovaný peniaze žalobcom podľa zmluvy nezaslal a nepodal ani vysvetlenie, prečo peniaze neposiela.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.11.1998 k veci uviedol, že spoločnosť I.B. neuzavrela so žalobcami žiadnu zmluvu, na základe ktorej by žalobcovia previedli svoje akcie na žalovaného a na základe ktorej by sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcom, každému po 20 000 Sk. Preto navrhol návrh zamietnuť.

Súd uzavrel, že ak žalobcovia tvrdia, že uzatvorili so žalovaným zmluvu, podľa ktorej žalovanému odovzdali 2000 investičných bodov a žalovaný sa zaviazal do roka od prevzatia zmluvy vyplatiť žalobcom po 20 000 Sk, je ich povinnosťou toto tvrdenie preukázať.

Z tohto bremena tvrdení pre žalobcov podľa záveru súdu vyplýva bremeno dôkazné na preukázanie, že zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy žalobcovia odovzdali 2000 investičných bodov a žalovaný sa zaviazal žalobcom vyplatiť po 20 000 Sk. Uvedené skutočnosti preukázané neboli, žalobcovia neuniesli bremeno tvrdení, ani dôkazné bremeno. Naopak, z listu žalobcov zo dňa 29.10.1998 vyplýva, že podľa výpisu zo SCP žalobcovia sú majiteľmi cenných papierov a zrejme teda nedošlo k prevodu cenných papierov.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcov ako podaný bez právneho dôvodu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný sa však ich náhrady vzdal.

Žalobcovia v podanom obšírnom odvolaní namietali, že súd v rozhodnutí nezohľadnil najmä nimi predložené zmluvy o kúpe akcií, ako aj smernice, ktoré vydal generálny riaditeľ P.M.H..

Napadnutým uznesením zo dňa 6.8.2007 Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. s odôvodnením, že pri lustrácii spisov zistil, že uvedenému konaniu predchádza konanie vedené pod sp. zn. 35 Cb 87/1996, ktorého účastníci aj predmet je totožný s týmto konaním.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas obsiahle odvolanie, z ktorého vyplýva, že odôvodneniu napadnutého uznesenia neporozumeli, preto opakujú skutkový stav veci zo svojho pohľadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalobcov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok a uznesenie treba zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali dňa 29.10.1996 návrh na začatie konania na Okresný súd v Banskej Bystrici, kde ako žalovaného označili P.R.B..

Na základe výzvy Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.1997 zaslali tomuto súdu kópiu svojho návrhu zo dňa 29.10.1996, podaného na Okresný súd v Banskej Bystrici. Krajský súd vo veci ďalej konal pod sp. zn. 41 Cb 3/97.

Predvolanie na pojednávanie dňa 17.9.1997, 17.12.97, 20.3.98, 23.4.98 sa žalovanému nepodarilo doručiť a právny zástupca žalovaného sa zúčastnil na pojednávaní až 17.11.1998, na ktorom súd l. stupňa vyniesol aj napadnutý rozsudok.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14.4.2000 vyhlásil konkurz na I., a. s., čím sa konanie v predmetnej veci podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV prerušilo.

Krajský súd v Banskej Bystrici zistil, že žalobcovia si pohľadávku uplatnenú v predmetnom konaní neprihlásili ako pohľadávku v konkurznom konaní.

Dňa 6.8.2007 súd l. stupňa vydal napadnuté uznesenie o zastavení konania z dôvodu litispendencie v zmysle § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.

Podaním zo dňa 22.1.2010 dal SKP súhlas s pokračovaním v konaní, sp. zn. 41 Cb 3/1997. Súčasne navrhol žalobu zamietnuť a svoj návrh odôvodnil zamietajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR v obdobných incidenčných sporoch.

Na tomto základe odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov proti žalobu zamietajúcemu rozhodnutiu a uzavrel, že ho treba zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval za potrebné zrušiť aj uznesenie o zastavení konania, pretože súd l. stupňa nemohol rozhodovať, pokiaľ nebolo skončené odvolacie konanie.

V ďalšom konaní súd l. stupňa predovšetkým znovu zistí, či existuje prekážka litispendencie v zmysle § 83 O.s.p. a či nejde len o podanie žalobcov zo dňa 13.2.96 na Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorému tento súd pridelil spisovú značku 35 Cb 87/96. Treba pritom vziať náležitý zreteľ na skutočnosť, že v sp. zn. 41 Cb 3/97 je obsahove takmer zhodné podanie žalobcov zo dňa 29.10.1996. Rozdiel v spomenutých podaniach žalobcov na Okresnom súde v Banskej Bystrici je nielen v dátume ich napísania, ale aj v označení žalovaného. Aj v uznesení o zastavení konania, č. k. 41 Cb 3/97-138 sa ako žalovaný uvádza „Fond P., a. s.“.

Pokiaľ súd l. stupňa nedospeje k záveru, že prekážka litispendencie je daná a konanie z tohto dôvodu nezastaví, rozhodne znovu vo veci samej, pričom náležite zohľadní všetky skutočnosti, ktoré nastali od vynesenia napadnutého rozsudku do momentu, kedy SKP dal súhlas s pokračovaním v konaní.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok i uznesenie súdu l stupňa zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.