Najvyšší súd
1 Obo 20/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Šatku a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci navrhovateľa P., spol. s r. o. v likvidácii, so sídlom D., IČO: X., proti odporcovi v 1. rade V. H. L., so sídlom K., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. A. V., s. r. o. so sídlom B. a odporcovi v 2. rade JUDr. D. R., so sídlom K., správca konkurznej podstaty úpadcu I., spol. s r. o. v konkurze, so sídlom O., o určenie účastníkov konania a správcu konkurznej podstaty na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbi/30/2010-141 z 10. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbi/30/2010-141 z 10.novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1. rade a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9 Cbi/30/2010-141 z 10.novembra 2011 návrh zamietol a odporcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Krajskom súde v Bratislave dňa 16. júla 2010 domáhal, aby súd určil, že účastníkom konania sú pôvodný veriteľ V., a. s., B., IČO: X. a pôvodný veriteľ S., a. s., B., namiesto odporcu v 1/ rade a že správcom konkurznej podstaty je pôvodný správca JUDr. D. S. namiesto odporcu v 2/ rade. Naliehavý právny záujem navrhovateľ odôvodnil snahou o vyriešenie problematiky - neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok na ďalších veriteľov, neplatnosť zvolania schôdze veriteľov, ustanovenie nového správcu pred zverejnením konečnej správy, ako aj nastolenie právneho vzťahu rešpektujúceho uznávané zásady.
Ďalej krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 156/99 z 24. septembra 1999 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka I.I., spol. s r.o. so sídlom O., IČO: X. (ďalej aj „dlžník“) a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. D. S., pričom navrhovateľ je v konkurznom konaní veriteľom s priznanou pohľadávkou. Prihláškou z 28. októbra 1999 si S., a. s., B., prihlásila v konkurze svoju pohľadávku v celkovej výške 28 229 842,88 Sk s právom na oddelené uspokojenie a V., a. s., B. (ďalej aj „V. a.s.“) si prihláškou z 19. novembra 1999 prihlásila svoju pohľadávku v celkovej výške 148 090 786,73 Sk s právom na oddelené uspokojenie.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 S., a. s., ako postupca postúpila svoju pohľadávku evidovanú voči dlžníkovi na postupníka S., a. s., B.. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. decembra 1999 V., a. s., ako postupca postúpila svoju pohľadávku evidovanú voči dlžníkovi na postupníka S., a. s., B.. Oznámením o zmene účastníka v konaní sp. zn. 6K 156/99 S., a. s., oznámila konkurznému súdu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo 17. augusta 2011 boli predmetné pohľadávky postúpené postupníkovi V. H. L., t. j. odporcovi v 1. rade. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice a za odporcu v 1. rade ju podpísal JUDr. J. T. na základe plnej moci z 15. júna 2001.
Podľa názoru navrhovateľa, právny zástupca odporcu v 1. rade JUDr. J. T. sa pri podpisovaní zmluvy o postúpení pohľadávok zo 17. augusta 2011 preukázal plnou mocou, ktorá mu bola udelená osobou v tom čase neoprávnenou konať za odporcu v 1. rade a z tohto dôvodu je zmluva zo 17. augusta 2011 absolútne neplatným právnym úkonom. Oznámenie o zmene účastníka z 22. augusta 2001, doručené konkurznému súdu dňa 13. septembra 2001, pôvodným veriteľom S., a. s., podľa navrhovateľa nespĺňalo zákonné predpoklady pre zmenu účastníkov konania, keďže zákon výslovne vyžaduje, aby oznámenie o zmene veriteľa vykonal nový veriteľ so súčasným veriteľom doložením listiny formou notárskej zápisnice. Vzhľadom na zvolené postupy pri postupovaní pohľadávok môžu byť účastníkmi konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 6K 156//99 iba pôvodní veritelia V., a. s. a S., a. s., keďže zmluvy o postúpení pohľadávok na ďalších veriteľov - S., a. s. a následne odporcu v 1. rade sú neplatné. Konkurzný súd na základe návrhu odporcu v 1. rade zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na deň 10. júla 2002 s bodom programu: Odvolanie správcu JUDr. D. S. a ustanovenie nového správcu JUDr. D. R., t. j. odporcu v 2. rade. Vzhľadom na výšku pohľadávky odporcu v 1. rade - 70%, tento hlasovaním na schôdzi konkurzných veriteľov rozhodol o výmene správcu, ktorú navrhovateľ považuje za neplatnú.
Odporcovia v 1. a 2. rade uviedli, že identický návrh na začatie konania podal navrhovateľ už predtým na Krajskom súde v Bratislave. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6 Cbi 2/2009 a bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci súdu. S poukazom na prekážku právoplatne rozsúdenej veci navrhli predmetné konanie zastaviť.
Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cbi 2/2009-5 z 13. februára 1999 súd zistil, že návrhom podaným na súde dňa 9. februára 2009 sa navrhovateľ domáhal určenia, že v konkurze vyhlásenom na majetok I., spol. s r.o., so sídlom v T., vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K 156/99 je účastníkom konania pôvodný veriteľ V., a. s., B., IČO: X. a určenia, že správcom konkurznej podstaty je pôvodný správca JUDr. D. S. namiesto odporcu v 2. rade. Konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu na rozhodovanie v samostatnom konaní o určenie, kto je veriteľom konkurzu a kto je správcom, keďže rozhodovanie o týchto otázkach patrí do výlučnej právomoci konkurzného súdu.
Krajský súd poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p., ktoré umožňuje, aby sa navrhovateľ domáhal určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, ak preukáže naliehavý právny záujem. Pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že predmetom konania je určenie, že v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka I., spol. s r. o., so sídlom v T. a vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K 156/99, sú účastníkmi konania pôvodný veriteľ V., a. s. B. a pôvodný veriteľ S., a. s., B., namiesto odporcu v 1. rade a že správcom konkurznej podstaty je pôvodný správca JUDr. D. S. namiesto odporcu v 2. rade.
Podľa názoru krajského súdu, určenie, kto je účastníkom konkurzného konania a kto je správcom konkurznej podstaty, nie je určením, či tu právo alebo právny vzťah je. Kto je účastníkom konkurzného konania a za akých okolností môže dôjsť k zmene veriteľa a ku zmene správcu konkurznej podstaty upravuje zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v príslušných ustanoveniach (§ 7 ods. 4, § 8 ods. 5) a týmito otázkami sa môže zaoberať jedine konkurzný súd. Teda, rozhodnutie o tom, či počas konkurzného konania došlo k zmene veriteľa pohľadávky, ako aj k ustanoveniu nového správcu na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov prináleží jedine konkurznému súdu. Ten o zmene veriteľa a ustanovení nového správcu rozhodne, ak sú pre to splnené zákonom stanovené podmienky, pričom rozhodnutie súdu nie je možné nahrádzať určovacím návrhom v osobitnom súdnom konaní. Navrhovateľ v konaní tiež nepreukázal ani naliehavý právny záujem na podanom určovacom návrhu, keďže nepreukázal, že by rozhodnutie bolo spôsobilé ovplyvniť jeho právne postavenie, a to aj v prípade, ak by súd, ako prejudiciálnu otázku, posudzoval neplatnosť právnych úkonov, ktoré predchádzali zmene veriteľa. K námietke odporcov, aby predmetné konanie bolo zastavené pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci krajský súd uviedol, že o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde, pretože takúto prekážku predstavuje len právoplatný rozsudok vo veci samej. S poukazom na uvedené preto krajský súd predmetnú vec prejednal a rozhodol tak, že návrh navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcom v 1. a 2.rade, ktorí mali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že rozsudok krajského súdu je vecne nesprávny, pretože súd nevykonal dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonaním dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Podľa názoru navrhovateľa, v konaní bol porušený princíp rovnosti účastníkov, podstata ktorého v užšom chápaní spočíva v tom, že účastníci majú mať rovnaké možnosti na uplatnenie svojich hmotnoprávnych a procesných práv, čo patrí k základným povinnostiam súdu. Návrh bol podaný na Krajský súd v Bratislave dňa 16. júla 2010, pričom vec bola pridelená oddeleniu Cbi. Ak konajúci sudca na oddelení Cbi zistil, že mu vec nepatrí, mal konať v súlade so zákonom a vec postúpiť priamo konkurznému sudcovi, ktorý by ju rozhodol.
Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že už pred podaním predmetného návrhu vo veci konal tak, že dňa 26. januára 2009 podal v totožnej veci návrh konkurznému súdu. Tento však vec vybavil iba formou oznámenia o nevybavení veci, vecou sa nezaoberal a on tak nemal možnosť proti rozhodnutiu konkurzného súdu podať opravný prostriedok. Podanie návrhu na krajský súd dňa 16. júla 2010 bolo jediným možným procesným postupom.
Nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že nepreukázal naliehavý právny záujem na podanom určovacom návrhu, ktorým žiadal o určenie neplatnosti dvoch právnych úkonov, a to zmeny konkurzného veriteľa a následného ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty veriteľom, ktorý bol ustanovený neplatným právnym úkonom. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené nielen jeho právo, ale aj práva všetkých v konkurze zúčastnených veriteľov. Súčasne týmto určením je možné predísť žalobe na plnenie.
Pokiaľ ide o prekážku rozhodnutej veci, krajský súd oprel svoje rozhodnutie o tvrdenia odporcu v 2. rade. Rozhodnutie č. k. 6 Cbi 2/2009 doteraz nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože doteraz nebolo právoplatne doručené odporcovi v 1. rade, pričom aj konateľ navrhovateľa sa v období od 3. marca 2009 do 21. marca 2009 zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky. Plná moc tzv. právneho zástupcu odporcu v 1. rade zo 14. júna 2006 je neplatným právnym úkonom. Krajský súd si nevyžiadal ani aktuálny výpis z obchodného registra odporcu v 1. rade.
Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade.
Odporca v 1.rade sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi rozsudku krajského súdu a navrhol ho potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že mu nie je známe, od čoho navrhovateľ odvodzuje že plná moc tzv. právneho zástupcu odporcu v 1. rade zo 14. júna 2006 je neplatným právnym úkonom. Splnomocnenie udelené štatutárnym zástupcom odporcu v 1. rade nebolo nikdy spochybnené v žiadnom zo súdnych sporov, vedených na území Slovenskej republiky. Nevidí preto dôvod, aby splnomocnenia, udelené štatutárnym zástupcom odporcu v 1. rade v minulosti alebo v súčasnosti ktokoľvek spochybňoval. Rovnako nevidí dôvod, aby odporca v 1. rade bol povinný predkladať aktuálny výpis z obchodného registra, ktorý vydáva Ministerstvo obchodu, priemyslu a cestovného ruchu, oddelenia registrátora spoločností a konkurzného správcu v N..
Odporca v 2. rade uviedol, že odvolacie dôvody navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, pretože krajský súd vykonal dokazovanie prostredníctvom všetkých dôkazov, ktoré účastníci konania v priebehu súdneho konania navrhli.
Ďalej odporca v 2. rade poukázal na ustanovenia § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zákonov (ďalej aj „ZKV“), z ktorých vyplýva, že rozhodnúť o ustanovení nového správcu, resp. o zmene účastníkov v konkurznom konaní môže len konkurzný súd. Stotožnil sa aj so záverom krajského súdu, že navrhovateľ nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na podanom určovacom návrhu. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že uznesenie č. k. 6 Cbi 2/2009-5 z 13. februára 2009 nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko konateľ navrhovateľa sa v období od 3. marca do 21. marca 2009 nachádzal v zahraničí, ako aj z dôvodu, že plnomocenstvo na zastupovanie odporcu v 1. rade je údajne neplatným právnym úkonom. Uvedené tvrdenie navrhovateľa považuje za účelové a tendenčné. Neplatnosti právneho úkonu sa nemôže domáhať ten, kto ju sám spôsobil a neprítomnosť štatutára vzhľadom na meritum prejednávanej veci a dovtedy vykonané úkony nebola rozhodujúca. Uznesenie z 13. februára 2009 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. apríla 2009 a z uvedeného dôvodu nepochybne predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, v zmysle ktorej za nemôže rozhodnúť znovu o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ust. § 10 odseku 2 O. s. p.), prejednal vec v medziach odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ sa určovacím návrhom podaným na Krajskom súde v Bratislave dňa 16. júla 2010 domáhal, aby súd podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. určil, že účastníkom konania je pôvodný veriteľ V., a. s., B., IČO: X. a pôvodný veriteľ S., a. s., B., namiesto odporcu v 1. rade a že správcom konkurznej podstaty je pôvodný správca JUDr. D. S. namiesto odporcu v 2. rade.
Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že určovací petit sa týka konkurzného konania úpadcu I., spol. s r. o., so sídlom O., IČO: X., na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 156/99 z 24. septembra 1999, uznesením, ktorým bol zároveň ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. D. S. Navrhovateľ v určovacom návrhu spochybňuje zmenu veriteľov pohľadávok, prihlásených do konkurzu (V., a. s. a S., a. s.) na základe dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 a zmluvy zo 17. augusta 2001, na základe ktorých sa konkurzným veriteľom prihlásených pohľadávok stal odporca v 1. rade a k zmene ktorej došlo v priebehu konkurzného konania, vedeného na konkurznom súde (Krajský súd v Bratislave ) pod sp. zn. 6K 156/99. Zároveň navrhovateľ spochybnil aj ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty - odporcu v 2. rade uznesením konkurzného súdu na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, konanej dňa 9. júla 2002.
Podľa ust. § 7 ods. 4 ZKV, ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ, pôvodný veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou, preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je doložené listinou, preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis.
Podľa ust. § 8 ods.5 ZKV z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
Konkurzný súd - Krajský súd v Bratislave, v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6K 156/99 podľa vyššie citovaného ustanovenia § 7 odseku 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ako zákona lex specialis, posúdil otázku zmeny účastníkov konkurzného konania - konkurzných veriteľov V., a. s. a S., a. s., tak, že na základe zmluvných prevodov pohľadávok prihlásených do konkurzu zmluvami o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 a 17. augusta 2001 sa novým konkurzným veriteľom stal odporca v 1. rade, s ktorým ďalej konal v konkurznom konaní. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 8 odseku 5 ZKV konkurzný súd ustanovil odporcu v 2. rade za nového správcu konkurznej podstaty na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, pričom rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov ex lege zanikla funkcia doterajšieho správcu JUDr. D. S.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že rozhodnutie o tom, či došlo počas konkurzného konania k zmene veriteľa pohľadávky zo zmluvy alebo zo zákona alebo k ustanoveniu nového správcu konkurznej podstaty na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, prináleží konkurznému súdu, pričom rozhodnutia, opatrenia alebo postupy konkurzného súdu v priebehu konkurzného konania nie je možné nahrádzať v inom súdnom konaní určovacím návrhom podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., resp. iným návrhom uplatneným podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, pričom konkurzný súd je kauzálne príslušným súdom na konkurzné konanie (ktorý konkrétny súd, to je vyplýva zo zákona č. 371/2004 Z. z., resp. predtým platného zákona č. 328/1996 Zb.). Určiť, kto je účastníkom konkurzného konania a kto je správcom konkurznej podstaty, nie je možné určovacím návrhom podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pretože tieto otázky upravujú osobitné procesné ustanovenia ZKV, ktorý určuje, kto je účastníkom konkurzného konania a za akých podmienok môže dôjsť k jeho zmene, ako aj ku zmene správcu konkurznej podstaty pôvodne ustanoveného uznesením konkurzného súdu pri vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
Odvolací súd súhlasí so záverom krajského súdu aj v tom, že v predmetnom spore navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom návrhu, uplatnenom podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pretože nepreukázal, ako by kladné rozhodnutie súdu v predmetnej veci mohlo ovplyvniť jeho právne postavenie, a to aj so zreteľom k časovému hľadisku, keďže určovací návrh podal na Krajskom súde v Bratislave v roku 2010, t. j. 8 rokov od uskutočnenia navrhovateľom namietanej schôdze konkurzných veriteľov, ktorá sa konala dňa 9. júla 2002.
Námietku tzv. právoplatne rozhodnutej veci, uplatnenú odporcami v 1. a 2. rade, odvolací súd nepovažoval za právne relevantnú, pretože takúto prekážku predstavuje len právoplatné rozhodnutie vo veci samej, avšak nie procesné rozhodnutie, ktorým súd v identickej veci zastavil konanie. Krajský súd preto správne postupoval, keď predmetnú právnu vec prejednal a meritórne v nej rozhodol.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože krajský súd vo veci dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého následne vyvodil aj správny právny záver, keď návrh navrhovateľa zamietol. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Úspešnými účastníkmi v odvolacom konaní boli odporcovia v 1. a 2. rade, ktorým podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to však, že odporcovia v 1. a 2. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd rozhodol tak, že im v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal.
Rozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr. Štefan Šatka,v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová