Najvyšší súd  

1Obo/2/2015

 

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B. I., s. r. o., so sídlom v B., J., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. a spol. s r. o., so sídlom v B., Z.

IČO: X. proti odporcovi 1/ A.. B., nar. X. s registrovaným pobytom v O. B. a odporcovi 2/ O.

L., Z. IČO: X. zastúpenému   J., advokátska kancelária, v. o. s., so sídlom v B., P. IČO: X.

o zaplatenie 419 350,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 NcCb 4/2007-Db-749 z 30. septembra 2013, takto  

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 NcCb 4/2007-Db-749  

z 30. septembra 2013 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 34 NcCb 4/2007-Db-749 z 30. septembra 2013 Krajský súd v Banskej

Bystrici uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia

zaplatil príkazom na úhradu na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č. účtu: X./X., VS: X.,

KS: X. s pripojeným avízom súdny poplatok za odvolanie vo výške 25 161 eur (položka č. 1a/

Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení). Navrhovateľ bol tiež

poučený o práve podať odvolanie a o tom, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude

ho súd vymáhať (§ 12 zákona č. 71/1992 Zb.).

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že napadnuté

uznesenie je nezákonné, lebo súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že predmetom 2   1Obo/2/2015

konania bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, pričom žalovaný nárok smerujúci

voči odporcovi v 2. rade predstavoval len ručiteľský záväzok. Vzhľadom k tomu, že aj pri

podaní žalobného návrhu sa platí súdny poplatok len z jednej žalovanej sumy (t. j. bez ohľadu

na to, koľko žalovaných ručiteľov vystupuje v konaní), súd prvého stupňa mal zohľadniť tú

skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní voči odporcovi v 1. rade úspešný a súdny poplatok

preto nemal byť stanovený vo výške 25 161 eur. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal,

aby odvolací súd podľa ust. § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal

podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) v medziach, v ktorých

sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel  

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 27. augusta 2013 vyhlásil Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudok, ktorým odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 160 770,33 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol. O trovách konania nerozhodol s odôvodnením, že o nich

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal

navrhovateľ včas odvolanie. Napadol ním výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa

zamietol jeho návrh voči odporcovi v 2. rade. Žiadal, aby odvolací súd napadnutú časť

rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi v 2. rade uloží povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 419 350,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy

258 580,63 eur od 10. januára 2004 do zaplatenia s tým, že túto sumu má odporca v 2. rade

zaplatiť spoločne s odporcom v 1. rade tak, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť druhého odporcu, alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnutú časť

rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením z 30. septembra

2013 vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie v sume 25 161 eur podľa

položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb“). Toto uznesenie navrhovateľ rovnako napadol odvolaním,   3   1Obo/2/2015

v ktorom spochybnil výšku vyrubeného súdneho poplatku, ako aj samotnú skutočnosť, že mu

bol súdny poplatok vyrubený.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak

je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená  

v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou

sumou. Ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom

stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. pri percentnej sadzbe je základom

poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena príslušenstva sa zahrnie do základu

poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je základom poplatku

cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona  

č. 71/1992 Zb. z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa platí

súdny poplatok v obchodných veciach vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu najmenej 16,50 eur najviac 33 193,50 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa

rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Navrhovateľovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení podaním odvolania

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ako rozhodnutiu vo veci samej) vznikla

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Navrhovateľ svojím odvolaním

napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu voči odporcovi  

v 2. rade, od ktorého navrhovateľ žiadal zaplatenie sumy 419 350,96 eur s príslušenstvom.

Istina 419 350,96 eur ako „cena nároku uplatňovaného v odvolaní“ je preto základom pre

určenie súdneho poplatku za podané odvolanie a 6 % z uvedenej sumy, ktorá sa v zmysle 4   1Obo/2/2015

prvej vety § 7 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch zaokrúhľuje na celé eurá nadol (čiže   419 350 eur) potom predstavuje sumu 25 161 eur. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne

a v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi ako odvolateľovi vyrubil súdny poplatok za

podané odvolanie práve v tejto sume.

Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa mal pri vyrúbení súdneho poplatku za

podané odvolanie zohľadniť tú skutočnosť, že odporca v 2. rade vystupoval v konaní pred

súdom prvého stupňa len ako ručiteľ odporcu v 1. rade a že v konaní voči odporcovi v 1. rade

bol navrhovateľ so svojou žalobou úspešný. K uvedenému odvolací súd uvádza, že

ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch neumožňujú súdu, ktorý rozhoduje o poplatkovej

povinnosti poplatníka - odvolateľa, zohľadniť pri výpočte súdneho poplatku to, že zatiaľ čo

v konaní pred súdom prvého stupňa žaloval takýto poplatník dlžníka aj ručiteľa, tak

v odvolacom konaní už žiada peňažné plnenie len od ručiteľa. Výslovná zákonná úprava

existuje len pokiaľ ide o spôsob, akým platia súdny poplatok viacerí odvolatelia na strane

navrhovateľa alebo odporcu, a to v závislosti od charakteru svojho procesného spoločenstva

(viď poslednú vetu poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov), čo ale nie je

posudzovaný prípad. Rovnako tak nemožno na daný prípad aplikovať poznámku č. 6

k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej ak je predmetom konania viac

nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné

plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci

je totiž len jeden nárok, a to nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade na zaplatenie sumy

419 350,96 eur s príslušenstvom. Skutočnosť, že odporca v 2. rade by mal túto sumu zaplatiť

spoločne s odporcom v 1. rade tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhého, je právne irelevantná pre vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie, ktoré

smeruje len voči odporcovi v 2. rade. Inak povedané, platná zákonná úprava neupravuje

spôsob, akým by konajúci súd mohol túto skutočnosť vziať do úvahy pri vyrubení súdneho

poplatku za takéto odvolanie.  

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol v pomere hlasov 3:0 ( ust. § 3

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

5   1Obo/2/2015

V Bratislave, 12. mája 2015

JUDr. Juraj Seman, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová