UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu JUDr. Tomáša Vaňa, so sídlom Záhumenská 23, Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu AFP Trade, s.r.o., so sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 861 452, zastúpeného JUDr. Barborou Kičovou, advokátkou, so sídlom Bilíkova 18, Bratislava, proti žalovanej JUDr. Dašene Gombíkovej, so sídlom Kukučínova 1, Martin, správkyni konkurznej podstaty úpadcu Gustáv Jozefčiak JOVOS, s miestom podnikania Bytčická 16, Žilina, IČO: 10 950 273, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45Cbi/2/2012-208 z 22. marca 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Rozsudkom č. k. 45Cbi/2/2012-208 z 22. marca 2017 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností, špecifikovaných v žalobe, zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Gustáva Jozefčiaka JOVOS, s miestom podnikania Bytčická 16, Žilina, IČO: 10 950 273. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a sporné nehnuteľnosti vylúči zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z. - ďalej len „CSP“), pred vecným prejednaním odvolania skúmal najskôr, či podanie došlé súdu spĺňa náležitosti odvolania, či odvolanie podala na to oprávnená osoba, či ho podala včas a či ide o rozhodnutie, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (tzv. podmienky prípustnosti odvolania). Ak odvolací súd zistí, že odvolanie bolo podané oneskorene, alebo bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, také odvolanie podľa § 386 písm. a/ až c/ CSP odmietne. Rovnako odvolací súd rozhodne aj vtedy, ak podanie došlé súdu nemá náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. d/ CSP).
4. Odvolanie je podané včas vtedy, ak bolo podané v lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, t. j. do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45Cbi/2/2012-208 z 22. marca 2017 obsahuje správne poučenie o lehote a súde príslušnom na podanie odvolania, keď súd prvej inštancie v poučení uviedol, že proti jeho rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, dvojmo, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Zároveň zo spisu vyplýva, že rovnopisy napadnutého rozsudku boli stranám doručované poštou, pričom žalobcovi bol rozsudok doručený prostredníctvom jeho splnomocnenej zástupkyne dňa 5. mája 2017 (viď doručenka na č. l. spisu č. 213). Nadbytočne bol rozsudok doručovaný tiež priamo žalobcovi, ktorý si ho prevzal dňa 28. apríla 2017. Skutočnosť, že žalobca je v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Kičovou, bola súdu prvej inštancie oznámená elektronickým podaním z 22. marca 2017, ktorým žalobca zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v uvedený deň (č. l. spisu 200 a nasl.), takže v čase doručovania rozsudku bola táto skutočnosť súdu prvej inštancie známa. V súlade s pravidlom vyjadreným v prvej vete ustanovenia § 110 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi a s prihliadnutím na to, že v prejednávanej veci nejde o žiaden z prípadov, kedy sa má písomnosť doručiť tak strane, ako aj jej zástupcovi (v zmysle druhej vety citovaného ustanovenia), za účinné doručenie rozsudku žalobcovi treba považovať jeho doručenie splnomocnenej právnej zástupkyni JUDr. B. Kičovej dňa 5. mája 2017. Nasledujúcim dňom, t. j. 6. mája 2017 začala žalobcovi plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na sobotu 20. mája 2017, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu odvolacej lehoty tak, že posledným dňom na podanie odvolania bol pondelok 22. mája 2017 (ust. § 121 ods. 2 a ods. 4 CSP). V tento deň bolo do elektronickej schránky podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici doručené elektronické podanie, ktorého obsahom bolo odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45Cbi/2/2012-208 z 22. marca 2017. Ako vyplýva z úradného záznamu na č. l. spisu 219, elektronické podanie, ktoré v mene žalobcu urobila jeho zástupkyňa, nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okrem tohto elektronického podania (č. l. spisu 216 a nasl.) sa v spise na č. l. 221 a nasl. nachádza tiež obsahovo totožné podanie urobené v listinnej podobe, ktoré bolo dňa 31. mája 2017 odovzdané na poštovú prepravu a dňa 2. júna 2017 doručené súdu.
6. Civilný sporový poriadok, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2016 spravuje predmetné konanie, v ustanovení § 123 ods. 1 charakterizuje podanie ako úkon určený súdu. V ustanovení § 123 ods. 2 CSP sú príkladmo uvedené podania vo veci samej, medzi nimi aj odvolanie. Pokiaľ ide o formu, v akej musí byť podanie urobené, aby vyvolalo zamýšľané právne účinky, ustanovenie § 125 ods. 1 CSP určuje, že podanie možno urobiť písomne, a to buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobeautorizované podľa osobitného predpisu, pričom ak sa takéto podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
7. Z obsahu spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že odvolanie žalobcu vo veci samej, podané elektronicky v posledný deň odvolacej lehoty, nebolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom do 31. októbra 2017, pretože neobsahovalo zaručený elektronický podpis právnej zástupkyne žalobcu ako osoby, ktorá predmetné podanie urobila. Také podanie bolo preto potrebné dodatočne doručiť súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, a to v lehote 10 dní od urobenia predchádzajúceho neautorizovaného elektronického podania. Z formulácie, podľa ktorej musí byť podanie vo veci samej v lehote 10 dní súdu doručené, je zrejmé, že ide o tzv. hmotnoprávnu lehotu, pred uplynutím ktorej sa podanie musí reálne nachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty preto nestačí, ak sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napr. poštovému podniku (§ 121 ods. 5 CSP, časť vety pred bodkočiarkou). Skutočnosť, že lehota podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP je tzv. hmotnoprávnou lehotou, možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu. Nedodržanie lehoty CSP sankcionuje tým, že na predchádzajúce neautorizované elektronické podanie sa neprihliada, čiže ako keby vôbec nebolo urobené. 8. V posudzovanom prípade lehota na doplnenie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 23. mája 2017, t. j. deň nasledujúci po doručení predchádzajúceho elektronického podania bez autorizácie (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posledný deň tejto lehoty pripadol na štvrtok 1. júna 2017. Odvolanie v listinnej podobe (č. l. spisu 221 a nasl.) však bolo súdu prvej inštancie dodatočne doručené až dňa 2. júna 2017, ktorú skutočnosť osvedčuje odtlačok podacej pečiatky Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyznačený na prvej strane predmetného podania. Skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu podanie odovzdala na poštovú prepravu ešte dňa 31. mája 2017, je vzhľadom na hmotnoprávnu povahu lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP, bez právneho významu. Zároveň je potrebné ešte uviesť, že odvolanie v listinnej podobe (č. l. spisu 221 a nasl.) bolo súdu prvej inštancie doručené po uplynutí odvolacej lehoty.
9. Nedodržaním 10-dňovej hmotnoprávnej lehoty na doplnenie podania vo veci samej (v danom prípade odvolania), urobeného elektronicky bez autorizácie, nastali účinky predpokladané v prvej vete ustanovenia § 125 ods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou), spočívajúce v tom, že na elektronické podanie bez autorizácie nemožno prihliadať. Uvedené však neplatí pre odvolanie urobené v listinnej podobe a zažurnalizované v spise na č. l. 221 a nasl., ktoré spĺňa formálne aj obsahové náležitosti odvolania smerujúceho proti rozhodnutiu vo veci samej. Keďže však splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu toto odvolanie odovzdala na poštovú prepravu až dňa 31. mája 2017, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol 22. máj 2017, odvolanie žalobcu je podané oneskorene.
10. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm. a/ CSP ako oneskorené odmietol.
11. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bola žalovaná, ktorej proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa užprv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP).
Podľa ustanovenia § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 a § 434 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
Podľa ustanovenia § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.