1Obo/19/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Frank Wiedermann, správca konkurznej podstaty úpadcu Immodressa Gesellschaft mit beschränkter Haftung, so sídlom Kirchstrasse 23, Wassenberg, Spolková republika Nemecko, zastúpeného Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Cintorínska 3/a, Bratislava proti žalovanému Q. Q., bytom U., G., o zaplatenie 1 095,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14 Cob 354/2012-131 z 23. mája 2013, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 10 Cb 72/2010-94 z 10. júla 2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 095,40 eur a nahradiť mu trovy konania v sume 795,27 eur. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom č. k. 14 Cob 354/2012-131 z 23. mája 2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v sume 82,85 eur. Podaním zo dňa 17. júla 2013, označeným ako odvolanie, žalovaný opakovane napadol rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 10 Cb 72/2010-94 z 10. júla 2012 a zároveň aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 14 Cob 354/2012- 131 z 23. mája 2013. O opakovanom odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 10. júla 2012 rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14 Cob 182/2013-142 z 26. augusta 2013 tak, že odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané. Následne Okresný súd Žilina predložil spis sp. zn. 10 Cb 72/2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14 Cob 354/2012-131 z 23. mája 2013.

Pred samotným vecným posúdením Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú splnené procesnépodmienky na to, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol o podanom odvolaní žalovaného konať.

Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako aj na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma z úradnej povinnosti (ex offo). Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.

V posudzovanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku) a ani obsahového nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon žalovaného, ktorým napadol rozsudok Krajského súdu v Žiline (ako súdu odvolacieho), je odvolaním podľa ust. § 201 a nasl. O.s.p. Tiež nemožno mať pochybnosti o tom, že predmetné odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorým krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného, podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Podľa ust. § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vyššie citované ustanovenie § 10 ods. 2 O.s.p. upravuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobilým predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky sú len rozhodnutia krajského súdu ako súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento na základe odvolania žalovaného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a preto muvznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nepodal návrh na jej priznanie (ust. § 151 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.