1 Obo 19/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozef Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci žalobcu: Mesto L., zast. Ing. M. V., primátor mesta, N., L., IČO: X., DIČ: X., zast. Mgr. A. M., P., L.

proti žalovanej: Ing. D. P., správca konkurznej podstaty, H., K. úpadcu L. W. L., s. r. o., L.,

P., L., IČO: X., zast. JUDr. I. S., advokátka, H., K., o určenie prihlásenej pohľadávky vo

výške 117 514,44 eur (3 540 240,-- Sk), na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach zo dňa

27. januára 2011 č. k. 12 Cbi/2/2009-146, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

27. januára 2011 č. k. 12 Cbi/2/2009-146   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka Mesta L. proti

podstate, prihlásená do konkurzného konania L. W. L., s. r. o., L., vo výške 117 514,44 eur

(3 540 240,-- Sk), je po práve pohľadávkou proti podstate. Náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom na začatie konania, upresnenom po začatí

konania, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka   Mesta L. proti podstate, prihlásená

do konkurzného konania L. W., s. r. o., L., vo výške 117 514,44 eur (3 540 240,-- Sk), je

po práve pohľadávkou proti podstate.

Uplatnená pohľadávka spočíva z dane z nehnuteľnosti, ktorú žalobca vyúčtoval

úpadcovi za roky 2001 až 2005 a túto pohľadávku si Mesto L. prihlásilo ako pohľadávku proti

podstate listom zo dňa 24. 02. 2006 voči správcovi konkurznej podstaty Mgr. A. F.

s odôvodnením, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, a to tak, že prevedené nehnuteľností patria do konkurznej podstaty úpadcu.

Správkyňa konkurznej podstaty namietala, že v období, za ktoré si žalobca vyúčtoval a v konkurze uplatnil daň z nehnuteľností, nebol ako vlastník zapísaný v katastri

nehnuteľností úpadca, z čoho vyplýva, že žalobca vyúčtoval daň nesprávnemu subjektu. Namietala tiež nepreukázateľnosť výpočtu dane z nehnuteľnosti.

Súd uzavrel, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, preto žalobe vyhovel. Vychádzal

pritom z ust. § 31 ods. 3 ZKV, zo skutočností, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňa

19. 07. 1999 a že žalobca ako správca dane si právoplatnými platobnými výmermi

po vyhlásení konkurzu uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 117 514,44 eur

(3 540 240,-- Sk).

Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalovaná a navrhla ho zmeniť tak, že odvolací súd

žalobu zamietne.

Namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Podľa nej zo znaleckého posudku, ktorý si nechala po nástupe do funkcie správcu

konkurznej podstaty vypracovať, žalobca vyúčtoval úpadcovi daň z nehnuteľností, ktorú si

následne uplatnil v konkurznom konaní, v rozpore s ust. § 2 zák. č. 317/1992 Zb. a § 5 zák. č.

582/2004 Z. z., pretože nebol v tom čase zapísaný ako vlastník pozemku v katastri

nehnuteľností. Spochybnila tiež výšku uplatnenej pohľadávky.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdiť.

Poukazuje na skutočnosť, že v konaní preukázal doručenie platobných výmerov

správcovi, ktorý proti nim nepodal opravný prostriedok v zákonnej lehote a stali sa tak

vykonateľnými rozhodnutiami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez

nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho

odôvodnením, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie jeho správnosti reaguje

na základnú námietku odvolateľky a to, že súd prvého stupňa nezohľadnil závery znaleckého

posudku, ktorý si dala vypracovať po svojom nástupe do funkcie správcu konkurznej

podstaty.

Podľa mienky odvolacieho súdu súd   prvého stupňa síce stručne, ale vzhľadom

na účastníkov konania zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, keď uviedol, že

právoplatnými platobnými výmermi po vyhlásení konkurzu si žalobca ako správca dane

uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 117 517,44 eur (3 540 240,-- Sk). Z tohto

vyjadrenia jednoznačne vyplýva, a preukazuje to aj obsah spisu, že išlo o platobné výmery,

vydané po vyhlásení konkurzu, boli doručené v tomto čase zodpovedajúcemu ustanovenému

správcovi konkurznej podstaty (napr. čl. 31 JUDr. S. 18. 03. 2004). Zo spisu je tiež zrejmé,

že v tom čase ustanovený správca konkurznej podstaty Mgr. F. nereagoval na výzvy žalobcu

ako správcu dane na podanie priznania k dani z nehnuteľností (čl. 48).Táto výzva zo dňa

16. 01. 2006 obsahuje aj oznam, že správca dane je v prípade nepredloženia daňového

priznania oprávnený zistiť základ dane a daň určiť podľa pomôcok, ktorá má k dispozícii,

alebo ktoré si sám zaobstará aj bez jeho súčinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu odborne

spôsobilý správca konkurznej podstaty vedel a ak nie, tak mal vedieť, že z nehnuteľností treba

platiť dane a ako zodpovedne vykonávajúci funkciu, do ktorej bol ustanovený, mal konať vo veci ich priznania a platenia iniciatívne. Správca platobné výmery prevzal, nepodal

opravný prostriedok, teda platobný rozkaz ignoroval, ani nezaplatil.

Na tomto úsudku odvolacieho súdu nič nemení znalecký posudok, na ktorý sa odvolala

žalovaná v prvostupňovom konaní, poukazuje naň aj v odôvodnení odvolania, a opiera oň

svoj názor, že žalobca nebol oprávnený uplatnenú daň vymerať. Tento znalecký posudok

nemá v rozhodovanej veci vypovedajúcu hodnotu. Nezohľadňuje totiž povinnosť správcu

konkurznej podstaty, čo o nehnuteľnostiach, patriacich do podstaty, ku ktorým patrí aj

platenie dane z nehnuteľností, čo vyplýva aj z ust. § 31 ods. 1 písm. f/ v spojení s ust. § 31

ods. 6 písm. b/ ZKV.

Je nepochybné, že išlo platobné výmery za roky 2001 až 2005, t. j. za čas, kedy

majetok úpadcu spravoval správca konkurznej podstaty, že išlo o daň z nehnuteľností, čo

značí, že súd prvého stupňa správne rozhodol, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, a preto návrhu vyhovel.

S týmto doplnením odôvodenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania dovolací súd účastníkom nepriznal, pretože

úspešnému žalobcovi žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. septembra 2011  

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová