Najvyšší súd 1 Obo 176/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., K.X., S., IČO: X., zast. JUDr. J.H., advokátom, K.X., S., proti žalovanému: JUDr. B.T., V.X., K., vyrovnací správca dlžníka A., a.s., K., Č.X., IČO: X., zast. JUDr. B.N., advokátkou, L.X., 040 01 K., o určenie pravosti a výšky pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cbi 10/2004-173 zo dňa 28. apríla 2006, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cbi 10/2004-173 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 16.077,- Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu o určenie pravosti a výšky pohľadávky zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 7.264,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.11.2003 sp. zn. 4 V 1/03 povolil vyrovnanie dlžníka A., a.s., Č.X., K., IČO: X. a do funkcie vyrovnacieho správcu ustanovil JUDr. B.T. Dňa 5.1.2004 si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 282.693,50 Sk titulom nezaplatených služieb a licenčných poplatkov na základe zmluvy z 23.3.2001. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2004 (sp. zn. 4V 1/03) pohľadávku veriteľa č. 11 (žalobcu) poprela správkyňa v celom rozsahu a takisto aj dlžník v celom rozsahu. Veriteľ č. 11, t.j. žalobca bol dvakrát poučený vždy, po popretí správkyne a popretí dlžníka, že môže podať žalobu podľa § 59 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV) a bola mu uložená 31-dňová lehota na podanie žaloby. Zo zápisnice z pojednávania okrem iného vyplýva, že veriteľ č. 11 bol prítomný na pojednávaní. Poukázal v ďalšom na znenie ust. § 90 O.s.p., § 59 ods. 1 a ods. 4 ZKV. Keďže zákon o konkurze a vyrovnaní výslovne určuje, kto môže poprieť pravosť alebo výšku pohľadávky vo vyrovnacom konaní, tým pre prípad eventuálnej incidenčnej žaloby určuje okruh účastníkov na strane žalovaného. Ide teda o účastníkov, ktorých určuje zákon. Ak poprie prihlásenú pohľadávku dlžník, musí žaloba smerovať proti dlžníkovi, ak poprie pohľadávku správca, musí žaloba smerovať proti správcovi, ak poprú pohľadávku obidvaja, musí žaloba smerovať proti obidvom subjektom. Povinnosť podať žalobu proti dlžníkovi a správcovi v určenej lehote vyplýva aj z ust. § 59 ods. 4, lebo v prípade, ak by aj veriteľ bol úspešný so žalobou proti jednému účastníkovi, nebolo by mu možné zabezpečenú sumu uvoľniť, keďže v celom rozsahu by nebolo rozhodnuté v prospech veriteľa. Žaloba sa musí podať v lehote určenej súdom, inak právo žalobcu - veriteľa zanikne. Veriteľ musí byť poučený (ak je prítomný na pojednávaní) v súlade s ust. § 59 ods. 4 ZKV. V prejednávanej veci z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v určenej 31-dňovej lehote podal žalobu len proti jednému účastníkovi a to proti JUDr. B.T., vyrovnaciemu správcovi dlžníka. Nepodal však v uvedenej lehote žalobu o určenie pravosti a výšky proti dlžníkovi A., a.s., čo vyplýva z príslušného registra vedeného na Krajskom súde v Košiciach. Žalobca bol poučený na pojednávaní, že má podať žalobu proti dlžníkovi, ako aj proti správcovi. Vzhľadom k tomu, že žalobca v určenej lehote nepodal žalobu proti všetkým účastníkom, ktorých okruh vyplýva z ust. § 59 ods. 1, 4 ZKV súd žalobu v celom rozsahu zamietol a z toho dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať ani otázkou pravosti a výšky prihlásenej pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu boli porušené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o právach účastníka súdneho konania zúčastniť sa konania, nechať sa zastúpiť advokátom a nahliadnuť a oboznámiť sa so spisom. Uviedol, že na pojednávanie konané dňa 28.4.2006 právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 28.4.2006 o 7.09 hod. a žiadal pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa so spisom. Uvedený text bol súdu následne zaslaný aj poštou. Súd napriek tomu pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním z 5.6.2006, v ktorom poukázal na obsah žaloby z 23.2.2004 a uviedol, že v žalobe sú na strane žalovaného uvedené dva subjekty a to vyrovnacia správkyňa a ďalej dlžník. Pokiaľ prvostupňový súd mal v tejto otázke nejasnosti, bolo potrebné vykonať výsluch účastníkov, za účelom zistenia žalovaných subjektov. Na strane žalovaného v 2. rade sú dokonca uvedené aj štatutárne orgány obchodnej spoločnosti. Pre úplnosť upresnil označenie žalovaných, ktorí sú uvedení v návrhu zo dňa 23.2.2004 nasledovne: 1/ JUDr. B.T., advokát, so sídlom V.X., K., vyrovnací správca dlžníka, 2/ A., a.s., IČO: X., so sídlom v K., Č.X., zapísaný v OR Okresného súdu Košice 1, odd. Sa, vložka č. X., štatutárny orgán: RNDr. K.R.,predseda predstavenstva, RNDr. F.B., člen predstavenstva.
Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal v tejto súvislosti na znenie ust. § 59 ods. 1 ZKV v platnom znení, kde je úprava o tom, kto môže pohľadávku poprieť. V predmetnom prípade pohľadávku poprel aj dlžník a žalobca žaloval len vyrovnacieho správcu. Voči dlžníkovi incidenčná žaloba podaná nebola.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavili, právny zástupca žalobcu doručenie predvolania mal riadne vykázané. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnili. Preto súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo o určenie pravosti a výšky pohľadávky, ktorú žalobca prihlásil do vyrovnacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 4V 1/03 vo veci dlžníka A. a.s. K. vo výške 282.693,50 Sk. Žalovaný (správca) pohľadávku žalobcu prihlásenú do vyrovnacieho konania, na pojednávaní konanom dňa 30.1.2004 poprel z dôvodu, že táto už bola dlžníkom uhradená na základe iného zmluvného vzťahu a to v rámci plnenia zmluvy č. AC 020401, uzavretej medzi žalobcom, veriteľom a dlžníkom. Prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel aj dlžník. Podľa § 59 ods. 1 ZKV poprieť pravosť alebo výšku niektorej z prihlásených pohľadávok, môže iba dlžník alebo správca. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia, ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech veriteľa, inak sa uvoľní v prospech veriteľa. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca žalobu proti všetkým účastníkom nepodal. Z ust. § 59 ods. 1 ZKV pritom vyplýva, že právo na popretie pohľadávky prihlásenej do vyrovnania, majú len dlžník alebo správca. V danom prípade pohľadávku žalobcu prihlásenú do vyrovnacieho konania poprel v celom rozsahu správca, ako aj dlžník. Žalobca proti dlžníkovi žalobu nepodal, ktorá skutočnosť vyplýva z podaného návrhu zo dňa 23.2.2004. Na strane žalovaného žalobca označil iba vyrovnacieho správcu dlžníka A. a.s. K., Č.X. Neobstojí potom námietka žalobcu, že v predmetnom návrhu na strane žalovaného sú uvedené dva subjekty a to vyrovnací správca a dlžník. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že postupom súdu prvého stupňa boli porušené ustanovenia O.s.p. o právach účastníka súdneho konania zúčastniť sa konania, nechať sa zastúpiť advokátom, nahliadnuť a oboznámiť sa s obsahom spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu, ktorého žalobca splnomocnil na zastupovanie vo veci dňa 27.4.2006, zaslal krajskému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, podaním na pošte dňa 28.4.2006, ktoré bolo doručené súdu až 2.5.2006. Keďže toto podanie bolo doručené súdu až po pojednávaní, nebolo možné k nemu prihliadnuť. Na námietku žalobcu, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním dňa 28.4.2006 o 7.09 hod., odvolací súd neprihliadol, nakoľko táto skutočnosť z predloženého výpisu odchádzajúcich volaní nevyplýva.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu poskytnutej právnej služby 1.465,-Sk (účasť na pojednávaní dňa 1.4.2008), 1 x režijný paušál 190,- Sk, cestovnej náhrady za účasť na pojednávaní zájazdu vykonanú osobným vozidlom zn. Renault, EČ: X. za cestu K. - B. a späť v sume 8082 Sk, náhrady za stratu času za každú aj začatú polhodinu 317,- Sk x 20 polhodín = 6.340,- Sk, celkom spolu 16.077,- Sk ( § 11 ods. 1, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
P o uče n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 1. apríla 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:



