Najvyšší súd  

1 Obo 167/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. D.P., so sídlom N., B., správca konkurznej podstaty úpadcu T. a. s.

v likvidácii, C., T., IČO: X., zast. JUDr. J.G., advokátom, K., B. proti žalovanému: Ľ.K.,

bytom J., T., o zaplatenie 378,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.10.2010 o pripustení vstupu Mgr. Ing. P.K., správcu

úpadcu T., štátny podnik v konkurze, do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, č. k. 6 Cbi 14/2009-64, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15.10.2010, č. k. 6 Cbi 14/2009-64 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd uznesením zo dňa 15.10.2010, č. k. 6 Cbi 14/2009-64 pripustil,

aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník Mgr. Ing. P.K., F., T.,

správca konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v konkurze, T., IČO: X..

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

25.09.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia 378,25 eur s príslušenstvom z titulu dlhu

nájomného. Dňa 15.10.2009 (správne má byť 16.12.2009) požiadal Mgr. Ing. P.K., správca

úpadcu T., štátny podnik v konkurze, súd o vstup

do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Podľa vedľajšieho účastníka je právny

záujem daný existenciou práv k bytu žalovaného. Ak by súd žalobe vyhovel, žalobca by

sa bezdôvodne obohatil a tým by došlo aj k zásahu do práva vedľajšieho účastníka

i žalovaného. Vedľajší účastník ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava,

č. k. 44 Cbi 6/2007-653, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu

v Trnave zo dňa 23.09.2008, č. k. CoKR 4/2008-767 (správne

má byť 21 CoKR 4/2008-767). V dôsledku toho je vedľajší účastník oprávnený disponovať

s týmito nehnuteľnosťami.

Žalobca podaním zo dňa 23.02.2010 namietol nedôvodnosť vstupu Mgr. Ing. P.K. do

konania, keďže nepreukázal právny záujem na výsledku konania. Žalovaný

so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil.

Nakoľko predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka je jeho právny záujem

na výsledku sporu, pričom o právny záujem ide vtedy, keď rozhodnutím vo veci budú

dotknuté práva a povinnosti vedľajšieho účastníka vyplývajúce z hmotného práva

a postavenie vedľajšieho účastníka môže byť ovplyvnené výsledkom konania, súd prvého

stupňa pripustil vstup Mgr. Ing. P.K. do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného.

Proti uzneseniu (označenému nesprávne ako uznesenie Okresného súdu v Trnave)

podal právny zástupca žalobcu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto odvolaciemu súdu navrhol napadnuté

uznesenie zmeniť tak, že nepripúšťa Mgr. Ing. P.K., správcu úpadcu T., štátny podnik

v konkurze, T., IČO: X. do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Vo svojom podaní právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca

je správcom konkurznej podstaty úpadcu T. a. s. v likvidácii a dňa 12.6.2000 vykonal

v zmysle ust. § 18 ZKV podľa zoznamu predloženého úpadcom a podľa pokynov súdu súpis

majetku patriaceho do podstaty úpadcu T. a. s. v likvidácii. Do súpisu zaradil aj predmetný

byt, a to ako prvý správca konkurznej podstaty, pričom úpadca bol vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti do marca 2009 a doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho vylúčení

z konkurznej podstaty úpadcu T. a. s. v likvidácii. Žalobca je preto oprávnený prenajímať

predmetný byt a inkasovať nájomné, a to dovtedy, kým je tento byt zapísaný v súpise podstaty

úpadcu T. a. s. v likvidácii, príp. nebude vylúčený zo súpisu.

Podľa odvolateľa Mgr. Ing. P.K. nepreukázal osobitnú podmienku prípustnosti účasti

vedľajšieho účastníka, t. j. právny záujem. Zároveň považuje dôvod,

že nájomcovia by vedľajšieho účastníka požiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia

za teoretický, pretože odporca sa doteraz nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

Taktiež je názoru, že výsledok konania nebude mať vplyv na právne postavenie správcu

úpadcu T., štátny podnik.

K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý vo svojom podaní opätovne poukázal

na predmet konania a že právny záujem vidí v existencii práv k predmetnému bytu. Nakoľko

sa v tomto konaní bude posudzovať oprávnenie žalobcu požadovať nájomné, v prípade

stotožnenia sa súdu so žalobcovým nárokom sa zasiahne do právnej sféry vedľajšieho

účastníka, resp. úpadcu T., š. p., pretože sa úpadcove právo požadovať nájomné stane

sporným, príp. bude povinný vydať bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie, že predmetný byt nachádzajúci sa v bytovom dome

na ulici J. (správne má byť 32) v Trnave patrí do súpisu majetku podstaty úpadcu T. a. s. v

likvidácii, vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Trnava,

sp. zn. 44 Cbi 6/2007, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21 CoKR 4/2008 a Najvyššieho súdu,

sp. zn. 6 Obdo 38/2009, ktorým odmietol dovolanie žalobcu z dôvodu neprípustnosti

dovolania. Keďže žalobca nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom predmetných bytov

vzniknúť voči žalobcovi nedoplatok na nájomnom, preto žalobca nemôže byť aktívne vecne

legitimovaný v danom konaní. Súčasne odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal

napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a preskúmal podľa ust. § 214 O. s. p.

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Na vedľajšiu intervenciu, tzn. vstup vedľajšieho účastníka do konania, je potrebné

splniť dve kumulatívne podmienky, musí byť daná vôľa tretej osoby vstúpiť do konania

ako vedľajší účastník a právny záujem na výsledku konania. Prvú podmienku vedľajší

účastník splnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2009. Právny záujem

ako druhá podmienka spočíva v záujme vedľajšieho intervenienta, aby jedna zo sporových

strán zvíťazila, pričom výsledok sporu bude mať kladný alebo záporný vplyv na právne

postavenie vedľajšieho účastníka.

Predmetom daného konania je zaplatenie dlžného nájomného vo výške 378,25 eur

za obdobie november 2008 až marec 2009 /vrátane/. Z vyjadrenia žalovaného doručeného

súdu dňa 10.02.2010 odvolací súd zistil, že žalovaný počas rozhodného obdobia uhrádzal

nájomné na účet prenajímateľa T., štátny podnik v konkurze,

k rukám Mgr. Ing. P.K., nakoľko žalovaný bol prenajímateľom informovaný,

že Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.03.2008, č. k. 44 Cbi 6/2007-653 zamietol

žalobu žalobcu podanú proti správcovi T., štátny podnik o vylúčenie bytov zo súpisu

všeobecnej podstaty úpadcu T., štátny podnik, keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo T.

a. s. k predmetným bytom. Rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo

dňa 23.09.2008,

č. k. 21 CoKR 4/2008-767.

Ako vyplýva zo spisu, spor o vlastníctvo nehnuteľností a tým aj právo vyberať

nájomné od žalovaného vznikol zápisom toho istého majetku do súpisu konkurznej podstaty

dvoch úpadcov, a to T. a. s. v likvidácii, s ustanoveným správcom JUDr. D.P. a T., štátny

podnik v konkurze s ustanoveným správcom Mgr. Ing. P.K..

V prípade vyhovenia žalobe a zaviazania žalovaného na úhradu dlžného nájomného

by súd prvého stupňa v podstate určil, že oprávneným na výber nájomného je žalobca

a nie Mgr. Ing. P.K., ktorý predmetné nájomné od žalovaného prijal. Na základe uvedeného

by teda správca konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v konkurze prijal plnenie za

rozhodné obdobie bez právneho dôvodu a bol by povinný v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ

takéto obohatenie vydať bez ohľadu, či by žalovaný o jeho vydanie požiadal. O nájomné

získané z prenájmu sa zvyšujú finančné prostriedky určené na uspokojenie veriteľov, preto

vydaním bezdôvodného obohatenia by došlo k ich zníženiu, čo by malo negatívny vplyv

nielen na samotný konkurz vedený proti úpadcovi T., štátny podnik v konkurze, ale

v konečnom dôsledku hlavne na nižšie uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu na základe

rozvrhového uznesenia.

Naopak, ak by súd prvého stupňa rozhodol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným

na podanie žaloby, čiže nie je ani oprávnený požadovať nájomné, právo výberu nájomného

by svedčalo vedľajšiemu účastníkovi, ktorý by nájomné prijal v súlade so zákonom

na základe dostatočného právneho dôvodu.

Odvolací súd v rámci odvolacieho konania neprihliadal na námietku žalobcu uvedenú

v odvolaní, že žalobca bol oprávnený prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné,

nakoľko uvedené bude predmetom preskúmania v konaní vo veci samej pred súdom prvého

stupňa.  

Odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na pripustenie vstupu

Mgr. Ing. P.K. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.  

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

V Bratislave 19. apríla 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová