Najvyšší súd
1 Obo 152/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., K.,K., IČO: X., zast. JUDr. T.K., advokátom, Z., B., proti žalovanému: JUDr. J.G., P., K., správca konkurznej
podstaty úpadcu A., s. r. o., Z., S., IČO: X., o vylúčení veci z
konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 1 Cbi 8/2005–47 zo dňa 22. marca 2006, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Cbi 8/2005–47 zo dňa
22. marca 2006 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil žalovanému
povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu A., s. r. o., Z., S., IČO: X., hnuteľné
veci podľa špecifikácie vo výroku rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že
žalobca svojim návrhom žiadal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu hnuteľné
veci uvedené v petite návrhu, ktoré boli dodané úpadcovi na základe kúpnej zmluvy č.
965 zo dňa 28.10.2003. Tovar úpadca prevzal, avšak v lehote splatnosti jednotlivých
faktúr (3/92259, 3/92293, 4/00007), neuhradil. Zmluva bola uzavretá s výhradou
vlastníckeho práva, že tovar sa stane vlastníctvom kupujúceho až po úplnom zaplatení
kúpnej ceny, podľa jej čl. III. písm. d/. Tovar je uložený v priestoroch úpadcu. Poukázal v
ďalšom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZKV). V danom prípade žalobca preukázal pravosť pohľadávky, spočívajúcej v hodnote dodaných vecí, s výhradou vlastníckeho práva, teda
úpadca sa nestal vlastníkom veci, pokiaľ nezaplatí celú hodnotu kúpnej ceny.
Podľa ust. § 601 Obč. zák., ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť
na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak
zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného
zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci. Účastníci zmluvných strán si takéto
dojednanie v zmluve vyhradili, preto súd žalobe vyhovel. Rozhodol v neprítomnosti
žalovaného, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.2.2006, pričom dňa
13.3.2006 sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodov odborného školenia správcov
konkurzných podstát v Bratislave dňa 22.3.2006, pričom uviedol, že jeho substitučné
zastúpenie nie je možné. K meritu veci sa nevyjadril. Súd mal preukázané, že dňa
13.5.2005 sa žalovaný dostavil do pojednávacej miestnosti s omeškaním a v tento deň si
mohol vybrať zo spisového materiálu kúpnu zmluvu, ako aj ostatné dôkazy o žalobnom
návrhu, v prípade, ak mu tieto neboli odoslané poštou. Ku dňu ďalšieho termínu
pojednávania sa meritórne k veci nevyjadril, pričom právna kvalifikácia bola žalobcom
preukázaná v súlade s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Nebol preto daný dôvod
na odročenie z pojednávania iba z dôvodu, že substitučné zastúpenie nebolo možné
pre osobné dôvody, ako bolo školenie správcov (§ 101 ods. 2, druhá veta OSP). O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci sa z pojednávania riadne ospravedlnil z dôvodov
odborného školenia správcov konkurznej podstaty v Bratislave. Týmto postupom súdu mu
bola ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom súd pochybil, keď
rozhodol o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, ktoré do konkurznej podstaty nikdy
nepatrili, nakoľko ich dlžník previedol ešte pred vyhlásením konkurzu, a tak správca už
týmito vecami nedisponuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal
odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 písm. e/ OSP a napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je vylúčenie hnuteľných vecí z konkurznej
podstaty úpadcu, podľa špecifikácie uvedených v návrhu. Súd prvého stupňa návrhu
vyhovel a uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť z konkurznej podstaty
úpadcu A., s. r. o., Z., S., hnuteľné veci špecifikované vo výroku rozhodnutia. Dospel k
záveru, že žalobca preukázal pravosť pohľadávky, spočívajúcej v hodnote dodaných vecí,
s výhradou vlastníckeho práva, teda úpadca sa nestal vlastníkom veci, pokiaľ nezaplatil
celú hodnotu kúpnej ceny. Účastníci zmluvných strán si takéto dojednanie v zmluve
vyhradili. Rozhodol tak v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie napriek
včasnému a riadnemu doručeniu písomne ospravedlnil, z dôvodov účasti na odbornom
školení správcov konkurzných podstát v Bratislave. Súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101
ods. 2 OSP). V predmetnom prípade súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku tým, že účastníkovi konania (žalovanému)
odoprel (znemožnil) uplatnenie procesných práv. Je pravdou, že žalovaný bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť však včas ospravedlnil z dôvodu
jeho účasti na odbornom školení správcov konkurzných podstát v Bratislave s tým, že v
danom prípade substitučné zastúpenie nie je možné. Súd prvého stupňa napriek tomu
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 OSP). Súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia neodôvodnil, prečo pojednával v neprítomnosti žalovaného, keď žiadne jeho
vyjadrenie k podanému návrhu nemal. Žalovaným v tomto konaní je správca konkurznej
podstaty úpadcu, právneho zástupcu v konaní si nezvolil, a preto substitučné
zastúpenie v tomto konaní možné nie je. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa vo
veci nevyjadril, nebol vypočutý ani na pojednávaní a sú tu rozporné skutočnosti, ku
ktorému je potrebné žalovaného vypočuť. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že veci, o ktorých
vylúčenie z konkurznej podstaty ide, do konkurznej podstaty úpadcu nikdy nepatrili. Bude
potrebné v tomto smere vykonať dokazovanie. Odvolací súd postupoval podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a odseku 3 OSP, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci samej.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 27. februára 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: