1Obo/14/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., JUDr. Ivany Nemčekovej, právnej veci žalobcu ENERGOSERVIS Janda s.r.o.,,v likvidáci?, so sídlom 28. října 829/270, Mariánske Hory, 709 00 Ostrava, IČO 267 82 332, Česká republika, proti žalovanému VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o., so sídlom Limbová 451/3, 900 91 Limbach, IČO 31 342 841, o zaplatenie 1.155,51 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/176/2007, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23. marca 2016, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 54Cb/176/2007-302 zo 4. apríla 2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.155,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo súm a za dobu uvedenú vo výroku rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 52.900,12 Eur zamietol. Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 69,70 Eur titulom náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a 489,26 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj len „súd prvej inštancie") v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie (č. l. 315 - 337 spisu).

2 Uznesením č. k. 54Cb/176/2007-341 zo dňa 1. júla 2013 Okresný súd Bratislava II žalovanému ako odvolateľovi vyrubil súdny poplatok za odvolanie v sume 69,- Eur. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v rámci ktorého o. i. požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (č. l. 342, 343, 344a spisu).

3 Uznesením č. k. 54Cb/176/2007-364 zo dňa 30. marca 2015 Okresný súd Bratislava II žalovanémuoslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie (č. l. 366, 367 spisu).

4 Súd prvej inštancie predložil spisový materiál s podanými odvolaniami žalovaného Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu (ďalej aj „súd druhej inštancie"). V rámci odvolacích konaní vyvolaných podanými odvolaniami žalovaného (sp. zn. 4Cob/148/2015, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015), bol dňa 30.12.2015 doručený súdu prvej inštancie návrh zo dňa 17.12.2015 na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby z konania vystúpil doterajší žalobca ENERGOSERVIS Janda s.r.o.,,v likvidáci?, so sídlom 28. října 829/270, Mariánske Hory, 709 00 Ostrava, IČO 267 82 332, Česká republika a na jeho miesto vstúpil JUDr. P. O., LL.M., H. 512, adresa na doručovanie KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, P.O.BOX 64, 850 07 Bratislava 57. Po predložení návrhu 08.01.2016, Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23. marca 2016 tak, že návrh žalobcu na zmenu účastníka konania zo dňa 17.12.2015 zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že nemal preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť do konania ako nový žalobca a nebola tak splnená jedna z podmienok vyžadovaných v § 92 ods. 2, 3 O. s. p. V poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

5 Podaním zo dňa 23. marca 2016, označeným ako odvolanie (č. l. 391 spisu), žalovaný napadol uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23. marca 2016. Následne súd druhej inštancie predložil spis (vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54 Cb/176/2007) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23. marca 2016.

6 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyššší súd") v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, len za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní žalovaného konať. K tomu je potrebné uviesť, že odvolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."), preto najvyšší súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a podmienky konania primárne posudzoval podľa O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016, tiež vo väzbe na prechodné ustanovenie § 470 ods. 4 C. s. p., podľa ktorého konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

7 Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

8 Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako do 30. júna 2016 základný procesný predpis výslovne nevypočítaval, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré museli byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma z úradnej povinnosti (ex offo). Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona. Uvedenej úprave nevyhnutného skúmania procesných podmienok konania od 1. júla 2016 korešponduje úprava podľa ustanovenia § 161 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodovať (ďalej len „procesné podmienky"). Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9 V predmetnej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani obsahového nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon žalovaného, ktorým napadol uznesenieodvolacieho súdu (súdu druhej inštancie), je odvolaním podľa § 201 a nasl. O. s. p. (resp. od 1. júla 2016 podľa § 355 a nasl. C. s. p.). Tiež nemožno mať pochybnosti o tom, že predmetné odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozhodol o (ne)pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu, pričom rozhodoval ako súd odvolací (súd druhej inštancie). Proti uzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho nie je odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné. Vyplýva to tak z úpravy O. s. p. do 30. júna 2016 (§ 201 O. s. p. a contrario), ako aj z úpravy C. s. p. účinnej od 1. júla 2016 (§ 355 ods. 1, 2 C. s. p. a contrario), podľa ktorej odvolanie ako opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa/súdu prvej inštancie.

10 Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

11 Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

12 Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

13 Podľa § 34 C. s. p., o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

14 Citované zákonné ustanovenie § 10 ods. 2 O. s. p. upravuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa. Od 1. júla 2016 úprava C. s. p. v ust. § 34 dokonca stanovuje funkčnú príslušnosť pre rozhodovanie o odvolaní len krajskému súdu.

15 Odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým nepripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto nie je daná.

16 K vyššie uvedenému záveru najvyšší súd v rovine odkazu na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 C. s. p.) podporne poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach, a to na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/294/2006 zo dňa 24. apríla 2008, sp. zn. 5Obo/55/2008 zo dňa 26. júna 2008, sp. zn. 3Obo/18/2008 zo dňa 5. februára 2009, sp. zn. 2Obo/1/2013 zo dňa 26. februára 2013, sp. zn. 1Obo/19/2013, sp. zn. 5Cdo/248/2012 zo dňa 25. júna 2014, sp. zn. 3Co/2/2016 zo dňa 6. júna 2016, sp. zn. 3Co/1/2016 zo dňa 22. júna 2016 a sp. zn. 3Co/1/2010, 3Co/2/2010 zo dňa 22. septembra 2010, podľa ktorých rozhodnutie krajského súdu o pripustení zmeny účastníkov na strane žalovaného (ako aj opravné uznesenie o oprave tohto uznesenia), nie sú rozhodnutiami krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale sú rozhodnutiami krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorým nie je odvolanie prípustné.

17 Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob/148/2015-390, 4Cob/149/2015, 4Cob/150/2015 z 23. marca 2016 ako súdu odvolacieho zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

18 Žalovaný z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a na strane žalobcu tak vzniklo právo na náhradu trov tohto konania (§ 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (ust. § 419 C. s. p. a contrario).