1Obo/14/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu ODF s. r. o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky č. 87, IČO: 31 657 869, s ustanoveným správcom konkurznej podstaty Doc. JUDr. Jurajom Špirkom CSc., so sídlom v Košiciach, Aténska č. 11, o odvolaní konkurzného veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti rozvrhovému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7K/351/2001-216 zo 4. februára 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7K/351/2001-216 zo 4. februára 2013 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. 7K/351/2001-216 zo 4. februára 2013 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „konkurzný súd") rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty úpadcu ODF s. r. o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky č. 87, IČO: 31 657 869. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 7K/351/2001-71 z 29. apríla 2003 bol na majetok dlžníka ODF s. r. o. (ďalej len „úpadca") vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Andrea Rajczyová. Uznesením z 15. júla 2003 bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty Doc. JUDr. Juraj Špirko CSc., ktorý po speňažení majetku úpadcu predložil súdu konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady výdavkov správcov, ktorú súd schválil uznesením č. k. 7K/351/2001-206 z 3. septembra 2012, právoplatným dňa 3. októbra 2012.

Krajský súd ďalej konštatoval, že počas konkurzu došlo k speňaženiu všetkého majetku patriaceho do konkurznej podstaty, pričom celková suma získaná speňažením konkurznej podstaty spolu s ďalšími prírastkami predstavuje sumu 101 640,56 eur, ktorú súd rozvrhol podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV"). Odmena správcov predstavuje sumu 9 732 eur, ktorú súd v súlade s ust. § 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní rozdelil v pomere 50 %, t. j. 4 866 eur pre správkyňu JUDr. Andreu Rajczyovúa 50 %, t. j. 4 866 eur pre správcu Doc. JUDr. Juraja Špirka CSc. Súd zároveň priznal správcom náhradu výdavkov, a to JUDr. Rajczyovej vo výške 112,86 eur a Doc. JUDr. Špirkovi CSc. vo výške 252 eur. Ďalej uviedol, že ďalšie pohľadávky proti podstate, t. j. pohľadávky veriteľov a náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu, predstavujú sumu 27 226,71 eur, pohľadávky oddelených veriteľov a pohľadávky veriteľov II. triedy neboli uplatnené a pohľadávky veriteľov I. triedy budú uspokojené tak, ako je to uvedené vo výroku rozvrhového uznesenia.

Proti tomuto rozvrhovému uzneseniu podal odvolanie jeden z konkurzných veriteľov Slovenská konsolidačná, a. s. (ďalej aj „odvolateľ").

Odvolateľ namietal, že dňa 30. apríla 2012 si u správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 7 311,29 eur s tým, že sa jedná o uhradené peňažné náhrady z garančného fondu na základe výplatnej listiny a poistné na verejné zdravotné poistenie na základe obratov na účte platiteľa - saldokont a mesačných výkazov zamestnávateľa. Táto pohľadávka v napadnutom rozvrhovom uznesení nie je uvedená tak, ako ani pohľadávky proti podstate vo výške 806,61 eur a 61,61 eur z titulu neuhradeného poistného na zdravotné poistenie, ktoré si u správcu konkurznej podstaty uplatnila Sideria

- Istota, združená zdravotná poisťovňa. Ďalej tiež namietal, že podľa rozvrhového uznesenia mu mala byť v priebehu konkurzu uhradená pohľadávka jeho právneho predchodcu - Sociálnej poisťovne vo výške 7 758,21 eur, pričom však žiadnu takúto platbu na svojom účte neeviduje. Napokon odvolateľ tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozvrhového uznesenia, pokiaľ ide o jeho časť označenú pod bodom 3. „Pohľadávky veriteľov I. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a) ZKV", pretože ani nahliadnutím do súdneho spisu nebolo možné z jeho strany zistiť, podľa akého koeficientu správca konkurznej podstaty vypočítal výťažok pre jednotlivých veriteľov. Poukázal na to, že napríklad pohľadávka veriteľa č. 5 - Ing. U. O., O., uznaná vo výške 31 786,76 eur, má byť podľa rozvrhového uznesenia uspokojená vo výške 4 544,25 eur, zatiaľ čo pohľadávka veriteľa č. 25 - Slovenskej konsolidačnej a. s. (pôvodne Sociálnej poisťovne), uznaná vo výške 40 718,95 eur, by sa mala uspokojiť iba vo výške 2 905,23 eur. Podľa názoru odvolateľa mali byť preto jeho pohľadávky uspokojené vo vyššej miere než uvádza rozvrhové uznesenie. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetné odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie správcovi konkurznej podstaty Doc. JUDr. Jurajovi Špirkovi CSc. (ďalej len „správca"), ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na to, že v napadnutom rozvrhovom uznesení je zrejme nedopatrením v bode 1. b/ uvedené, že v priebehu konkurzu boli uspokojené pohľadávky proti podstate uvedené v tomto bode, a to napriek tomu, že tieto pohľadávky v priebehu konkurzu neboli uspokojené. K námietke odvolateľa, v ktorej porovnaním s veriteľom č. 5 Ing. Jaroslavom Kazimírom vyjadruje nespokojnosť s výškou uspokojenia, správca uviedol, že námietka vychádza len z výšky prihlásenej pohľadávky Ing. Jaroslava Kazimíra v sume 965 157 Sk, pričom Krajským súdom v Košiciach bola tomuto veriteľovi priznaná pohľadávka vo výške 1 917 028 Sk, takže uvedené porovnanie vychádza z nesprávnych údajov. Rovnako neobstojí ani námietka odvolateľa, týkajúca sa výšky uspokojenia jeho pohľadávok, keďže prihláškou z 30. apríla 2012 si odvolateľ uplatnil pohľadávku vo výške 7 311,29 eur titulom uhradených peňažných náhrad z garančného fondu a rozvrhovým uznesením bola uspokojená pohľadávka vo výške 7 758,21 eur, a uplatnená pohľadávka bola uspokojená v príslušnej výške. Pokiaľ ide o veriteľa Sidéria - Istota, združená zdravotná poisťovňa Košice, tak tento veriteľ si včas prihlásil len pohľadávku vo výške 47 500 Sk, čo v pomere ku všetkým prihláseným pohľadávkam predstavovalo len 0,36 %. Sumy uvádzané v odvolaní teda neboli včas prihlásené a nenachádzajú sa medzi prihlásenými pohľadávkami Sidérie - Istoty. Všetky prihlásené pohľadávky veriteľov boli uspokojené pomerom prihlásených pohľadávok k celkovej sume prihlásených pohľadávok a k sume určenej na rozdelenie veriteľom, teda k sume 64 275,16 eur.

Na výzvu Krajského súdu v Košiciach, aby správca predložil doklady preukazujúce uznanie, popretie, prípadne uhradenie pohľadávok proti podstate, o ktorých sa odvolateľ zmieňuje v odvolaní proti rozvrhovému uzneseniu, správca odpovedal listom z 10. mája 2013, v ktorom uviedol, že veriteľovi Slovenská konsolidačná, a. s. a ani jeho predchodcovi neboli v priebehu konkurzu uhradené žiadnepohľadávky proti podstate. Ďalej správca uviedol, že prihláškou z 30. apríla 2012 Slovenská konsolidačná, a. s. uplatnila pohľadávku vo výške 7 311,29 eur titulom uhradených peňažných náhrad z garančného fondu a rozvrhovým uznesením bola uspokojená pohľadávka vo výške 7 758,21 eur, teda uplatnená pohľadávka nebola popretá a bola uznaná v príslušnej výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť.

Ako dôvodnú posúdil odvolací súd námietku odvolateľa, že v rozvrhovom uznesení je v časti 1b/ nesprávne uvedené, že v priebehu konkurzu bola uspokojená pohľadávka podľa ust. § 31 ods. 6 písm. i/ ZKV vo výške 7 758,21 eur. Odvolací súd zistil, že napadnuté rozvrhové uznesenie v tejto časti nezodpovedá návrhu rozvrhového uznesenia, ktorý dňa 11. januára 2013 predložil konkurznému súdu správca a z ktorého žiadna takáto skutočnosť nevyplývala. Aj sám správca vo svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu poukázal na to, že táto pohľadávka v priebehu konkurzu nebola uspokojená. Minimálne v tejto časti teda konkurzný súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových zisteniach. Ohľadom uvedenej pohľadávky odvolací súd zistil aj ďalšie nezrovnalosti. Z vyjadrení správcu vyplýva, že pohľadávka uvedená v časti 1b/ rozvrhového uznesenia (označená ako „pohľadávka podľa § 31 ods. 6 písm. i/ ZKV 7 758,21 eur") by mala byť totožná s pohľadávkou vo výške 7 311,29 eur titulom uhradených peňažných náhrad z garančného fondu, ktorú si odvolateľ uplatnil u správcu prihláškou z 30. apríla 2012. Na výzvu odvolacieho súdu odvolateľ oznámil, že prihláškou pohľadávok proti podstate z 30. apríla 2012 si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku v celkovej výške 7 311,29 eur, ktorá pozostáva z nasledovných pohľadávok: 1. peňažné náhrady z garančného fondu vo výške 5 808,40 eur, 2. poistné za obdobie od mája 2003 do júla 2003 a októbra 2003 vo výške 1 448,75 eur a 3. poistné za obdobie od 5/2003 do 6/2003 vo výške 54,14 eur. Šetrením bolo pritom zistené, že pohľadávka vo výške 5 808,40 eur je súčasťou pohľadávky uvedenej v rozvrhovom uznesení vo výške 7 758,21 eur, preto odvolateľ žiada, aby správca na prihlášku pohľadávky proti podstate z 30. apríla 2012 v tejto výške neprihliadal. Vo zvyšnej časti sa jedná o neuhradené zdravotné poistenie, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu a právnymi predchodcami Slovenskej konsolidačnej, a. s. nebolo v predmetnom konkurznom konaní uplatnené. Vzhľadom na uvedené rozporné vyjadrenia správcu a odvolateľa, musel odvolací konštatovať nejasnosti ohľadom skutočnej výšky pohľadávky proti podstate veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s., ktoré bude potrebné odstrániť ďalším šetrením zo strany konkurzného súdu.

Odvolateľ tiež dôvodne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozvrhového uznesenia - jeho časť označenú pod bodom 3. „Pohľadávky veriteľov I. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a) ZKV", nakoľko v tejto časti konkurzný súd svoje rozhodnutie nijakým spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd tak nemohol zaujať stanovisko k tomu, či pohľadávky odvolateľa mali alebo nemali byť uspokojené vo vyššej miere, než uvádza rozvrhové uznesenie.

Podľa ust. § 66e ods. 1 ZKV ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Ustanovenie § 157 O.s.p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorých správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza nielen k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa okrem odstránenia vyššie uvedených nezrovnalostí, týkajúcich sa pohľadávky proti podstate veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s., vykonať tiež dokazovanie ohľadom tvrdení odvolateľa, že jeho právny predchodca Sideria - Istota, združená zdravotná poisťovňa si prihláškami z 21. januára 2003 a 20. októbra 2003 uplatnil u správcu konkurznej podstaty pohľadávky proti podstate vo výške 806,61 eur a 61,61 eur, a to titulom neuhradeného poistného na zdravotné poistenie. Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.